Digitalizácia vzdelávania nie je podľa odborníkov len o technickom vybavení škôl, ale o celkovej zmene myslenia.
Digitálne zručnosti sú v mnohých pracovných odvetviach nevyhnutnosťou. Pripravujeme naše deti v školách dostatočne? Zdroj: iStockphoto.com
Na pôde Úradu Prešovského samosprávneho kraja sa uskutočnila odborná konferencia Digitálne vzdelávanie a príprava pre prax – základ kvalitnej školy, ktorú organizovala Svetová banka v spolupráci s partnermi Iniciatívy dobiehajúcich regiónov (CuRI). Prítomní odborníci sa zhodli, že digitalizácia vzdelávania nie je len o technickom vybavení škôl, ale o celkovej zmene myslenia.
Tradičné vzdelávanie je už minulosťou
Digitalizácia je súčasťou modernizácie vzdelávacieho procesu, pričom má potenciál zlepšiť jeho výsledky, ako aj samotnú pripravenosť žiakov pre potreby trhu práce, pretože digitálne pripravení absolventi sú atraktívni pre zamestnávateľov. Práve o týchto otázkach diskutovali odborníci zo Svetovej banky, z Európskej komisie, Ministerstva školstva vedy výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR), Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, ale tiež z odborov školstva jednotlivých samosprávnych krajov či zástupcovia stredných škôl a viacerých firiem.
„Školský systém musí byť schopný reagovať na dôležité zmeny v spoločnosti tak, aby bolo možné dosiahnuť výrazný posun Slovenska v oblasti využívania digitálnych technológií,“ uviedol vo svojom úvodnom príhovore štátny tajomník MŠVVaŠ SR Slavomír Partila. Zároveň zdôraznil, že príchod strategických investorov do jednotlivých regiónov preverí v najbližších rokoch pripravenosť škôl reagovať na ich potreby a požiadavky.
„Musíme si uvedomiť, že tradičné vzdelávanie je už minulosťou. Jedinou príležitosťou, ako naskočiť do už rozbehnutého vlaku, je práve digitalizácia vzdelávania. Školy sa musia zamerať na rozvoj digitálneho prostredia jednak pre učiteľov, jednak pre samotných žiakov. Nesmieme však pri tom zabúdať na spoluprácu a sieťovanie medzi školami, odbormi školstva, ale v neposlednom rade treba do vzdelávacieho procesu zapojiť aj zamestnávateľov,“ zdôraznil Husein Abdul-Hamid, expert na vzdelávanie zo Svetovej banky.
Stredoškoláci zdatní v nových technológiách budú pre budúcich zamestnávateľov zaujímaví. Zdroj: iStockphoto.com
Prieskum priniesol dôležité zistenia a odhalil medzery
Na to, aby bolo možné nastaviť priority v oblasti digitalizácie vzdelávania, je nevyhnutné poznať digitálnu vyspelosť škôl v jednotlivých regiónoch. Aj s týmto cieľom sa na 60 župných školách v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji pod taktovkou expertov Svetovej banky uskutočnil prieskum, do ktorého sa zapojilo celkovo 1 560 učiteľov a manažment škôl. Ide o významnú vzorku, pretože ovplyvňuje viac ako 22 600 žiakov, ktorí tieto školy navštevujú.
„V prieskume sme kládli dôraz nielen na technologické vybavenie škôl, ale aj na digitálnu pripravenosť vzdelávacích procesov, pripravenosť pedagógov či prístup k tvorbe digitálneho obsahu,“ vysvetlil zámer zberu dát Martin Džbor, konzultant Svetovej banky pre oblasť digitalizácie. Ako uviedol, skúmaný učiteľ mal priemerne 40 až 50 rokov s odbornou praxou až 25 rokov. Tieto čísla poukazujú na značný posun k starším učiteľom, zatiaľ čo mladšia generácia výrazne chýba.
Z prieskumu vyplýva, že približne dve tretiny škôl považujú za náročné prilákať a udržať si kvalifikovaných učiteľov. Na túto skutočnosť poukázali aj prítomní odborníci, keď apelovali, že v školskom prostredí chýbajú mladí kvalifikovaní učitelia, ktorí sa skôr zamestnávajú v súkromnom sektore.
