Ktoré individuálne vplyvy (prediktory) vedú ku kognitívnemu zlyhávaniu ľudí a ako je možné im pomôcť robiť lepšie rozhodnutia? Zameriava sa na to projekt Kognitívne zlyhania – individuálne prediktory a možnosti intervencie (Cognitive failures – individual predictors and intervention possibilities), pričom zodpovednou riešiteľkou je doc. PaedDr. Vladimíra Kurincová Čavojová, PhD. z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Kognitívne zlyhania sa v projekte skúmajú z dvoch hľadísk – z hľadiska prediktorov vstupujúcich do kognitívneho procesu a z hľadiska prediktorov kognitívneho zlyhávania v špecifických oblastiach.
Relatívne novou a originálnou je oblasť skúmania epistemicky nepodložených presvedčení (ENP), ktoré predstavujú špecifickú oblasť kognitívneho zlyhávania a zároveň má ich skúmanie a porozumenie praktický dopad na každodenný život – od vysvetlenia zraniteľnosti vo finančných rozhodnutiach po politický extrémizmus.
Cieľom projektu je zostrojiť metódy na meranie racionálneho myslenia a ENP, identifikovať individuálne prediktory kognitívneho zlyhávania a ich vzájomnú interakciu. Riešiteľom projektu to má umožniť preskúmať ako odolnosť voči kognitívnemu zlyhávaniu v racionálnych úlohách súvisí práve s rôznymi ENP a identifikovať isté sociokultúrne faktory, ktoré predikujú formovanie ENP v SR. Zároveň sa vedci snažia experimentálne overovať efekt intervencií upravených podľa týchto individuálnych prediktorov na kognitívne zlyhávanie.
„Snahy o návrh intervencií doteraz zlyhávali kvôli univerzálnosti použitých postupov, bez ohľadu na špecifiká jednotlivých skupín ľudí, ktorí sú z rôznych dôvodov voči intervenciám imúnni a bez ohľadu na špecifické domény, čo chceme v rámci projektu napraviť. Naše výsledky tak môžu originálnym spôsobom prispieť k overeniu niektorých novších modelov kognitívnych procesov v rámci teórií duálnych procesov či vzťahu s epistemicky nepodloženými presvedčeniami ako jednej z manifestácií kognitívneho zlyhávania v bežnom živote,“ uvádzajú.
Pojmy ako konšpiračné teórie či konšpiračná mentalita
Riešitelia sa pri plnení cieľov projektu zaoberali aj teoretickým vymedzením konceptu epistemicky nepodložených presvedčení a ich dopadu na spoločnosť. Halama (accepted) poskytol prehľad základných psychologických teórií a prístupov zaoberajúcich sa konšpiráciami a definuje základné pojmy súvisiace s touto témou ako konšpiračné teórie či konšpiračná mentalita. „Psychologické vysvetlenie akceptácie konšpiračných presvedčení pracuje s viacerými pôsobiacimi procesmi, ako je osobnosť či psychopatológia, vnútro či medziskupinová dynamika, manažment neistoty a kontroly alebo evolučne dané kognitívne mechanizmy. Možné negatívne dôsledky konšpirácií zahŕňajú agresívne správanie, zvýšené predsudky alebo negatívne so zdravím súvisiace postoje či správanie.“ Štúdia prichádza k záveru, že konšpiračné teórie sú komplexný multifaktorový jav a dôsledok interakcie medzi osobnostnými, kognitívnymi a sociálnymi faktormi.
Meranie rozdielov v racionálnom myslení
V rámci plnenia stanovených cieľov sa overovali psychometrické charakteristiky a vhodnosť nástrojov na meranie individuálnych rozdielov v racionálnom myslení (Šrol, 2018a, 2018b). Výsledky ukázali, že rozšírený test kognitívnej reflexie (CRT7) je vhodným nástrojom na meranie a ukazuje podobný vzorec vzťahov ako pôvodná verzia, poukázal však na jednu problematickú položku, ktorá by mala byť z testu vyradená. Tiež sa podľa realizátorov projektu zdá, že CRT predikuje výkon v úlohách merajúcich racionalitu aj po opakovanom vystavení tomuto testu a výsledky analýzy poskytujú podporu pre hypotézu o metakognitívnom znevýhodnení, ktorú navrhli Bialek a Pennycook (2017).
