Mgr. Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu, hovorí o pozitívnych zmenách v školstve, ktorým pomohla aj koronakríza.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Vláda od začiatku tohto týždňa odobrila otvorenie škôl, no niektorí rodičia, starostovia aj lekári sa s týmto rozhodnutím nestotožňujú. Dá sa otvorenie škôl a školská dochádzka v tejto situácii vymáhať?
Umožnenie návratu do škôl vychádza z toho, že vláda schválila aktualizáciu covidového automatu a zároveň schválila jeho platnosť od 8. februára. No hoci sa na národnej úrovni riadime covidovým automatom, na regionálnej úrovni môžu Regionálne úrady verejného zdravotníctva na základe zhodnotenia epidemiologickej situácie v danom konkrétnom okrese rozhodnúť, že školy ponechajú zatvorené.
Zároveň na úrovni škôl stále platí takzvaný školský semafor, ktorý pripravilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) ešte na začiatku školského roka. Určuje veľmi presné a prísne pravidlá, čo robiť v prípade, ak sa v škole identifikuje pozitívny prípad učiteľa alebo žiaka. Tento semafor nastavovali epidemiológovia, napríklad pani Bražinová, pani Prokopová a pán Smatana. Súčasné umožnenie postupného otvorenia škôl a návratu konkrétnych skupín detí a žiakov do škôl bolo konzultované a schválené pandemickou komisiou, ktorá súčasne sprísnila opatrenia v iných oblastiach, čím sa vykompenzuje zvýšená mobilita ľudí v dôsledku otvorenia škôl. Chcela by som teda zmierniť možné obavy rodičov, učiteľov aj ďalších zamestnancov škôl. Otvorenie škôl bolo skonzultované odborníkmi a zároveň máme nastavené „poistky“ v prípade, že by sa v školách vyskytli prípady osôb s pozitívnym výsledkom testu.
V čase, keď sa rozhodovalo o návrate do škôl, sa ešte ale nevedelo, ako veľmi je na Slovensku rozšírená britská mutácia nového koronavírusu. Táto mutácia ohrozuje viac deti aj mladých dospelých, rýchlejšie sa šíri a spôsobuje ťažší priebeh ochorenia aj vyššiu úmrtnosť. Až na konci minulého týždňa sa ukázalo, že na západe a juhozápade Slovenska sa potvrdzuje u vyše 70 percent prípadov.
Neprináleží mi vyjadrovať sa k rozhodnutiam epidemiológov, nemám na to vzdelanie, ale dôverujem im. Domnievam sa však, že pandemická komisia už túto skutočnosť zohľadňovala napriek tomu, že rozhodovala ešte pred zverejnením výsledkov, lebo na výraznejšie zastúpenie britskej mutácie nového koronavírusu poukazovali výsledky testov v Trenčíne z decembra minulého roka aj z januára tohto roka v Nitre.
Mgr. Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu. Foto: Zuzana Gránska
Tento týždeň sa schválilo spustenie očkovania učiteľov. Ako bude prebiehať?
Podporovali sme snahu ministra školstva o to, aby boli učitelia preradení do skorších fáz očkovania, prípadne aby sa mohli nahlasovať na náhradnícke zoznamy, ktoré sa už vo viacerých nemocniciach sprístupňujú ľuďom, ktorí sú zaradení do neskorších fáz očkovania. Vieme, že veľká časť učiteľov je vo vyššej vekovej kategórii, tým pádom ich nákaza ohrozuje viac. Keďže budú v dennodennom priamom kontakte s deťmi, je kľúčové, aby boli chránení. Lebo darmo otvárame školy, keď sa učitelia nakazia, hrozí, že sa opätovne zavrú a preruší sa aj dištančná forma vzdelávania. Nehovoriac o riziku, ktorému sú učitelia vystavení. Veľmi preto oceňujem, že sa vláda rozhodla zrevidovať národnú stratégiu očkovania a umožniť učiteľom, učiteľkám a ďalším zamestnancom škôl, aby boli zaočkovaní v relatívne krátkom čase.
V prípade, že bude mať časť rodičov obavy z prezenčného vzdelávania svojich detí, môže sa škola rozhodnúť vzdelávať súčasne prezenčne aj dištančne?