Technické vybavenie a digitálna výučba
Prieskum zároveň ukázal rozdiely v technologickom vybavení stredných škôl. Zatiaľ čo dve tretiny opýtaných škôl uvádzajú veľmi dobrý, dobrý alebo uspokojivý počet výpočtových zariadení, viac ako 80 percent má infraštruktúru staršiu ako päť rokov, ktorá sotva dokáže podporovať moderné digitálne platformy. „Z prieskumu vyplýva, že školy sú relatívne dobre vybavené na tradičnejší spôsob vyučovania s dostatkom interaktívnych alebo premietacích tabúľ v prípade 71 percent škôl, lenže viac ako trom štvrtinám škôl chýba vybavenie na hybridné a interaktívne vyučovanie/učenie sa,“ doplnil Džbor. V oblasti digitálna výučba takmer polovica učiteľov uviedla, že pri vyučovaní pravidelne využíva digitálne nástroje. Len 15 percent učiteľov ponúka svojim žiakom digitálne nástroje na samoštúdium. Pomerne prekvapujúce je, že len 40 percent učiteľov využíva digitálne nástroje na prepojenie teórie s praxou.
Konferencia Digitálne vzdelávanie a príprava pre prax – základ kvalitnej školy. Zdroj: World Bank Group
Rozvoj kritického myslenia
Analýza dát v oblasti profesionálny rozvoj ukázala, že 74 percent učiteľov vníma seba samých ako aktívnych pri nadobúdaní digitálnych zručností. Menej pozitívne je, že len 10 percent všetkých opýtaných učiteľov sa pravidelne zúčastňuje na podujatiach a kurzoch zameraných na rozvoj digitálnych zručností.
Pokiaľ ide o rozvoj digitálnych kompetencií žiakov, menej ako 25 percent učiteľov vzdeláva svojich žiakov v oblasti kritického vyhodnocovania online dát, hoci až 85 percent očakáva, že digitálne technológie budú mať veľmi pozitívny vplyv na schopnosti kritického myslenia. Zároveň iba 18 percent učiteľov aktívne zadáva úlohy, v ktorých očakáva, že žiaci niečo vytvoria pomocou digitálnych nástrojov, hoci viac ako 90 percent považuje digitálne nástroje za skvelý spôsob, ako zlepšiť kreativitu žiakov a ich schopnosť riešiť problémy.
Pozrite si
Odporúčania vedúce k zmenám na školách
Z hlavných odporúčaní možno spomenúť podporu pozície takzvaného digitálneho koordinátora na školách a efektívnejšiu spoluprácu v oblasti digitalizácie. V regiónoch by malo dôjsť k užšiemu prepojeniu pedagógov s ich kolegami z iných škôl a najmä s partnermi z praxe, aby sa podnikové myslenie viac prenieslo do škôl a prípravy absolventov.
Ďalším odporúčaním je potreba zmeny účelu triedy, ktorá bude flexibilnejšia a bude podporovať hybridné formy výučby. Nemenej dôležitá je aj podpora profesionálneho rastu a prípravy kvalifikovaných pedagógov, pretože školy sústavne riešia nedostatok motivovaných a digitálne zdatných odborníkov.
Nad rámec existujúcich škôl je podľa odborníkov potrebné vytvoriť takzvaný regionálny hub (jednotné kontaktné miesto), ktorý by sa stal nositeľom spolupráce a digitálnej zmeny. Školy sú podľa nich príliš malé, aby samy dokázali potiahnuť digitálnu transformáciu regiónu, ale sú ochotné k tomu prispieť. „Získané údaje budú významným vstupom na zladenie priorít ministerstiev a samosprávnych krajov na jednej strane a prioritami a potrebami zamestnávateľov a škôl na strane druhej. Odporúčania bude možné využiť aj pri príprave verejných politík a stratégií v oblasti celoživotného vzdelávania,“ zdôraznil Husein Abdul-Hamid zo Svetovej banky.
Súčasťou konferencie bola diskusia o požiadavkách na kvalifikovanú pracovnú silu na trhu práce aj o potrebných digitálnych znalostiach absolventov škôl. Zástupcovia firiem prezentovali svoje skúsenosti z praxe, pričom poukazovali na aktuálny vývoj v inováciách vrátane umelej inteligencie. Nechýbala ani panelová diskusia, v rámci ktorej odzneli pohľady firiem, škôl a samosprávnych krajov na oblasť digitalizácie vzdelávania.
Zdroj: TS World Bank Group
(JM)
