Ktoré faktory prispievajú k tomu, aby ľudia lepšie prijímali, chápali a spracovávali odborné informácie, ktoré sú nevyhnutné pre informované a na evidencii založené rozhodovanie? V dnešnej dobe narastá množstvo a komplexnosť informácií, no zároveň aj podliehanie pseudovedeckým presvedčeniam, predsudkom či odmietaniu vedy, čo má nepriaznivé dôsledky pre život jednotlivca (odmietanie očkovania, nedodržiavanie zdravotných odporúčaní lekárov, neefektívne vynakladanie financií, podliehanie konšpiráciám, prejavy intolerancie a pod.). Cieľom projektu Kognitívne limity efektívneho spracovania a komunikovania informácií (Cognitive limits of effective information processing and communication) je identifikovať a popísať tieto faktory.
Ako zodpovedná riešiteľka figuruje doc. PaedDr. Vladimíra Kurincová Čavojová, PhD., Centrum spoločenských a psychologických vied SAV. „Nepochopenie a neakceptácia odborných informácií sú spôsobené kognitívnymi limitmi na strane prijímateľa informácie (napr. sklon k sebapotvrdzovaniu), ale aj spôsobom, ako sú informácie formulované a podávané (napr. použitím percent namiesto prirodzených frekvencií). Preskúmanie týchto limitov nám umožní navrhnúť a otestovať možnosti efektívnejšieho komunikovania informácií tak, aby došlo k zníženiu kognitívnych zaujatostí a optimalizácii rozhodnutí,“ uvádzajú riešitelia projektu. Jeho realizácia siaha do obdobia 1. 1. 2017 – 31. 12. 2020.
Po pilotných štúdiách sa vedci zamerali na riešenie hlavných cieľov projektu, a síce na identifikáciu obmedzení z hľadiska informácií (najmä v súvislosti s formuláciou informácií); ďalším cieľom je identifikácia moderátorov a individuálnych rozdielov v racionálnom myslení, úsudku a rozhodovaní a tiež pilotné testovanie intervencií a metód zameraných na debatovanie. „Predchádzajúci výskum ukázal, že spôsob, akým sú informácie formulované, môže mať rôzny vplyv na spracovanie informácií a hodnotenie rizika. V jednej štúdii sme testovali dva protichodné tvrdenia o tom, ako časový rámec numerických údajov ovplyvňuje vnímanie zdravotných rizík. Výsledky ukázali, že ani časový rámec, ani slovosled alebo ich interakcia neovplyvnili vnímanie zdravotných hrozieb. Hodnotenie rizika však silne záviselo od závažnosti príčiny smrti, ktorá bola prezentovaná ako prvá. V procese opakovaného posudzovania určitej kategórie rizík je preto potrebné brať do úvahy kotviacu heuristiku,“ uviedli riešitelia projektu.
V rámci tohto cieľa sa zamerali aj na to, ako môžu lekári komunikovať informácie tak, aby sa zvýšila motivácia pacientov akceptovať a dodržiavať lekárske rady. Skúmali aj prijímanie zdravotných informácií z pohľadu rodičov a zvolili tému očkovania, keďže počet odmietnutí očkovania rastie.
Riešitelia projektu prišli v rámci ich výskumu k záveru, že ľudia uprednostňujú, vyhľadávajú, interpretujú a pripomínajú informácie spôsobom, ktorý zodpovedá ich predchádzajúcim presvedčeniam, predpokladom a názorom. Štúdia skúmala, či ľudia sú viac naklonení prijať záver, ktorý potvrdzuje ich predchádzajúce presvedčenie a odmietnuť ten, proti ktorému osobne namietajú, aj keď oba majú rovnakú logiku.
Cieľom projektu bolo nielen skúmanie systematických chýb, ktoré ľudia robia v posudzovaní a rozhodovaní, ale aj navrhnutie konkrétnych krokov, ako týmto chybám zabrániť, najmä prostredníctvom efektívnejšej formulácie informácií zo strany vedcov a odborníkov. Jednou z pilotných štúdií bol v neposlednom rade aj výskum vplyvu kontrafaktívneho myslenia na eskaláciu angažovanosti v situácii utopených nákladov.
Informácie poskytla: doc. PaedDr. Vladimíra Kurincová Čavojová PhD., Centrum spoločenských a psychologických vied SAV
Zdroj doplňujúcich informácií:
https://sites.google.com/view/vladimiracavojova/projects
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /3dman_eu/
Uverejnila: VČ