Gramotnosť je základné ľudské právo a základ pre celoživotné učenie sa. Takúto tézu podporuje projekt Podpora gramotnosti dospelých pre rozvoj inklúzie a rovnoprávnosti (ALBIE – Adults Literacies as Benefit for Inclusion and Equity), ktorý sa zameriava na vybrané aspekty vzdelávania dospelých, najmä na fenomén funkčnej gramotnosti dospelých a jej dopadov na kvalitu života (jednotlivca i spoločnosti).
Ako uvádza Mgr. Barbora Vaněk z Katedry andragogiky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (riešiteľ projektu), slabinou Slovenska je veľmi malý podiel ľudí na 4. a 5. stupni čitateľskej gramotnosti. Slovensko je podľa nej na 4. najnižšom mieste pred Cyprom, Talianskom a Španielskom, čo súvisí s úrovňou vzdelania (ľudia s vyšším vzdelaním dosahujú aj vyššie priemerné hodnotenie a častejšie sa umiestňujú na najvyšších stupňoch čitateľskej gramotnosti).
Mladí ľudia sa v dôsledku systému vzdelávania, ktorý nedokáže vyrovnávať rozdiely v sociálnom postavení rodín, stávajú znevýhodnenými, menej gramotnými pre potreby súčasného sveta, menej uplatniteľnými na trhu práce. Slovensko sa v schopnosti vyrovnávať sociálne rozdiely nachádza na piatom najnižšom mieste nad Poľskom, Estónskom, USA a Írskom. Najlepšie sú na tom krajiny ako Fínsko – všeobecne severná Európa.
Práve z týchto dôvodov vznikol projekt, ktorý slúži na podporu funkčnej gramotnosti mladých dospelých u nás. Kladie si za cieľ rozvíjať inovácie a prinášať ojedinelý výskumný a aplikačný zámer rozvoja funkčnej gramotnosti zraniteľných dospelých (najmä mladí ľudia, s nízkym vzdelaním, nezamestnaní). Chce tiež prispieť nielen k prehĺbeniu akademických poznatkov, ale aj reálne ovplyvniť politiky celoživotného vzdelávania, inklúzie a rovnoprávnosti v prístupe ku vzdelávaniu postavenému na potrebách týchto cieľových skupín. Rovnako tak pomôcť mladým ľuďom vymaniť sa z pasce znevýhodnenia a vymyslieť také vzdelávacie programy, ktoré cielene budú rozvíjať ich vzdelávací potenciál nazývaný funkčnou gramotnosťou.
Banskobystrická univerzita rozvinula spoluprácu s medzinárodnými partnermi – akademickými pracoviskami, ako sú Uniwersytet Pedagogiczny Im Komisji Edukacji Narodowej w Krakowie (POĽSKO), Haskolinn i Reykjavik EHF (ISLAND) a mimovládnymi organizáciami YOUTH Watch (SLOVENSKO) a EESTI Vabaharidusliit MTU (ESTÓNSKO).
Mgr. Barbora Vaněk ďalej hovorí, že znevýhodnenie vyplývajúce z rozdielov v sociálnom postavení rodičov existuje vo všetkých krajinách. „Vrátane veľkých rozdielov v miere kompenzácie tohto znevýhodnenia v systéme vzdelávania. Najvyššia schopnosť kompenzovať sociálnu nerovnosť je vo Fínsku a najnižšia v Poľsku. Projekt cielene spája krajiny s najnižšími schopnosťami kompenzácie sociálnych nerovností vo vzdelávacích systémoch (Slovensko, Estónsko, Poľsko) a krajinami vykazujúcimi dobré výsledky (severná Európa – Island).“
Podľa pracovníčky Katedry andragogiky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici neexistujú modely, metodiky ani nástroje, ktorými by spoločnosť cielene a systematicky intervenovala najmä u tých skupín obyvateľov (napr. nezamestnaní, chudobní, znevýhodnení, vylúčení a pod.), u ktorých je preukázateľná vysoká miera závislosti úrovne ich gramotností a neekonomických faktorov jej dopadov na kvalitu života.
„Masívny nástup prenikania technológií vyžaduje zvlášť rozvinuté čitateľské a numerické kompetencie. Ich zaostávanie môže spôsobiť zaostávanie vo vzdelávaní, kvalifikácii, uplatnení sa na trhu práce a môže vytvárať predpoklady sociálnej exklúzie, chudoby a znižovania sociálno-ekonomického statusu. Vplyv čitateľskej gramotnosti prekračuje hranice ,trhu a zamestnanosti´. Jednotlivci s nižšími kompetenciami uvádzajú horšie zdravie, majú nízke presvedčenie o vlastnom vplyve na politické dianie, nedôveru v ostatných a vykazujú nízku účasť na sociálnych aktivitách.“
Mgr. Barbora Vaněk ďalej uvádza, že krajiny, ktoré vykazujú v rámci hodnotenia PISA najvyššiu sociálnu nerovnosť (vo vzťahu k úrovni kompetencií), majú podľa PIAAC aj nízke hodnoty sociálnej mobility, čo naznačuje vzťah medzi sociálnym znevýhodnením (socioekonomickým zázemím) a kompetenciami, ktoré sa utvárajú už počas školského vzdelávania.
Projekt ALBIE trvá 27 mesiacov (október 2016 – december 2018). Počas tohto obdobia sa bude testovať vzdelávací program v troch krajinách (Slovensko, Poľsko, Estónsko), z ktorého výsledky budú spracované ako odporúčania, s ambíciou reálne ovplyvniť politiky celoživotného vzdelávania, inklúzie a rovnoprávnosti v prístupe ku vzdelávaniu postavenému na potrebách mladých ľudí.
Vzdelávací program bude dostupný pre širší okruh poskytovateľov vzdelávania dospelých. Výstupmi projektu budú intelektuálne výstupy (komparatívna analýza, výskum, monografia, vzdelávací program), multiplikačné (na Slovensku a v Poľsku) a transnárodné podujatia (na Slovensku a v Estónsku). Projekt významne prispieva k zvyšovaniu povedomia o kvalite andragogického výskumu a praxe na poli Pedagogickej Fakulty Univerzity Mateja Bela (UMB), a to v domácom i medzinárodnom priestore.
Koncom novembra 2016 sa na pôde rektorátu UMB stretli projektové tímy zo všetkých krajín. Cieľom podujatia je transnárodná výmena informácií o pracoviskách jednotlivých projektových tímov a dohodnutie podrobností ohľadom tvorby komparatívnej analýzy, ktorá bude na základe výskumu analyzovať funkčnú gramotnosť – otvorený, vnútorne štruktúrovaný komplex špecifických gramotností, ktorými človek disponuje, pričom cieľom projektu je hľadať andragogické nástroje ako funkčnú gramotnosť cielene edukačne rozvíjať a tak zlepšiť subjektívnu kvalitu života mladých dospelých, ale aj sociálnu inklúziu a rovnoprávnosť.
Projekt je podporený v rámci systému Erasmus, jeho celkový rozpočet je 116 197,00 EUR.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: Projekt ALBIE a Mgr. Barbora Vaněk (Katedra andragogiky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici)
Foto: Mgr. Barbora Vaněk, Katedra andragogiky, Pedagogická Fakulta, Univerzita Mateja Bela
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnil: MZ