Takmer pätina Slovákov čerpá poznatky o politických a spoločenských témach primárne z dezinformačných internetových portálov a médií. Takýto a ešte ďalšie iné zaujímavé fakty predstavil Mgr. Jakub Šrol, doktorand na Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied počas svojej prednášky s názvom Čo sú to nepodložené presvedčenia a prečo im ľudia veria?
Poslucháčom sa tak snažil vysvetliť, prečo ľudia zvyknú dôverovať nepodloženým presvedčeniam. „Toto číslo je dokonca ešte vyššie, keď sa zameriame iba na ľudí s vysokoškolským vzdelaním a špeciálne často z dezinformačných médií čerpajú informácie obyvatelia Bratislavského kraja,“ uviedol odborník. Ide podľa neho o údaje, ktoré vyplynuli z minuloročného prieskumu organizácie Globsec. Druhá otázka sa týkala toho, koľko ľudí súhlasí s konšpiračným výrokom, že „Dianie vo svete je riadené tajnými skupinami, ktoré sa usilujú o vytvorenie totalitnej svetovlády“. Až 52 % súhlasilo s týmto výrokom.
„Síce ide o veľmi všeobecne formulované tvrdenie, ktoré do istej miery môže byť aj pravdivé, je pozoruhodné, že tak veľká časť Slovákov zdieľa takýto pomerne silno paranoidný pohľad na svet, ktorý hraničí s nejakými konšpiračnými teóriami. Opäť vzdelanie ani v tomto prípade nevyzerá byť nápomocným faktorom, percento ľudí súhlasiacich s týmto výrokom bolo ešte mierne vyššie u vysokoškolsky vzdelaných respondentov. Na základe týchto výsledkov vydala organizácia Globsec dokonca krátke odporúčanie, podľa ktorého je na Slovensku nutné podporiť vyvracanie dezinformácií a naopak rozvíjať argumentáciu založenú na overiteľných faktoch,“ vysvetlil Jakub Šrol.
Počas prednášky sa ďalej pýtal, ako v tomto víre informácií, ktorý k nám prúdi z novín, televízie, rádia, reklamy či sociálnych sietí, dokážeme rozpoznať, čo je dezinformácia a čo je overiteľný fakt. „S touto otázkou bojujú aj samotní výskumníci, ktorí začali skúmať to, prečo ľudia veria rôznym dezinformáciám a títo výskumníci prišli s pojmom takzvaných vedecky nepodložených presvedčení. Ide o skupinu presvedčení, ktoré nie sú podložené dôkazmi, sú skreslené alebo sú úplne vymyslené a šírené s nejakým bočným cieľom.“
Ďalej Jakub Šrol uvádza, že rozlišovať konšpiračné teórie od odôvodnenej obavy je niekedy veľmi náročné. „Napríklad, keď chcú výskumníci odhaliť konšpirátorov, najčastejšie sa ich pýtajú otázky ako napríklad: Myslíte si, že tajné finančné skupiny do veľkej miery ovplyvňujú politické udalosti v krajine? Alebo: Veríte, že vláda sa tajne podieľala na únose či vražde niektorých verejných osobností? Nuž, ako asi sami tušíte, tak po rôznych kauzách a informáciách z médií by asi málokto povedal, že na týchto výrokoch nie je aspoň trochu pravdy. Ako teda odlíšiť, kedy ide o odôvodnenú obavu a kedy už len o nafúknutú konšpiračnú teóriu? Niekoľko rád vyplýva z toho, keď si porovnáme konšpiračné teórie s teóriami vedeckého charakteru.“
Označenie teórie budí podľa odborníka pocit, že konšpiračné teórie poskytujú podložené, vedecké poznatky či rozumné argumenty založené na dôkazoch. „Avšak, keď ich porovnáme s vedeckými teóriami zistíme, že konšpiračné teórie zahŕňajú príliš zjednodušené príčiny zložitých udalostí. Príkladom sú konšpiračné teórie podľa ktorých ekonomickú krízu spôsobila malá skupina ľudí, ktorá chcela zväčšiť ekonomickú priepasť medzi sebou a ostatkom populácie. Toto vysvetlenie je pre ľudí omnoho jednoduchšie pochopiteľné, ako komplikované teórie ekonómov o tom, prečo ku kríze došlo. Ďalším rozdielom je najmä to, že konšpiračné teórie sú postavené široko a vágne a preto nie je možné ich vyvrátiť, a taktiež to, že predstavujú iba zbierku dôkazov pre nejaké tvrdenie, no všetky protichodné informácie buď ignorujú alebo spätne zahŕňajú do konšpiračnej teórie. Tu ako príklad môžu slúžiť teórie popierajúce globálne otepľovanie, ktorých zástancovia si buď nevšímajú vedecké štúdie dokladujúce globálne klimatické zmeny alebo si ich vysvetľujú tak, že vedci zámerne manipulujú výsledkami a klamú, aby zahalili pravdu o tom, že ku globálnemu otepľovaniu nedochádza.“
Posledným typom nepodložených presvedčení, ktoré Jakub Šrol spomenul, je viera v pseudovedu, teda informácie, ktoré sa javia ako vedecké, ale nie sú podporené výsledkami vedeckého výskumu. „Príkladom je presvedčenie, že detské očkovanie spôsobuje autizmus, paušálne popieranie globálneho otepľovania či presvedčenie o účinnosti rôznych alternatívnych medicínskych postupov ako napríklad homeopatie.“
Ako v závere svojej prednášky zhrnul odborník, nepodložené presvedčenia sú veľmi rozmanitou skupinou presvedčení, ktoré majú veľmi rôzne príčiny. Mnoho ľudí si podľa neho medzi príčinami predstaví najmä faktory na strane človeka ako nedostatočná inteligencia či vzdelanie. „Ako som sa ale snažil ukázať, tieto príčiny sú často skôr emocionálneho charakteru, napríklad v strachu o deti, či vlastné zdravie – inokedy majú zasa sociálny pôvod – keď raz niečomu verí celé naše okolie, je ťažké myslieť si niečo úplne iné. Situáciu ešte komplikuje fakt, že príčiny sa často netýkajú iba ľudí samotných, ale aj napríklad toho, akým spôsobom je veda komunikovaná, či toho, ako sú jednotlivé témy pokryté v médiách. Avšak, bez ohľadu na príčiny má dôvera v nepodložené presvedčenia radu negatívnych následkov.“
Medzi tie najzrejmejšie patria podľa Jakuba Šrola napríklad míňanie peňazí na neefektívne spôsoby liečby ochorení, zlé zdravotné rozhodnutia; iné sa týkajú zasa politickej radikalizácie alebo zníženej snahy o politickú participáciu, napr. účasť na voľbách. „V neposlednom rade tiež vedecký výskum ukazuje, že ľudia, ktorí dôverujú niektorým nepodloženým presvedčeniam sú taktiež omnoho náchylnejší aj na iné. A nakoniec, keďže príčiny dôvery sú rôzne, je veľmi náročné zostaviť účinný spôsob ako tieto presvedčenia odstraňovať. Myslím, že aj týchto zopár dôvodov stačí ako argumenty na to, že táto téma si zaslúži tak vedeckú, ako aj verejnú pozornosť,“ uzavrel odborník.
Odborný garant textu a foto poskytol: Jakub Šrol
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto v texte: Pixabay.com /Alexas_Fotos/
Uverejnila: VČ
