Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Očkovať či neočkovať? To je tá otázka

VEDA NA DOSAH

ilustračné foto

Nechať zaočkovať svoje dieťa či nie? To je otázka, ktorá v dnešnej dobe trápi mnohých rodičov. Jednoznačná odpoveď vopred neexistuje. Pri rozhodovaní sú totiž ovplyvnení mnohými faktormi a vonkajšími vplyvmi ako napr. názor ich lekára, susedov, kampaň farmafiriem či informácie, ktoré si jednoducho sami vyhľadajú na internete.

Téma rozhodovania sa rodičov o očkovaní svojich detí je súčasťou riešenia výskumného projektu VEGA 2/0154/13 „Sociálne vplyvy v individuálnom rozhodovaní“. Vedci z Ústavu experimentálnej psychológie SAV sledovali viacero cieľových skupín od študentiek (budúcich matiek), rodičov (otcov i matky) a verejné diskusné portály až po individuálne skupinové rozhovory s ľuďmi, ktorí očkovanie odmietajú. Kvalitatívny prieskum sa uskutočnil v rokoch 2014 – 2016.

Ako uvádza Mgr. Mária Hatoková, PhD. z riešiteľského tímu, vedci sa zamerali na budúcich rodičov a rodičov detí do 5 rokov. Ide podľa nej o skupinu rodičov, ktorí sú v rámci očkovacej schémy povinných očkovaní opakovane konfrontovaní s rozhodovaním sa ohľadom očkovania detí rôznym typom vakcín.

Ako vedci postupovali

„Pýtali sme sa na skúsenosti s očkovaním, zdroje informácií a postup rozhodovania pri očkovaní ich detí. Skúmali sme zrozumiteľnosť a presvedčivosť najčastejších spôsobov prezentácie pro-očkovacích posolstiev, ktorými sa zdravotnícke autority snažia presvedčiť verejnosť o benefitoch očkovania. Identifikovali sme témy a argumenty zástancov a odporcov očkovania pri diskusii vo verejnom priestore,“ hovorí Mgr. Mária Hatoková, PhD.

Vedci analyzovali dáta metódou tematickej analýzy. „Pri všetkých štúdiách sme sa snažili o čo najneutrálnejší postoj k téme. Výskum nie je snahou argumentovať v prospech očkovania ani proti nemu. Cieľom výskumného projektu bolo zmapovať, ako túto tému vnímajú respondenti a respondentky,“ dopĺňa vedkyňa. Spolu s ňou ešte z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV na projekte pracovali Mgr. Radomír Masaryk, PhD. a Mgr. Mária Túnyiová, PhD.

ilustračné foto

V rámci diplomových prác sa zapojili aj absolventky Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Pod vedením Mgr. Radomíra Masaryka, PhD. pracovali: Mgr. Iveta Davidíková, Mgr. Kristína Foltánová a Mgr. Andrea Čunderlíková a pod vedením Mgr. Márie Hatokovej, PhD.: Mgr. Barbara Sedlačková, Mgr. Mária Dvorštiaková.

Zistenia sú rozsiahle

K akým zisteniami riešiteľský tím vlastne prišiel? Predovšetkým dospel k záveru, že rozhodovanie sa o očkovaní je príkladom zložitého rozhodovacieho procesu, pričom doň vstupujú početné informácie z viac či menej relevantných zdrojov; akoby neexistoval adekvátny rozhodovací kľúč. Zdrojom informácií o očkovaní pre rodičov boli podľa Mgr. Márie Hatokovej, PhD. najmä letáky a časopisy, médiá všeobecne a tiež internet. „Často konzultovali s členmi rodiny a priateľmi, ktorí majú deti v podobnom veku. Najdôveryhodnejším zdrojom odporúčania pre očkovanie sú rodinní príslušníci a priatelia s medicínskym vzdelaním. Dôležité miesto v tejto diskusii má zdieľanie príbehov v skupinách matiek a na sociálnych sieťach.“

Vedkyňa uvádza, že hnutie proti očkovaniu je na jednej strane vnímané ako extrémne, ale zároveň prináša impulz k zamysleniu, pretože kladie otázky, ktoré je potrebné uvážene zodpovedať. „Rodičia sa snažia urobiť zodpovedné a obhájiteľné rozhodnutie. Unavení zložitým rozhodovacím procesom siahajú aj po rozhodovacích skratkách – heuristikách. Spoliehanie sa na sociálne informácie je jedna z nich. Ide predovšetkým o opakované odvolávanie sa na pre rodičov dôležité osoby v negatívnom alebo pozitívnom význame, ako aj zdieľanie pozitívnych či negatívnych príbehov ohľadom očkovania. V prípade, ak dôverujú svojmu pediatrovi, je pre nich najdôležitejším zdrojom informácií a nasledujú jeho odporúčania,“ uvádza Mgr. Mária Hatoková, PhD.