Správanie v oblasti financií, zdravia a politiky
Vedci sa zamerali aj na zostrojenie a overenie špecifických typov epistemicky nepodložených presvedčení v oblasti financií, zdravia a politiky. Vznikla nová doménovo-špecifická škála o budúcich dopadoch súčasného správania vo vzťahu k osobným financiám, životnému prostrediu a zdraviu (Bačová & Kostovičová, 2018). Pri overovaní na vzorke univerzitných študentov sa našli dve dimenzie s rôznymi spojitosťami k špecifickým typom správania v týchto doménach (ako napr. fajčenie).
„Výsledky naznačujú, že uvažovanie o budúcich dôsledkoch aktivít v oblasti životného prostredia a zdravia sa líši od uvažovania o budúcich dopadoch finančného správania. V rámci skúmania epistemicky nepodložených presvedčení bol zostrojený a overený aj nový dotazník bullshitov v ne-transcendentných oblastiach, ako je politika a ekonomika, vzťahy, zdravie a emócie (Jurkovič, Čavojová, & Brezina, 2018). Cieľom bolo preskúmať otázku, či je definujúcou vlastnosťou bullshitu, ktorá zaručuje jeho popularitu u ľudí, skôr jeho obskúrna forma alebo zmanipulovaný obsah, ktorý sa odkláňa od pravdy. Výsledky ukazujú, že voči príliš obskúrnej forme a zložitým formuláciám sú ľudia skôr podozrievaví a mylne považujú za pravdivé skôr jednoduchšie formulované nepravdy.“
Kognitívne a osobnostné vplyvy
Okrem overovania nástrojov riešitelia skúmali aj vplyv kognitívnych a osobnostných prediktorov na kognitívne zlyhávanie. Šrol (2018c) sa zameral na kľúčový mechanizmus vo výskume kognitívnych omylov, ktorým je schopnosť detekovať konflikt medzi intuíciou a logikou. Pri riešení sylogizmov, v ktorých bola intuícia v konflikte s logikou a v ktorých boli intuitívne aj logické riešenie v súlade, sa ukázalo, že ľudia spracovávajú tieto problémy odlišne. Inými slovami, sú schopní zachytiť konflikt medzi intuíciou a logikou v týchto úlohách. Nepotvrdilo sa však, že by rozdiely v schopnosti zachytiť tento konflikt súviseli s potrebou kognície, čiže tým, ako ľudia uprednostňujú riešenie náročných problémov.
A napokon, riešitelia projektu overovali aj možné intervencie zamerané na redukciu kognitívnych zlyhaní. Galasová a Kostovičová (2018) sa zamerali na experimentálne overenie toho, nakoľko kontrafaktový priming (rozmýšľanie o tom, „čo by bolo keby“) redukuje tri kognitívne chyby: atribučnú chybu, sklon k sebapotvrdzovaniu a omyl potopených nákladov. „Ukázalo sa, že hlavný hrdina v ´čo by bolo keby´ scenároch moderuje efekt kontrafaktového primingu. Konkrétne, ak bol hlavným hrdinom ´self´ participanta, kontrafaktový priming výrazne znižoval atribučnú chybu, ak bol hlavným hrdinom ´iný´, kontrafaktový priming zas mierne znižoval sklon k sebapotvrdzovaniu.“
Informácie poskytla: doc. PaedDr. Vladimíra Kurincová Čavojová, PhD., Centrum spoločenských a psychologických vied SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /geralt/
Uverejnila: VČ