Teoreticky to možné je, ale na základe diskusií s riaditeľmi základných aj stredných škôl vieme, že takéto vyučovanie sa veľmi zložito realizuje. Na skutočné hybridné vzdelávanie, teda súčasnú realizáciu prezenčnej a dištančnej výučby, je pripravených len veľmi málo škôl. Diskutovali sme o tom už pred Vianocami, keď vláda schválila takzvaný covidový automat a bolo zrejmé, že na niektorých stupňoch vzdelávania bude prezenčná výučba podmienená negatívnym výsledkom testu žiaka či jeho zákonného zástupcu. A zároveň sme očakávali, že istá časť rodičov bude mať obavy pustiť svoje deti do školy. Po zvážení všetkých okolností sa však dospelo k rozhodnutiu, že obnovenie prezenčnej formy vzdelávania pre žiakov jednotlivých ročníkov a typov škôl je záväzné.
Posun termínu otvorenia škôl je možný iba v prípade, ak z prevádzkových dôvodov nie je možné vykonať testovanie zamestnancov, zákonných zástupcov a prípadne aj žiakov. Zároveň však miestne príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva môže na základe zhodnotenia epidemiologickej situácie v danom okrese rozhodnúť o prísnejších opatreniach, teda o uzatvorení konkrétnej školy, či dokonca škôl na väčšom území. V tom prípade školy pokračujú v dištančnom vzdelávaní. V opačnom prípade sa obnovuje prezenčná výučba a ak má rodič obavu o zdravie svojho dieťaťa, môže využiť možnosť ospravedlniť jeho neprítomnosť v škole. Rodič je v tomto prípade zodpovedný za zabezpečenie kontaktu so školou a plnenie zadaní ako v prípade choroby dieťaťa. Rozhodnutie, či bude škola pre túto skupinu žiakov poskytovať vzdelávanie aj dištančnou formou, je ponechané na škole, a to po zvážení jej konkrétnych možností a podmienok.
Situácia je však komplikovanejšia na stredných školách tým, že sa neotvárajú internáty. Keďže na jeseň sa ukázalo, že boli pre šírenie koronavírusu rizikovým prostredím, epidemiológovia ich v súčasnej situácii neodporúčali otvoriť plošne. To znamená, že aj v prípade žiakov končiacich ročníkov stredných škôl, ktorí sa už teraz môžu vzdelávať prezenčne, viaceré stredné školy, ktoré mali veľký podiel študentov v internátoch, pokračujú z prevádzkových dôvodov v dištančnom vzdelávaní.
Na čerstvo zverejnenej infografike Ministerstva školstva, ktorá pomáha s orientáciou sa v aktuálnych pravidlách pri otváraní škôl a školských zariadení, ma zaujala nová možnosť prezenčného vyučovania v skupinách 5 žiakov.
Vyučovanie v malých skupinách, ktoré sú tvorené 5 žiakmi, nie je novinka. Táto možnosť bola zavedená už od jesene 2020 a stala sa aj súčasťou opatrení, nastavených v takzvanom covidom automate. Jej cieľom je zabezpečiť prístup k vzdelaniu pre tých žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia zapojiť do dištančného vzdelávania. Ministerstvo školstva ňou zareagovalo na výsledky prieskumu analytikov Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP), na základe ktorého sa ukázalo, že istá časť detí v konkrétnych regiónoch alebo školách nemala prístup k dištančnému vzdelávaniu formou online technológií. Výučba v skupinkách 5+1, čiže päť žiakov a jeden učiteľ, sa realizuje v prípade, že prezenčná výučba na druhom stupni základných škôl a na stredných školách je obmedzená a deti sa nemôžu zapojiť do dištančného vzdelávania. Do školy by mali prísť najmenej raz do týždňa a minimálne by si mali vyzdvihnúť zadania, prípadne prediskutovať s učiteľmi to, čomu nerozumeli.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Máte spätnú väzbu o tom, nakoľko túto možnosť školy využívajú?