Oslabená dôvera

Ak je ale dôvera k pediatrovi oslabená, rodičia sa podľa nej obracajú na iné dôveryhodné osoby (alternatívni liečitelia, rodinní príslušníci so zdravotníckym vzdelaním, príbuzní, priatelia). Vedkyňa pokračuje, že keďže je táto téma pre rodičov osobne významná, svoju rolu pri rozhodovaní zohrávajú momentálne emócie – t. j. obavy z toho, ako bude akt očkovania dieťa zvládať, ale aj očakávané emócie ako napríklad strach z vedľajších účinkov v blízkej či vzdialenej budúcnosti a potom sú to aj pocity potenciálnej viny, ak by bolo dieťa poškodené ako očkovaním, tak neočkovaním.

„Spoločným základom rozhodovania je vo väčšine prípadov snaha zabezpečiť to najlepšie pre vlastné dieťa – t. j. vyhnúť sa nebezpečnej chorobe a súčasne eliminovať nežiaduce účinky lekárskych intervencií (napr. očkovania). Každá z týchto volieb má mnohé súvislosti a každý sa rozhodne podľa toho, nakoľko tie súvislosti sú pre neho významné,“ hovorí Mgr. Mária Hatoková, PhD.

ilustračné foto

Rodič potrebuje pomoc lekára

Projekt zároveň odhalil, že rodičia v súčasnosti menia svoje vnímanie lekárskej autority. „Očakávajú zdieľané rozhodovanie o zdravotných záležitostiach svojich detí namiesto autoritárskeho prístupu lekára. Namiesto strašenia by rodičia uvítali štýl komunikácie zo strany lekára, ktorý im pomôže vysporiadať sa s vlastnými obavami a postaví rodiča do aktívnej a kompetentnej roly,“ objasňuje odborníčka a dodáva, že rodičia tiež osobitne spochybňovali úmysly farmaceutickému priemyslu.

Dopytovaním vo fókusových skupinách matiek (SŠ a vyššie) vedci zistili, že matky zaujímajúce sa o očkovanie sú k odborným zdrojom kritické. „Vyrušuje ich jednostrannosť argumentov v prospech vakcinácie a považujú to za tendenčné. Tvrdenia by mali byť vyvážené a relevantne podložené citovanými zdrojmi. Keďže rodičia vedia o vedľajších účinkoch vakcín, zverejnenie takejto informácie spolu so zrozumiteľne vysvetlenými pravdepodobnosťami ich výskytu oproti následkom chorôb, proti ktorým sa očkuje, môže pomôcť rodičom lepšie vážiť riziká očkovania a neočkovania.

Rozhodovanie o očkovaní je podľa riešiteľského tímu ťažké pre všetky sociálne skupiny a každá zvažuje iné faktory. „Vo vylúčenom spoločenstve môže rozhodovanie ovplyvniť nedôvera k majorite, vo vyššej strednej triede zas tendencia k individualizmu. Medzi skupinou očkujúcich a neočkujúcich rodičov je početná skupina zneistených a váhajúcich rodičov, s ktorými je potrebné komunikovať citlivo, uznajúc ich neistotu v téme plnej informačného zmätku a pomôcť im vážiť riziká. Je to však náročné na čas i flexibilitu pediatra, ktorý v súčasnom systéme zdravotníctva nemusí mať dostatočnú kapacitu venovať sa takémuto typu rodiča tak, ako by si vyžadoval,“ konštatuje Mgr. Radomír Masaryk, PhD.

Prirodzený strach

V téme strachu z očkovania svojich detí je podľa štúdie dôležité rozlišovať, či sa rodičia viac obávajú následkov chorôb, proti ktorým sa očkuje, alebo vedľajších účinkov vakcín. „Tento strach, ktorý je prirodzený a je súčasťou rodičovstva, významne prispieva k voľbe stratégie, ako rodičia zdravie dieťaťa chránia – očkovaním alebo neočkovaním. Nedá sa teda tvrdiť, že neočkujúci sú horší rodičia,“ uvádza riešiteľský tím.

Vedci dúfajú, že ich práca prinesie lepšie pochopenie toho, čo vstupuje do rozhodovania rodičov o očkovaní aj do komunikácie rodičov pacientov s pediatrami. „Na jeho základe by sme chceli pripraviť praktické odporúčania pre lekárov, prípadne i rodičov,“ uzatvára Mgr. Radomír Masaryk, PhD.

Na projekte VEGA 2/0154/13 „Sociálne vplyvy v individuálnom rozhodovaní“ vedecký tím ešte ďalej pracuje.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Odborní garanti: Mgr. Mária Hatoková, PhD.; Mgr. Radomír Masaryk, PhD.; Mgr. Mária Túnyiová, PhD.

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.