Podľa vedcov z Ohijskej štátnej univerzity umožňuje vnímanie písmen a slov časť mozgu nazývaná zraková oblasť slovnej formy (VWFA, z angl. visual word form area), ktorá sa nachádza v zrakovej kôre. Objav by v budúcnosti mohol pomôcť pri skúmaní dyslexie.
Čítanie, písanie a počítanie sú všeobecné znalosti, ktoré považujeme za základ gramotnosti. Na to, aby sme dokázali čítať, potrebujeme mať dobre vyvinuté vizuálne vnímanie, ktoré v mozgu zabezpečuje zraková kôra.
Vedci už v minulosti opísali, že v zrakovej kôre existujú časti, ktoré sú od narodenia citlivé na videnie tvárí, scén alebo objektov. Podľa novej štúdie uverejnenej v časopise Scientific Reports, sa v nej nachádza aj oblasť, ktorá dokáže rozlišovať písmená a slová. A práve vďaka tejto časti sú ľudia schopní naučiť sa čítať.
Snímali mozog novorodencov
Počas experimentu vedci analyzovali snímky mozgu (fMRI) štyridsiatich novorodencov, ktorí boli na svete menej ako sedem dní. Následne ich porovnali s podobnými skenmi mozgu štyridsiatich dospelých ľudí.
Snímky mozgov novorodencov jasne ukázali, že VWFA je prepojená s jazykovými dráhami v mozgu. „Toto prepojenie spôsobuje, že sme citliví na vizuálne slová, dokonca ešte predtým, než sa dostaneme k jazyku,“ vysvetľuje v tlačovej správe z Ohijskej štátnej univerzity Zaynep Sayginová, hlavná autorka štúdie.
Niektorí odborníci sa domnievali, že predtým, než sa jedinec naučí čítať, sa VWFA vôbec nelíši od iných častí zrakovej kôry, ktoré sú zodpovedné za vnímanie predmetov či tvárí. Nová štúdia to však vyvrátila.
„Zistili sme, že to nie je pravda. Už pri narodení je VWFA funkčne viac spojená s jazykovou dráhou mozgu než s inými oblasťami,“ uviedla Sayginová. Dodala, že je to neuveriteľný a nesmierne vzrušujúci objav.
Ako sa učí čítať mozog?
Ďalším krokom výskumného tímu je urobiť detailné snímky mozgu detí vo veku od 3 do 4 rokov, aby sa dozvedeli viac o tom, čo sa s oblasťou VWFA deje predtým, než sa deti naučia čítať a na aké zrakové podnety región reaguje.
Hlavným cieľom výskumného tímu je zistiť, ako sa z mozgu stáva „čítajúci mozog“ a tiež to, aká veľká je pri tomto procese individuálna variabilita. Pochopiť rozdiely v správaní mozgovej štruktúry pri čítaní by mohlo byť užitočné pri dyslexii a iných vývojových poruchách.
„Ak budeme vedieť, ako sa táto mozgová štruktúra správa v ranom veku, môžeme zistiť aj niečo viac o tom, ako si ľudský mozog vyvinie schopnosť čítať a čo sa pri tomto procese môže pokaziť,“ objasnila Sayginová. „Je dôležité, aby sme sledovali, ako sa táto oblasť mozgu čoraz viac špecializuje.“
Zdroje: DOI: 10.1038/s41598-020-75015-7
DOI: 10.1038/ncomms13995