Zatiaľ nemáme presné čísla o počte škôl a žiakov, ktorí ju využívajú. Ministerstvo školstva však začalo zbierať dáta od obnovenia tejto možnosti, teda od pondelka 8. 2. 2021. Mnohé školy, s ktorými komunikujeme, ju využívajú a uchopili ju rôznymi spôsobmi. Niektoré si nastavili dvojzmennú prevádzku a skupinky žiakov sa počas dňa striedajú. Odporúčali sme totiž, aby si vzdelávanie nastavili tak, aby sa týmto žiakom zároveň zabezpečilo školské stravovanie. To znamená, že jedna skupinka obedom končila a druhá obedom začínala. Minimálny rozsah vzdelávania bol stanovený na 3 hodiny do týždňa. Na mnohých školách, s ktorými komunikujeme, žiaci však boli prítomní v škole na dennej báze. Ak školám nestačili na výučbu v malých skupinách priestorové kapacity, mohli využívať aj iné priestory. Pri nedostatočných personálnych kapacitách zasa mohli požiadať ministerstvo školstva o dodatočné finančné zdroje.
Niekoľké školy dokonca uvádzajú, že výučba v malých skupinách je aj pri skrátení počtu hodín vyučovania efektívnejšia v porovnaní s tým, keď majú v triede plný počet žiakov. Požiadali nás, aby sa tento spôsob výučby ešte dôkladnejšie premyslel a overil formou experimentálneho overovania. Teraz s nimi diskutujeme o konkrétnych podmienkach, aby sme efektivitu takto organizovaného vyučovania mohli zmerať.
Zaujalo nejakú školu aj dištančné vzdelávanie natoľko, že by žiadala o jeho oficiálne experimentálne overovanie?
Zatiaľ o tom neviem, ale sú školy, ktoré uvažujú nad zavedením hybridného vzdelávania, čo znamená, že výučba prebieha súbežne v triede aj online. Sú to najmä školy, kam chodia žiaci, ktorí cestujú s rodičmi do zahraničia. Alebo sú to školy, ktoré majú časť žiakov v režime individuálneho vzdelávania. Tým pádom by sa mohli pripájať na vyučovanie bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.
Aj na Slovensku máme školy, ktoré už majú takto nastavený výchovno–vzdelávací proces, napríklad jedna stredná škola z Košíc. Musím však povedať, že na to, aby bola táto forma vzdelávania kvalitne zvládnutá a podporovala dosahovanie cieľov tak, ako sú vymedzené, treba veľa rokov veľmi intenzívnej práce celého pedagogického zboru. Tento spôsob vzdelávania je len na začiatku. Na túto tému sme organizovali webináre, v rámci ktorých sa školy podelili o svoje skúsenosti pri zavádzaní hybridného vzdelávania.
Prináša táto situácia napriek svojej zložitosti aj nápady, z ktorých môže školstvo v budúcnosti čerpať?
Určite. Viaceré zmeny, o ktorých sme už dávnejšie hovorili ako o potrebných, ale nikdy nebol čas alebo dostatok odvahy na ich realizáciu, sa vplyvom pandémie dostávajú do praxe. Napríklad pedagógom na základných školách sme umožnili vybrať si, či chcú žiakov hodnotiť známkami alebo slovne. Dlho sa tiež hovorilo o tom, že naše vzdelávacie programy sú príliš prehustené, zviazané v ročníkových požiadavkách, obsah vzdelávania sa zameriava najmä na encyklopedické vedomosti a, naopak, deti si nerozvíjajú zručnosti, ktoré budú potrebovať v budúcom živote. Pandémia nás priviedla k tomu, že sme vzdelávacie ciele a obsah na základných školách takpovediac prevzdušnili a rozdelili do väčších časových celkov, takzvaných cyklov vzdelávania. Prvý cyklus zahŕňa 1. až 3. ročník, druhý cyklus 4. a 5. ročník a tretí cyklus 6. až 9. ročník. Žiakom sa tak poskytol väčší priestor na to, aby si osvojili jednotlivé vedomosti a spôsobilosti v súlade s ich individuálnymi predpokladmi a možnosťami.
Čo to konkrétne znamená?
