Pred 125 rokmi sa narodil Emil Belluš, ikona slovenskej architektúry

Jeho stavby utvárajú vzhľad Bratislavy aj iných slovenských miest, ako sú Piešťany, Martin či Trnava.

Zľava budova Slovenského veslárskeho klubu v Bratislave, Kolonádový most v Piešťanoch, nákres pre automatický mlyn NUPOD v Trnave, družstevné domy na Námestí SNP v Bratislave. Uprostred portrét Emila Belluša. Zdroj: Register modernej architektúry oA HÚ SAV

Emil Belluš je označovaný za nestora a ikonu slovenskej architektúry. Spolu s architektmi Dušanom Jurkovičom a Fridrichom Weinwurmom patrí medzi predstaviteľov architektonickej avantgardy na Slovensku.

Dielo ako obraz pohnutej doby

Bellušovo dielo sa radí do obdobia funkcionalizmu, ide najmä o jeho tvorbu z obdobia na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov, ale niektoré jeho stavby vykazujú aj znaky klasicizujúcej moderny. V druhej polovici tridsiatych rokov sa opäť prikláňa k tradícii a k tradičným vzorom.

Ako píše Mgr. art. Paulína Ebringerová, ArtD., ktorá je spolautorkou projektu Belluš, stretnutie vo virtuálnom svete, v jeho tvorbe sa „odzrkadľuje vtedajšia pohnutá doba zmietaná dvomi svetovými vojnami“.

S dôrazom na technické prevedenie aj detail

Vo svojich stavbách kládol Emil Belluš dôraz na exteriér a technickú kvalitu. Ako uviedla pre Rádio Regina Západ jeho dcéra Jelica Janotová, ktorá kráčala v stopách svojho otca a stala sa tiež architektkou, pre stavby Emila Belluša je charakteristické „precízne spracovanie detailov po konštrukčnej stránke, tvarovej stránke a remeselné prevedenie“. Na dotvorenie exteriéru rád používal keramický obklad a spišský travertín (príkladom je budova Národnej banky Československej na Štúrovej ulici v Bratislave, dnes Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky), v interiéri zasa drevo.

Okrem architektonickej tvorby sa Emil Belluš venoval aj scénografii (bol švagrom Jána Jamnického, s ktorým spolupracoval na tvorbe viacerých scén pre predstavenia SND), pedagogickej a akademickej činnosti.

Najelegantnejšie pasáže Bratislavy sa nachádzajú v objektoch družstevných domov na Námestí SNP v Bratislave. Zdroj: Register modernej architektúry oA HÚ SAV

Veľký podiel mal aj na založení Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita, STU v Bratislave). Na pôde STU v Bratislave pôsobil v rokoch 1939 až 1970. V rokoch 1945 – 1946 bol dekanom odboru inžinierskeho staviteľstva.

Od roku 1955 začal svoju akademickú dráhu v Slovenskej akadémii vied (SAV). Emil Belluš bol tiež predsedom Spolku architektov Slovenska (1945 – 1953) a Zväzu slovenských architektov (1955 – 1956).

Pozrite si

Internát Mladá garda žil športom a tanečnými „čajmi o piatej“

21. marca 2018 | VEDA NA DOSAH

Štúdium v Budapešti aj v Prahe

Jeden z našich najvýznamnejších architektov pochádza zo Slovenskej Ľupče, kde sa narodil na prelome storočí 19. 9. 1899. Už od detstva rád a dobre kreslil a jeho nadanie podporovali i rodičia. Po štúdiách na osemročnom gymnáziu v Banskej Bystrici odišiel študovať architektúru do Budapešti, kde ho v roku 1918 zastihol zánik Rakúska-Uhorska a vznik Československa.

V roku 1919 opustil Budapešť a začal študovať v Prahe na Fakulte architektúry ČVUT, ktorú úspešne absolvoval v roku 1923 u profesora Antonína Engela, odchovanca viedenskej školy. Po štúdiu v Čechách sa Emil Belluš vrátil späť na Slovensko a v roku 1925 si otvoril vlastný ateliér.

Bellušovo nadanie a jeho zručnosť, ktorými disponoval už ako študent, dokumentujú viaceré študentské práce z rokov 1920 – 1923. Záujemcovia o jeho tvorbu si ich môžu pozrieť na stránke www.virtualbellus.sk.

Práce, ktoré boli Fakulte architektúry a dizajnu STU zapožičané v roku 2019 pri príležitosti 120. výročia narodenia Emila Belluša, sú súčasťou výstavného projektu pod názvom Emil Belluš, stretnutie vo virtuálnom svete (autori Mgr. art. Paulína Ebringerová, ArtD., a Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD.).

Moderná architektúra na bývanie aj administratívne účely

Len v Bratislave sa nachádza približne 30 stavieb tohto významného predstaviteľa funkcionalizmu. Ide o architektúru určenú predovšetkým na bývanie a administratívne účely.

