Slovenskí ôsmaci dosiahli v medzinárodnej štúdii ICILS nadpriemerné výsledky. Predbehlo nás Česko, najlepšie sa umiestnila Južná Kórea.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Slovensko sa po desiatich rokoch po druhý raz zapojilo do medzinárodnej štúdie ICILS (The International Computer and Information Literacy Study).
Ide o medzinárodné testovanie počítačovej a informačnej gramotnosti žiakov (ICILS 2023), ktorá zisťuje, ako sú žiaci pripravení na štúdium, prácu a život v ére informačných technológií.
Štúdia sa realizovala v 34 krajinách sveta. Zapojilo sa do nej takmer 133 000 žiakov ôsmeho ročníka základných škôl a osemročných gymnázií z viac ako 5 300 škôl. Štúdia zahŕňala dve oblasti výskumu – oblasť CIL (Počítačová a informačná gramotnosť) a oblasť CT (Informatické myslenie).
Slovenskí ôsmaci dosiahli nadpriemerné skóre
Výsledky testovania tretieho cyklu medzinárodnej štúdie ICILS ukázali, že slovenskí žiaci dosiahli lepšie výsledky ako priemer zúčastnených krajín v oboch hodnotených oblastiach.
Na Slovensku sa do testovania zapojilo 166 škôl a 3 034 žiakov. Slovenskí žiaci dosiahli lepší výsledok (499 bodov), než bol priemer krajín zapojených do ICILS 2023 (476 bodov). V porovnaní s výsledkom, aký mali v prvom cykle (ICILS 2013), však dosiali nižšie skóre o 19 bodov.
Napriek tomu, že výsledky zúčastnených ôsmakov sú nadpriemerné, Slovensko má stále čo dobiehať, napríklad v porovnaní so susedným Českom. Českí žiaci ôsmeho ročníka a ich vrstovníci z viacročných gymnázií sa v testovaní počítačovej a informačnej gramotnosti umiestnili na druhom mieste hneď za Južnou Kóreou. Spomedzi štátov Európskej únie sa umiestnili najlepšie. V informatickom myslení boli v medzinárodnom porovnaní tretí.
Výsledky slovenských žiakov v porovnaní s inými krajinami
Oblasť CIL (Počítačová a informačná gramotnosť)
Porovnateľný výkon ako žiaci zo Slovenska dosiahli žiaci vo Fínsku, v Rakúsku, Maďarsku, vo Švédsku, v Nórsku, Nemecku, vo Francúzsku, v Španielsku a Luxembursku. Signifikantne vyššie skóre ako naši žiaci dosiahli žiaci Kórejskej republiky (540 bodov), Česka (525 bodov) a Dánska (518 bodov). Naopak, posledné tri miesta v rebríčku patria žiakom v Ománe (379 bodov), Kosove (356 bodov) a Azerbajdžane (319 bodov).
Oblasť CT (Informatické myslenie)
Žiaci zo Slovenska dosiahli v tejto oblasti priemerné skóre 498 bodov, a tak sa zaradili k deviatim krajinám s výsledkom signifikantne vyšším v porovnaní s priemerom všetkých zapojených krajín (483 bodov), ako aj krajín Európskej únie (483 bodov). Skóre porovnateľné s výkonom slovenských žiakov dosiahli žiaci v Lotyšsku, vo Francúzsku, Fínsku, v Dánsku a Belgicku. Výrazne vyššie skóre ako naši žiaci dosiahli žiaci Česka (527 bodov), Kórejskej republiky (537 bodov) a Taiwanu (548 bodov). Krajiny s tromi najnižšími skóre boli Chorvátsko (429 bodov), Srbsko (422 bodov) a Uruguaj (421 bodov).
Vplyv socioekonomického zázemia
V rámci štúdie sa potvrdilo, že na výsledkoch žiakov sa výrazne odráža socioekonomické zázemie. Netýka sa to pritom len Slovenska, ale v podstate všetkých zúčastnených krajín. Poukazuje na to aj fakt, že čím vyššie vzdelanie dosiahli rodičia, tým lepšie výsledky mal žiak. Deti pochádzajúce z rodín s vyšším vzdelaním majú prístup ku knihám aj k výpočtovej technike.
Počet kníh, ktorý sa nachádza v domácnosti žiaka, predstavoval jeden z významných ukazovateľov. Čím vyšší je tento počet, tým vyššie je dosiahnuté skóre žiaka. Žiaci zo Slovenska, ktorí v dotazníku uviedli, že v domácnosti, v ktorej žijú, sa nachádza menej ako desať kníh, dosiahli priemerné skóre v oblasti CIL 436 bodov a v oblasti CT 418 bodov.
Naopak, žiaci, ktorí uviedli, že doma majú viac ako dvesto kníh, dosiahli priemerné skóre v oblasti CIL 532 bodov a v oblasti CT 550 bodov. Rovnaké výsledky boli zaznamenané aj v prípade počtu počítačov v domácnosti žiaka. Čím viac počítačov sa nachádzalo v domácnosti žiaka, tým mal lepšie výsledky. Slovenskí žiaci, ktorí uviedli, že doma nemajú počítač, dosiahli priemerné skóre v oblasti CIL 421 bodov a v oblasti CT 404 bodov. Na druhej strane žiaci, ktorí uviedli, že majú v domácnosti viac ako tri počítače, dosiahli priemerné skóre v oblasti CIL 523 bodov a v oblasti CT 533 bodov.
Pozrite si
Pomôcť má aj nový vzdelávací program
Aj v súvislosti s výsledkami štúdie ICILS bude ministerstvo školstva zavádzať opatrenia. Medzi najdôležitejšie patrí zavádzanie nového vzdelávacieho programu do základných škôl, ktorý kladie dôraz na praktické zručnosti, kritické myslenie a digitálnu gramotnosť. Ide o kľúčové zručnosti potrebné pre úspech v 21. storočí. Podľa nového vzdelávacieho programu funguje dnes takmer 500 škôl, od roku 2026 budú po novom vzdelávať všetky základné školy.
Ministerstvo školstva podporuje aj včasné začlenenie detí do materských škôl. Štát garantuje nárok na predprimárne vzdelávanie pre deti od štyroch rokov a od budúceho roka od troch rokov. Tieto kroky sú súčasťou snahy zabezpečiť, aby deti mali prístup k vzdelávaniu čo najskôr, čím sa zvyšujú ich šance na kvalitný život a úspešnú budúcnosť. Dôraz na predprimárne vzdelávanie podčiarkuje prechod financovania materských škôl pod štát od roku 2025. Parlament ju nedávno schválil v rámci balíka školských zákonov Nežná revolúcia vo vzdelávaní.
Program DigiEDU
Ministerstvo školstva tento rok spustilo aj najväčší projekt digitalizácie školstva v histórii – program DigiEDU, ktorý prináša školám modernú digitálnu techniku. Na začiatku tohto roka spĺňalo len päť percent škôl digitálne štandardy potrebné na efektívne vzdelávanie. Tento nedostatok rieši práve program DigiEDU, ktorý investíciou 225 miliónov eur zabezpečí vybavenie všetkých škôl moderným digitálnym zariadením.
Viac o výsledkoch merania ICILS 2023 TU.
Zdroj: TS NIVAM, MŠVVaM SR, ČT24
(zh)
