Dobre to poznáme. Nejedenkrát sme sa v školských laviciach pri výklade učiva nudili, no stačila jedna exkurzia, jedno laboratórne cvičenie, či jeden dokumentárny film a z „nezaujímavého“ učiva sa stal nezabudnuteľný vizuálny zážitok.
Podobná skúsenosť sa stala cieľom práce Štefana Gorása, študenta odboru elektroenergetiky. „Moja učebná pomôcka má slúžiť pre žiakov, študentov lepšie pochopiť oblasť štúdia, ktorú študujú. Je predovšetkým zameraná na odbor elektroenergetiky, ale rovnako môže pomôcť aj žiakom, ktorí študujú podobnú oblasť štúdia. Môže zároveň poslúžiť aj učiteľom pre lepšie vysvetľovanie teórie na hmatateľnej ukážke,“ vysvetľuje víťaz kategórie Tvorba učebných pomôcok, didaktické technológie v Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) 2017.
Model demonštruje, cez čo všetko musí prejsť elektrický prúd a napätie, kým dôjde k nám. Ide o proces výroby elektrickej energie, transformáciu, prenos a nakoniec jej distribúciu až k spotrebiteľovi. „Na modeli konkrétne vidíme elektrárne (slnečné, veterné, tepelné, jadrové, vodné), malé transformátory, ktoré simulujú transformovne, neskôr stožiare, a to od veľkých napätí až po malé napätia. Pod stožiarmi sú voltmetre, ktoré ukazujú aktuálne napätie v pomere 1:10 000, čo znamená, že ak voltmeter na modeli ukáže 40V, v reálnom živote je to 400kV,“ vysvetľuje Štefan. „Na modeli simulujeme motorčekmi pohyb veterných turbín. V spodnej časti sa nachádzajú vedenia, čím simulujeme, že vodiče sa ukladajú aj do zeme. Sú tam aj vodiče, ktoré majú v sebe mikro LED. Jednak osvetľujú model, ale tiež napodobňujú prechod prúdu. Jeden vodič presne simuluje prechod prúdu vtedy ako to v skutočnosti funguje.“
Zo všetkých vyššie spomenutých sú hlavnou časťou modelu stožiare, pričom každý z nich je iný. Stožiar je nosná konštrukcia, na ktorej sú umiestnené vodiče. Jeho výška závisí od usporiadania vodičov na hlave stožiara, od priehybu vodičov, dĺžky izolátorových reťazcov a od výšky zemného lana nad vodičmi. „Stožiare boli navrhnuté na počítači a následne vyrezané laserom. Neskôr boli časti stožiarov a iných komponentov pospájané do celku. Nakoniec sa riešila funkčnosť modelu. Návrhy stožiarov a celkového modelu mi zabrali najviac času.“
Štefan priznáva, že pri konštrukcii modelu nastali mnohé chyby z nepozornosti a unáhlenosti, čoho dôsledkom boli rôzne nepresnosti. Niektoré zostali priamo na modeli. Menšie problémy však spôsobili aj financie. „Hlavná komplikácia bola cena modelu, a to najmä veci gravírované a rezané na laseri.“
Napriek všetkým detailným chybám a malým nedokonalostiam tento model naplnil všetky očakávania konštruktéra a predovšetkým plní svoju funkciu. „Na modeli by sa toho dalo ešte veľa doplniť a vylepšiť, našli by sme tisíc riešení. Ale myslím si, že za daných okolností a v danom čase, akom som ho robil, to bolo maximum, čo som vedel vymyslieť,“ hovorí dnes už študent vysokej školy Štefan Gorás. SOČ je vďačný najmä za skúsenosti a získaný rozhľad. Najviac sa utvrdil v jednej myšlienke: „Nemusí byť práca dokonalá. Je dôležité, ako ju človek predá.“
Informácie a foto poskytol: Štefan Gorás
Spracovala: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah
Uverejnila: VČ