Medzi tie najznámejšie patria budovy nástupíšť propelera, Národná banka Československá na Štúrovej ulici, družstevné domy na Námestí SNP, budova Slovenského veslárskeho klubu, Technický dom, neskôr známy ako Dom novinárov, na Kapucínskej ulici či hotel Devín.

Do Bellušovho portfólia patria tiež bytové domy na Miletičovej, Vajnorskej alebo Björnsonovej ulici v Bratislave či rodinné domy, napríklad rodinný dom Dr. Markoviča, či vila, ktorú postavil pre seba a svoju rodinu na Hlavatého ulici.

Stavby Emila Belluša nájdeme aj v iných mestách Slovenska. Príkladom je Kolonádový most v Piešťanoch, Poštový a telegrafný úrad v Piešťanoch a budova Okresného úradu v Piešťanoch, automatický mlyn NUPOD v Trnave či budova Mestskej sporiteľne v Martine.

Architektúra spojená s vodou

Vzťah k vodáctvu, spolu s manželkou sa venovali jazdeniu na skife, sa odzrkadlil aj v Bellušovej tvorbe. Práve z lásky k tomuto športu vznikla v roku 1930 budova Slovenského veslárskeho klubu v Bratislave.

Z toho istého roku pochádzajú aj menšie prízemné stavby nástupíšť pre propeler – loď, ktorá kedysi premávala po Dunaji a spájala oba bratislavské brehy.

Kolonádový most v Piešťanoch. Zdroj: Register modernej architektúry oA HÚ SAV

Medzi hádam najvýznamnejšie stavby spojené s vodou patrí krytý Kolonádový most vo funkcionalistickom štýle v Piešťanoch. Ten je zároveň aj jedným z najvýznamnejších diel Emila Belluša. Projekt zhotovil v rokoch 1930 až 1931. Stavbu realizovala trnavská pobočka firmy Pittel a Brausewetter v rokoch 1931 až 1932.

Most s dĺžkou 141,8 metra spája kúpeľný ostrov s mestom. Pôvodne bol určený pre chodcov aj dopravu, no dnes slúži už len peším. Počas vojny vyhodili jeho strednú časť do povetria, po vojne most rekonštruovali do pôvodnej podoby. Jedinečný charakter mu dodávajú obchodíky, ktoré boli požiadavkou vtedajšieho nájomcu piešťanských kúpeľov Ľudovíta Wintera. Prial si most s úzkou vozovkou, ktorý by bol pred nepriazňou počasia krytý chodníkmi so zakomponovanými obchodmi.

Kolonádový presklený most zaradila Medzinárodná únia architektov medzi najzaujímavejšie stavby sveta, vďaka čomu sa dostal na zoznam slávnych mostov planéty.

Pozrite si

Kvíz: Technické pamiatky Slovenska

8. decembra 2023 | Zuzana Šulák Hergovitsová

Priemyselná architektúra

Emil Belluš je aj autorom modernej priemyselnej architektúry (mosty, mlyny a vodojem). Medzi jeho najoceňovanejšie priemyselné diela patrí plnoautomatizovaný mlyn v Trnave. Belluš zhotovil v roku 1936 projekt, ktorý sa zrealizoval v roku 1938. Dispozícia je úplne prispôsobená funkcii. Stavba je rozdelená na dve časti – mlynicu a silo, dimenzované na 200 vagónov obilia. Doprava medziproduktov je riešená spádom, hotové výrobky dopravujú točité sklzy, takzvané závitovky.

V prípade požiaru sa na streche nachádza nádrž spojená s hasiacim zariadením. Podzemná nádrž s objemom 300 kubických metrov zabezpečuje zásobovanie vodou.

V Trnave sa nachádza aj ďalšia priemyselná stavba Emila Belluša – areál trnavskej vodárne s jedinečným nadzemným vodojemom, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie diela a technické pamiatky slovenskej architektúry. Vodojem vysoký 50 metrov je jednou z dominánt Trnavy.

Vodojem Emila Belluša v Trnave. Zdroj: www.stavbaroku.cz

Belluš navrhol stavbu v roku 1941, pričom výstavba samotného vodojemu prebiehala v rokoch 1942 – 1946. Do prevádzky bol odovzdaný v roku 1954. Od roku 2011 je v noci nasvietený na modro-bielo.

Posledným návrhom Emila Belluša je Mladá garda v Bratislave z roku 1954. Od druhej polovice 50. rokov sa venoval teoretickej a pedagogickej činnosti.

Za prínos pre slovenskú architektúru mu bol udelený titul národný umelec (1965) a Cena Dušana Jurkoviča (1974). Emil Belluš Zomrel 14. decembra 1979 v Bratislave. Na jeho počesť sa od roku 1990 udeľuje Cena Emila Belluša za celoživotné dielo.

Zdroj: www.virtualbellus.sk, Register modernej architektúry oA HÚ SAV, Bratislavské rožky, Rádio Regina Západ, www.archinfo.sk, Život, www.stavbaroku.cz, VND

(zh)