Ľudia si počas pandémie zrejme uvedomili, že na hazardovanie so zdravím nie je čas. V tomto smere dali na slová odborníkov a dôverovali aj vláde, a to napriek tomu, že sa práve menila. Medzi ľuďmi však kolovali aj konšpiračné teórie o koronavíruse. Napríklad, že Európu nakazili Američania, aby ju neskôr mohli zachrániť.
Mgr. Jakub Šrol, PhD. a doc. PaedDr. Vladimíra Čavojová, PhD. z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Zdroj: CVTI SR
Vedecká gramotnosť nie je dôležitá len pre tých, ktorí sa chcú venovať vede. Udalosti posledných mesiacov a týždňov ukazujú, aké dôležité je rozumieť výsledkom vedeckého bádania, aby sme mohli robiť zodpovedné rozhodnutia, ktoré sa nás bytostne dotýkajú. Vedci z Centra spoločenských a psychologických vied SAV urobili medzi Slovákmi prieskum, ako sme na tom s vedeckým myslením a či nám v čase koronavírusu vie pomôcť.
„O nízkej vedeckej gramotnosti žiakov hovoria každoročne podpriemerné výsledky v medzinárodnom testovaní PISA. Ukázalo sa, že žiaci nechápu vedecké princípy, no majú dostatok samotných vedomostí. Aj tento moment nás podnietil pozrieť sa bližšie na to, ako vedecky myslíme v čase koronavírusu,“ doc. PaedDr. Vladimíra Čavojová, PhD. z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Vedci spustili dotazníkový prieskum začiatkom marca, kedy sa na Slovensku objavili prvé prípady ochorenia COVID-19.
„Z našich výskumov jednoznačne vyplýva, že vedecké myslenie nás chráni pred rôznymi nepodloženými presvedčeniami, ako sú konšpiračné teórie, pseudoveda či viera v paranormálne javy. Ukázalo sa, že ľudia s lepším vedeckým myslením majú menej konšpiračných teórií o vzniku, šírení a liečbe nového koronavírusu, ako aj menej konšpiračných teórií vo všeobecnosti. Tiež platí, že ľudia s lepším vedeckým myslením menej dôverujú alternatívnej medicíne,“ povedal Mgr. Jakub Šrol, PhD. z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Konšpiráciám veria najbezmocnejší
V tejto súvislosti vedci zisťovali napríklad to, kto sa voči koronavírusu cíti najohrozenejší, nakoľko ľudia podliehajú konšpiračným teóriám o jeho vzniku i šírení a do akej miery veria v tomto smere odborníkom.
Jakub Šrol považuje za jeden z najzaujímavejších výsledkov prieskumu zistenie, že práve starší ľudia, ktorí sa oprávnene cítili najohrozenejší a najbezmocnejší, mali o ňom aj najviac nepodložených presvedčení a konšpiračných teórií.
Celkovo sa však v tomto prieskume preukázalo, že konšpiráciám dôveruje len 10 – 20 % ľudí. Verili tvrdeniam, že koronavírus je biologická zbraň, ktorú vynašli Američania a rozšírili ju do Európy, aby mohli potom Európu zachrániť. Alebo verili tomu, že je čínskou odplatou za protesty v Hongkongu, prípadne slúži na preriedenie premnoženého ľudstva na Zemi.
No keď sa výskumníci pýtali, či vedci a lekári robia dosť na to, aby zabránili pandémii, ukázalo sa, že im dôverujú takmer všetci. Ľudia mali tiež dôveru k predstaviteľom vlády, a to aj napriek tomu, že sa práve menili. Vladimíra Čavojová si myslí, že je to dôsledok inštinktu masy, ktorý velí robiť to, čo robia ostatní, pretože je to výhodné. Alebo je to preto, lebo ľudia si uvedomili, že teraz nie je čas experimentovať so svojím zdravím a radšej počúvali nariadenia.
Každopádne pandémia priniesla mnoho zaujímavých zistení o ľudskom správaní. Možno potvrdia, že človek sa vo svojej podstate nemení, iba sa inštinktívne prispôsobuje novým okolnostiam. A možno o nás odhalia aj niečo celkom nové.
Zdroj: Tlačová správa SAV
(GC)
