Pandémia ochorenia COVID-19 priniesla aj na Slovensko mimoriadne náročné obdobie. Ľudia podliehajú strachu a panike. Odborníci Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) radia, ako aktuálnu situáciu zvládnuť a ako ju vysvetliť deťom.
Každý deň s obavami sledujeme správy z domova i zo sveta a dozvedáme sa, ako pribúdajú počty ľudí nakazených koronavírusom. Žiaľ, získavame aj informácie o narastajúcom počte tých, ktorí mu podľahli. Čeliť tejto mimoriadne záťažovej situácii je psychicky náročné.
Núdzové opatrenia ovplyvňujú aj každodenný život rodín s deťmi. Deti, ktoré majú už tretí týždeň zrušené vyučovanie, sa často snažia pochopiť situáciu a kladú rodičom zvedavé otázky. Pýtajú sa, čo je koronavírus, či môžu ochorieť, či nezomrú a podobne. Rodičia neraz váhajú, čo im povedať.
Odborníci radia rodičom a pedagógom
Odborníci Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) v týchto dňoch poskytujú podporu rodičom aj pedagógom počas krízovej intervencii. Radia im, ako aktuálnu situáciu vysvetliť deťom, a to nielen zdravým, ale aj zdravotne znevýhodneným alebo tým, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Rodičia či pedagógovia sa na nich môžu obrátiť prostredníctvom e-mailu či telefonicky. Takýmto spôsobom chcú pomôcť všetkým, ktorí sa ocitli v kríze a majú otázky ohľadom psychického zvládania vzniknutej situácie.
Psychologička Alena Kopányiová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave upozorňuje, že súčasná situácia je pre človeka mimoriadne záťažová.
„Takúto situáciu sme tu ešte nemali. Každý sa s ňou vyrovnáva po svojom. Reakcie ľudí na záťažovú situáciu sú rôzne. V niekom môže vyvolať stres, to znamená, že sa bude cítiť trochu napnutejší, nervóznejší, možno ho bude bolieť chrbát alebo bude viac podráždený. Na druhej strane v situácii, ktorá sa rýchlo mení, môžeme byť trochu smutní a depresívni z toho, čo sa na nás valí a z pochybností, ako to zvládneme. To sú dva póly vplyvu na našu psychiku,” hovorí psychologička.
Dopad situácie na našu psychiku
„Každý má vo svojom živote vypracovanú nejakú stratégiu, ako sa dostať zo záťažových situácií. Vieme, čo nám pomáha. My rodičia by sme mali mať na pamäti, že sme v tejto situácii modelom pre svoje deti. To znamená, že im vedome či nevedome sprostredkúvame výchovnú informáciu o tom, ako sa v takejto situácii zachovať, čo je dobré urobiť, ako sa možno nahnevať alebo byť nespokojní. Avšak treba vidieť aj pozitíva tej druhej strany, teda to, ako sa staráme o seba, keď sme chorí a všetky ďalšie stratégie,“ dodáva.
Na naše prežívanie situácie majú veľký vplyv informácie, ktoré k nám prichádzajú z médií. Môžeme sa cítiť pod tlakom, snažíme sa získať čo najviac informácií, zorientovať sa v radách a odporúčaniach. Snažíme sa zorganizovať si prácu a osobný život. Premýšľame nad zmenami denného režimu, ak niečo nejde tak, ako by sme si predstavovali. Všetko sa snažíme prispôsobiť tomu, že sme doma.
Dôležité je uvedomiť si, že priamy kontakt s ostatnými ľuďmi môže byť obmedzený, no ten nepriamy môžeme mať takmer neobmedzene. Na rozdiel od minulosti máme k dispozícii moderné technológie, ktoré nám umožňujú spojiť sa s našimi blízkymi, kedy chceme. Úprimný záujem o blízkych je veľmi dôležitý, a to je to, do čoho sa v týchto dňoch oplatí investovať svoj čas a svoje úsilie.
Ako vysvetliť deťom aktuálnu situáciu?
Deti vnímajú informácie z médií. Slovo koronavírus je pre niektoré neznáme, pre iné odstrašujúce. Je prirodzené, že si informácie vymieňajú aj medzi sebou. Hovoria si, že si treba umývať ruky, nosiť rúško a podobne.
