Čo nás motivuje k tomu, aby sme zostali spolu? Dôležitý je pokoj a pocit nerozlučiteľnosti.
Priemerná dĺžka ľudského života sa predlžuje a rovnako aj trvanie partnerských vzťahov do neskorého veku. So starnutím partnerov aj s dlhším trvaním ich spolužitia prichádzajú nové výzvy, ktoré menia povahu dlhodobých vzťahov v staršom veku. Ako vyzerajú? Čo sa v nich odohráva? Vďaka čomu sú stabilné? To sú otázky, ktoré rieši Anna Rabelová, Anna Ševčíková a Stanislav Svačinka z Inštitútu pre psychologický výskum Masarykovej univerzity v Brne v ich najnovšej štúdii.
Vďaka čomu dlhodobý vzťah vydrží?
Výskumná trojica uskutočnila hĺbkový rozhovor s 29 participantmi (z čoho bolo 18 žien), ktorí mali viac ako 65 rokov a boli vo vzťahu minimálne 25 rokov. Ich cieľom bolo zistiť, aké sú charakteristiky vzťahu v starobe a aké motívy vedú partnerov k tomu, aby zostali spolu.
Významným zistením bolo, že účastníci vnímali svoje vzťahy ako nerozdeliteľné. Pocit neoddeliteľnosti predstavuje silné puto medzi partnermi, ktorí rozchod považujú za nepredstaviteľný či úplne nemožný. Mylná by však bola predstava, že zdrojom tohto pocitu je iba vzťahová spokojnosť. Zdá sa, že k nemu prispieva skôr potreba dosiahnuť pokoj alebo jeho udržanie.
Konflikty riešia s väčším nadhľadom
Práve pokoj predstavuje druhú kľúčovú tému, ktorá je s vnímanou nerozlučiteľnosťou vzájomne prepojená. Výsledky výskumu ukazujú, že sa na ňom partneri aktívne podieľajú, napríklad svojím prístupom ku konfliktom, ktoré riešia s väčším pokojom alebo im neprikladajú veľkú váhu.
U niektorých zúčastnených toto zameranie na udržanie pokoja postupom času vystriedalo prácu na rozvoji vzťahu. Mnohí sa s pribúdajúcim vekom a vedomím obmedzenosti času sústredia skôr na pozitívne udalosti vo vzťahu aj mimo neho.
Pokoj je dôležitejší
K udržaniu pokoja prispieva zvyk, ktorý súvisí s oboznámením partnerov so správaním a emóciami toho druhého. Partneri tak môžu správanie predvídať a lepšie partnerským problémom predchádzať.
Pocit prepojenia a stotožnenie sa so vzťahom na základe spoločnej histórie zosilnilo nepredstaviteľnosť odlúčenia. To ďalej utužilo potrebu pokoja, pre ktorý najväčšou hrozbou bol podľa participantov rozchod, na ktorom videli do budúcnosti skôr nevýhody ako výhody. Vyhľadávanie pokoja teda fungovalo ako určitá stratégia aj u partnerov, ktorí neboli príliš spokojní. Nerozlučiteľnosť vzťahu im potom aj napriek problémom pripadala znesiteľnejšia.
Nerozlučiteľnosť a pokoj sa tak zdajú byť kľúčovými charakteristikami dlhotrvajúcich vzťahov v staršom veku, ktoré zároveň hrali významnú úlohu v ich udržaní. Výskum sa zaoberal pármi, ktoré spolu zostali napriek výzvam starnutia. Výskum otvára dvere ďalšiemu bádaniu a nabáda k porovnaniu s motívmi tých, ktorí urobili odvážny krok a dlhodobý vzťah vo vyššom veku opustili.
Zdroj: INPSY
(JM)