Priestorovými dimenziami životného prostredia od globálnej cez regionálnu až po lokálnu úroveň sa zaoberá projekt Geografické dimenzie životného prostredia (návrh učebnice Environmentálnej geografie) – Geographical Dimensions of the Environment (Design of the Textbook for Environmental Geography), autorkou je Michaela Strišková, školiteľ: Daša Oremusová, Katedra geografie a regionálneho rozvoja, Fakulta prírodných vied UKF v Nitre.
Predstavujú sa v nej a riešia problémy životného prostredia na daných úrovniach. „Environmentálne problémy sveta sa týkajú každého z nás, keďže negatívne ľudské zásahy do životného prostredia sa prejavujú najskôr v menšej miere na lokálnej úrovni, neskôr prerastajú na regionálnu, národnú, až nakoniec na globálnu úroveň. Globalizácia je trendom nielen dnešného sveta, ale siaha ďaleko do minulosti.“
Zámerom autoriek je aplikovanie environmentálnej geografie v jej priestorových dimenziách do vyučovania geografie na druhom stupni základných škôl. „Jednotlivé environmentálne problémy sú zahrnuté v Štátnom vzdelávacom programe každej základnej školy na Slovensku. Preto je našim cieľom predstaviť hravú učebnicu environmentálnej geografie, ktorá bude nielen učebnou pomôckou, ale aj motivujúcim prvkom vo vyučovaní geografie.“
Ako uvádzajú autorky, problémy životného prostredia sa v dnešnej dobe stávajú čoraz diskutovanejšou témou medzi ľuďmi. „Jednou z príčin, ktoré podmieňujú rozširovanie povedomia o environmentálnych problémoch je aj globalizácia dnešného sveta. Termín globalizácia môžeme nazvať tiež internacionalizáciou. Ľudské myšlienky, postoje či skúsenosti sa vďaka novým technológiám rozširujú a presahujú hranice jednotlivých štátov. Už deti, ktoré navštevujú materskú školu, sú oboznámené s environmentálnymi problémami v jednotlivých priestorových dimenziách životného prostredia.“
Prvá kapitola článku je zameraná na objasnenie základných pojmov, ktoré sa týkajú environmentálnej geografie a skúmanie výskytu environmentálnych tém v ŠVP druhého stupňa základnej školy (ISCED 2). „Taktiež sa zaoberáme prierezovou témou environmentálnej výchovy, ktorá má blízky vzťah s environmentálnou geografiou. Ich rozdielnosť plynie hlavne z prvku výchovy, ktorú obsahuje prierezová téma environmentálnej výchovy. Preto, ak chceme vytvoriť správny vzťah žiaka k životnému prostrediu, je potrebné začať najskôr s jeho výchovou.“
V kapitole s názvom „Učebnica environmentálnej geografie“ autorky prezentujú nimi vytvorenú učebnicu environmentálnej geografie, ktorá bude slúžiť na vyučovanie environmentálnych tém v geografii, na druhom stupni základnej školy. „Túto učebnicu sme poňali hravou formou, aby sme zvýšili záujem žiakov o jednotlivé environmentálne témy, a zároveň ich motivovali k ďalšiemu štúdiu. Jej obsahom sú témy na globálnej, regionálnej, ale aj lokálnej úrovni. Okrem textových častí, ktoré žiakov oboznamujú s problematikou v nej prezentujeme rôzne doplňujúce úlohy, hry či zaujímavosti pre žiakov.“
V záver autorky podotýkajú, že v úvodnej časti čitateľa oboznámili s teoreticko-metodickými východiskami práce, kde objasnili základné pojmy súvisiace s environmentálnou geografiou. „Hlavnou náplňou práce však bolo oboznámiť čitateľa s ´Učebnicou environmentálnej geografie´, ktorú sme vytvorili za účelom skvalitnenia výučby environmentálnych tém v geografii. Učebnica ešte nebola otestovaná vo vyučovacom procese, ale práve testovanie učebnice v praxi môže byť predmetom nášho ďalšieho výskumu. V učebnici sme skĺbili základné texty s doplnkovými, ku ktorým sme pridali rôzne zaujímavosti, úlohy, otázky, experimenty a podobne. Celá učebnica je graficky spracovaná tak, aby bola pre žiakov príťažlivá a motivujúca.“
Piktogramy, ktoré použili, sprevádzajú žiakov počas celého štúdia učebnice a dodávajú jej hravý charakter. Finálna učebnica bude dostupná v tlačenej verzii. „Do obsahu sme vyberali environmentálne témy, ktoré rezonujú dnešným svetom, o ktorých žiaci už v mnohých prípadoch aj počuli. Cieľom je v rámci jednotlivých tém predstaviť ich ´pravý´ význam a zdôrazniť ich dôležitosť a opodstatnenosť v živote človeka,“ doplnili autorky.
Príspevok vyšiel v rámci zborníka Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. (zborník)
Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018 (september 2018)
autori príspevku: Michaela Strišková; Školiteľ: Daša Oremusová
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Alexas_Fotos/
Uverejnila: VČ