Psychologička Alena Kopányiová radí: „Je na nás dospelých, aby sme informácie o koronavíruse vysvetľovali primerane veku dieťaťa. S dieťaťom treba hovoriť jednoducho, aby nás pochopilo. Mali by sme sa veľa rozprávať o tom, čo môžeme spolu urobiť pre to, aby sme vírus nedostali. Rozhovor treba končiť vždy pozitívne, čiže s vyjadrením nádeje, že vírusy medzi nami vždy boli aj budú a my sa proti nim dokážeme chrániť. Na záver každého rozhovoru sa uistime, či nás dieťa pochopilo. Overme si, ako sa cíti, či je pokojnejšie a či dostalo odpovede na všetky svoje otázky.“
Od 16. marca 2020 platí zákaz návštev športovísk a detských ihrísk. Zdroj foto: Pixabay.com/Carola68
Zároveň si podľa nej treba dávať pozor, aby sme deti nezahlcovali množstvom informácií, nehovorili príliš zoširoka a odborne. Zamerať by sme sa mali iba na to, čo dieťa konkrétne zaujíma.
Škôlkarom by sme mali na otázky o smrti povedať pravdu. Ich obavy však môžeme zmierniť napríklad vysvetlením, že hoci smrť prijímame bolestivo, je prirodzenou súčasťou života každého živého tvora a nie je možné sa jej vyhnúť. Ak deti túto tému otvoria, môžeme sa s nimi pozhovárať o tom, čo si pod pojmom smrť predstavujú, na základe čoho im potom budeme informácie dávkovať.
Školákom odpovedáme už na úrovni poznatkov, ktoré majú zo školy. Môžeme zistiť, koľko vedia z biológie o vírusoch a čo sa učili o chorobách. Na základe ich vlastných skúseností z prekonaných chorôb môžeme uviesť príklady, ako by to v prípade tohto vírusu mohlo vyzerať.
Pomôže pozitívny prístup
Tak, ako sa zatvorili škôlky a školy, zatvorili sa aj zariadenia, ktoré poskytujú psychologickú pomoc, teda reedukácie, terapie pre rodičov a deti a rôzne poradenské služby. Ako to zvládnuť? Najdôležitejším článkom v terapii sú teraz práve rodičia.
Keď sú deti a rodičia spolu doma, majú viac príležitostí porozprávať sa. Rodičia si teraz môžu vyskúšať všetko, čo sa dozvedeli v poradenskom zariadení a overiť si, či fungujú rady psychológa, ktoré dostali. Samotná prítomnosť a záujem rodiča o dieťa je mnohokrát to najdôležitejšie, čo dieťa potrebuje.
Mali by sme si opakovať, že svet je skvelé miesto na život a aj keď sa občas vyskytnú zložité situácie, sme tu pre naše deti a robíme všetko tak, aby sme z tejto mimoriadnej situácie vyšli čo najlepšie. Práve dodávanie nádeje deťom je asi to najdôležitejšie, čo by sme im v týchto dňoch mohli odovzdať.
Psychologička tiež zdôrazňuje, že ak cítime pochybnosti a úzkosť, strach alebo paniku, deti to vnímajú. Je to súčasťou nášho vyrovnávania sa s náročnou situáciou. Na záver dňa, počas ktorého sme si s deťmi zahrali Človeče, nehnevaj sa, podarilo sa nám nakresliť nejaký krásny obrázok alebo vyrobiť rúško, aby sme mohli ísť na prechádzku či do obchodu, by sme sa mali odmeniť úsmevom, čokoládou a dodaním nádeje, že po tomto peknom dni sa tešíme na ďalší.
Zelená linka VÚDPaP a Linka podpory
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie vďaka spoločnosti Telekom spustil aj bezplatnú Zelenú linku VÚDPaP. Linka je k dispozícii rodičom, ale aj tínedžerom počas krízových situácií, ktoré si vyžadujú radu sociálneho mediátora, prípadne psychologickú a špeciálno-pedagogickú intervenciu. Zelená linka VÚDPaP: 0800 864 833 (od 9.00 do 18.00 hod.); telefonická Linka podpory: 02 4488 1649 (od 9.30 do 14.30 hod.); email: koronavirus@vudpap.sk (nonstop).
Marta Bartošovičová
https://vudpap.sk/podcast-ako-hovorit-s-detmi-o-koronaviruse/