V školách sú deti s rôznou úrovňou vedomostí a zručností, čo sa pri dištančnom vzdelávaní ešte viac zvýraznilo a rozdiely medzi deťmi sa prehĺbili. V rámci výučby rozdelenej do troch cyklov je školám poskytnutá väčšia flexibilita v tom, ako si učivo usporiadajú do ročníkov a ako dlho sa budú konkrétnemu obsahu venovať. Z pohľadu žiaka je veľkou výhodou, že je možné viac rešpektovať jeho individuálne tempo učenia a poskytnúť mu dostatočný čas na zvládnutie obsahu vzdelávania vymedzeného pre daný cyklus. Sleduje sa tak plnenie cieľov vzdelávania po ukončení cyklu, nie ročníka.
Nebolo rozdelenie výučby do cyklov až súčasťou plánu modernizácie školstva, ktorý sa už overuje na 35 školách?
Áno, ale štandardy pre prvý cyklus, teda pre 1. až 3. ročník, môžu školy používať už teraz bez toho, aby sa zapojili do nášho pilotného overovania. Hoci pilotné overovanie vzniklo primárne v reakcii na pandemickú situáciu, obsahuje viaceré prvky, ktoré by sme chceli do škôl zavádzať trvalo.
Ako hodnotia nové štandardy vzdelávania školy, na ktorých ich overujete?
Zatiaľ veľmi pozitívne, aj keď školy, ktoré do tohto pilotného overovania vstúpili, sú veľmi odlišné. Sú medzi nimi relatívne elitné bratislavské súkromné školy, málotriedky, spádové školy pre viaceré neplnoorganizované školy aj školy, v ktorých sú žiaci výlučne zo sociálne vylúčených lokalít. Každá má vlastný vzdelávací program, ale každej z nich tento nový prístup k vzdelávaniu ponúka aj čosi z toho, čo hľadajú. My sa snažíme overiť, či v komunikácii s nimi získame kvalifikovanú spätnú väzbu, akým spôsobom treba jednotlivé vzdelávacie štandardy ešte upraviť, čo má tvoriť kľúčové ciele vzdelávania a čo jeho obsah.
A zároveň sa snažíme zmapovať, ako dokážu uchopiť autonómiu, ktorú im s novým modelom vzdelávania ponúkame, a aké typy podpory od nás potrebujú, aby fungoval. Ide o dôležité informácie, ktoré následne využijeme aj pri realizácii zmien v kurikule základnej školy, ktoré budeme pripravovať tento rok. V školskom roku 2022/23 by sme ich chceli spustiť v praxi s postupným nábehom od 1. cyklu. Chceme sa tak vyhnúť tomu, čo sa v našom školstve udialo v minulosti, keď síce na centrálnej úrovni došlo k nejakej zmene štátnych vzdelávacích programov, ale v samotnej výučbe na školách sa v skutočnosti nič zásadné až do dnešných dní neudialo.
Plán modernizácie školstva je na samostatný rozhovor. Povedzte aspoň, čo z vášho pohľadu je na ňom najzásadnejšie.
Z môjho pohľadu je veľmi dôležitá plánovaná kurikulárna reforma základných škôl, zmena v cieľoch a obsahu vzdelávania tak, aby sa stal aktuálnejším, umožnil vybaviť žiakov takými zručnosťami, ktoré potrebujú pre život v 21. storočí. Napríklad je dôležité podporiť ich schopnosť učiť sa počas celého života, vnímať súvislosti, pracovať s informáciami, ale aj to, aby žiaci vedeli spolupracovať v tíme, využívali tvorivosť pri riešení problémových úloh aj bežných životných situácií a boli pripravení na zmeny, ktoré nás čakajú.
V novom štátnom vzdelávacom programe má byť preto ťažisko obsahu vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach, ktorými sú napríklad jazyk a komunikácia, človek a príroda, človek a spoločnosť. Cieľom je podporovať učenie sa v súvislostiach, medzi predmetmi, a tým aj uvažovanie v širších kontextoch. To si, samozrejme, vyžaduje nielen zmenu v štátnych vzdelávacích programoch, ale aj v tom, ako sa na školách vyučuje.
Aby sa tieto zmeny dostali medzi učiteľov a oni s nimi vedeli aktívne pracovať, je dôležité priblížiť sa školám v regiónoch. Plánujeme vytvoriť regionálne centrá, ktoré im budú poskytovať pomoc a asistenciu pri vytváraní ich vlastných školských vzdelávacích programov a následne aj pri ich aplikácii do bežného každodenného vyučovania. Zabezpečenie prenosu myšlienok zmeny kurikula základných škôl z papiera do bežnej reality je totiž závislé práve od učiteľov a celých podporných tímov, ktoré v školách pôsobia.
