Až 7 percent mužov a žien uviedlo, že v súvislosti s pandémiou covidu-19 sa rozhodli mať menej detí.
Žena a muž s pozitívnym tehotenským testom. Zdroj: iStockphoto.com
Pandémia covidu-19 výrazne zmenila nielen spoločnosť ako celok, ale aj životy jednotlivcov. Štúdia vedcov z Národného inštitútu pre výskum socioekonomických dosahov ochorení a systémových rizík (SYRI) v Česku preukázala, že ťažké obdobia majú vplyv okrem iného na reprodukčné správanie. Až 7 percent mužov a žien uviedlo, že v súvislosti s pandémiou covidu-19 sa rozhodli mať menej detí.
Náročné obdobie sa do reprodukčného správania mužov a žien premietalo odlišne. Zatiaľ čo pre mužov bola podstatná predovšetkým materiálna a pracovná situácia, v prípade žien zohrali úlohu aj rodinné vzťahy.
Muži a ženy vnímajú situáciu odlišne
Vedci zhromažďovali dáta o reprodukčnom správaní na konci obdobia s najväčšími reštrikciami, konkrétne v apríli 2021. Štúdia sa podrobne zamerala na hodnotenie pandémie a životy jednotlivcov v rôznych oblastiach života.
„Snažili sme sa zistiť, do akej miery toto hodnotenie a osobné skúsenosti z pandémie ovplyvnili reprodukčné správanie. Súhrnne možno povedať, že respondenti vo väčšine prípadov považovali najťažšie obdobie pandémie pre narodenie potomka ako nepriaznivé. Takto sa vyjadrilo 60 percent žien a 54 percent mužov,“ uviedla Jitka Slabá z národného inštitútu SYRI a Univerzity Karlovej v Prahe.
Naopak, ako priaznivé na počatie dieťaťa vnímalo obdobie s najväčšími reštrikciami 12 percent žien a 15 percent mužov. „U týchto mužov hrali úlohu zlepšené finančné a pracovné podmienky, u žien boli tieto faktory doplnené ešte o úlohu rodinných vzťahov. Je zrejmé, že pre mužov je dôležité materiálne zabezpečiť rodinu, zatiaľ čo ženy sú všeobecne citlivejšie aj k iným otázkam. To sa dá tiež vysvetliť predpokladom, že zvyšujúca sa potreba starostlivosti o domácnosť a deti postihla v čase pandémie viac ženy ako ich partnerov,“ uviedla Slabá.
Pozitívny tehotenský test. Zdroj: iStockphoto.com
K plánovaniu prispieva materiálna neistota
Výskumníci sa potom podrobnejšie zamerali na to, aké faktory prispeli k tomu, aby v otázke plánovaného počtu detí zostali verní svojim predcovidovým zámerom. Rozhodnutia mužov o celkovom plánovanom počte detí sú podľa štúdie vedené opäť najmä racionálnou úvahou, postavenou na základe materiálnych pomerov.
Ženy uvažujú komplexnejšie a zohľadňujú okrem finančných pomerov i rodinné vzťahy a priaznivosť situácie pre narodenie potomka, ktorá reflektuje aj výhľad do budúcnosti. Priaznivé vyhliadky do budúcnosti potom v prípade mužov prispievajú k plánovaniu reprodukcie v nasledujúcich troch rokoch. Zaujímavosťou je, že samotné snahy o počatie v období najväčších pandemických reštrikcií neboli doterajšou skúsenosťou a doterajším vnímaním pandémie jedinca nijako ovplyvnené.
„Je evidentné, že otázku počať dieťa ovplyvňuje nielen kvalita medziľudských vzťahov. K plánovaniu narodenia potomka významne prispieva aj materiálna neistota. Preto je dôležité, aby ani v čase krízy, či už v dôsledku pandémie, alebo nepriaznivých hospodárskych podmienok, nebola obmedzená dostupnosť opatrení smerujúcich k pomoci ekonomicky aktívnym jednotlivcom a rodinám. Najdôležitejšími prvkami týchto opatrení sú tak ich stabilita a predvídateľnosť ich dostupnosti v budúcnosti,“ dodala Slabá k výsledkom výskumu.
Zdroj: SYRI
(JM)