Veľmi dôležitá je aj zmena vysokoškolskej prípravy učiteľov a previazanie na modernizovaný profesijný rozvoj učiteľov v praxi. Základným princípom je jednak otvorenie trhu pre poskytovateľov profesijného vzdelávania, ktorých si budú učitelia vyberať na základe identifikovaných vzdelávacích potrieb. Druhou zmenou je poskytnutie finančných prostriedkov na profesijný rozvoj priamo školám. V oblasti prípravy učiteľov pre základné školy by sa mala podporiť príprava budúcich učiteľov pre vzdelávacie oblasti, čo by pomohlo vyriešiť aj často chýbajúcich učiteľov niektorých predmetov s jednohodinovou dotáciou, a odborná výučba predmetov.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Ďalšia dôležitá oblasť je podpora zavádzania inkluzívneho vzdelávania na Slovensku. V nej sa Štátny pedagogický ústav zameria na úlohy, ktoré sa týkajú zmeny definície konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Cieľom je, aby deti, ktoré potrebujú podporu vo vzdelávaní, túto podporu dostali na základe ich skutočných potrieb a nie na základe statickej diagnózy. A aby ju dostali v takej miere, v akej ju potrebujú. Pretože aj deti s jednou diagnózou môžu mať veľmi odlišné typy potrieb.
Narážate napríklad na deti s ľahkým mentálnym postihnutím, ktoré majú dnes problém uplatniť sa na trhu práce?
Napríklad aj na ne. Momentálne sa nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh novely školského zákona. Ňou by sa mal odstrániť diskriminačný prvok v legislatíve, ktorý stanovuje, že dieťa s ľahkým mentálnym postihnutím po skončení základnej školy dosahuje iba úroveň primárneho vzdelania, teda 1. stupňa základnej školy. Mnoho z týchto detí má ďaleko vyššie vzdelávacie predpoklady.
Na Slovensku je podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím najvyšší v celej Európe a vysoko presahuje celosvetový podiel. Kým celosvetovo sa ich prevalencia uvádza na úrovni 1,8 percenta, tak na Slovensku sa blíži až k 5 percentám. V oblastiach s vylúčenými rómskymi lokalitami máme okresy, kde má toto postihnutie diagnostikované každý štvrtý žiak základnej školy. Odporuje to všetkým vedeckým poznatkom, ktoré o mentálnom postihnutí máme, a naznačuje, že túto diagnózu môžu mať pridelenú aj deti, ktoré mentálne postihnutie v realite nemajú. Legislatívnym obmedzením možností na ich ďalšie vzdelávanie však z nich „vyrábame” do budúcna ťažko uplatniteľných a ťažko „zamestnateľných” ľudí. Musíme to napraviť a umožniť im vzdelávať sa na stredných školách, ktoré budú zodpovedať ich schopnostiam a záujmom.
Nemôže koronakríza uskutočňovanie tejto reformy spomaliť? Myslíte, že sa stihne uviesť do praxe podľa plánov v školskom roku 2022/23?
Koronakríza nás pre niektoré zmeny už „otvorila”, možno aj vďaka nej sa budú zavádzať ľahšie. Na druhej strane veľmi citlivo vnímam aj to, že sme z celej tejto situácie už všetci unavení. Túžime, aby sa život konečne vrátil do normálu. Uvedomujem si, že keď sa to konečne stane, budeme sa potrebovať v prvom rade stabilizovať a znovu sa nadýchnuť. Preto budeme všetky plánované zmeny uskutočňovať v širokom participatívnom procese a konzultovať ich so všetkými relevantnými aktérmi. Zároveň by však bola škoda vrátiť sa do starých koľají, ktoré sa v mnohom ukazujú ako nefunkčné. Tiež by bola škoda nevyužiť naštartované inovácie, otvorenú diskusiu o stave vzdelávania na Slovensku, ale aj chuť mnohých učiteľov niečo zmeniť. Nemôžeme viac zatvárať oči pred výzvami a zmenami, ktoré nás v blízkej dobe čakajú, a je našou povinnosťou pripraviť na ne aj naše deti.
