Podľa prof. MUDr. Vladimíra Krčméryho, DrSc., rektora Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, jednou z odpovedí na otázku „Prečo by sme mali spoznávať svet?“ je prirodzená zvedavosť. Svet chceme spoznávať, pretože chceme obohatiť seba i svoje okolie. Zároveň však nestačí spoznávať svet iba očami. Napríklad nevidiace deti vidia mnohé veci lepšie, lebo sa pozerajú srdcom.
Aj tieto slová odzneli v úvode šiestej prednášky na Detskej univerzite Komenského v Bratislave, ktorú pod názvom „Prečo by sme mali spoznávať svet?“ prezentoval prof. Vladimír Krčméry a RNDr. Milica Páleníková, členka jeho „Tropic teamu“.
Univerzita sv. Alžbety v Bratislave spoznáva svet, lebo zo 6 miliárd ľudí na svete žije 4,8 miliardy v rozvojových krajinách. Asi 1,5 miliardy z nich trpí hladom, 2 miliardy je nakazených tuberkulózou, 600 miliónov ľudí ročne sa nakazí maláriou, asi 50 miliónov ľudí je infikovaných HIV. Desiatky miliónov detí zomrú ročne na tieto tri najčastejšie infekcie. Ďalších desať miliónov pripraví o život hlad.
Profesor Vladimír Krčméry a Dr. Milica Páleníková prednášali na DUK 2018
V rozvojových krajinách žije 80 percent obyvateľov Zeme a vyrába sa tam len 61 percent svetovej produkcie obilnín, odohráva sa tam 95 percent svetových konfliktov a žije tam 65 percent všetkých utečencov na Zemi či 95 percent všetkých ľudí nakazených HIV/AIDS. V týchto krajinách je 7 z 10 najväčších miest na svete s celkovým počtom obyvateľov 106 800 000 a v 85 krajinách je kvalita života nižšia, ako bola pred 10 rokmi. Aj preto spoznávame svet.
V Afrike žije 650 miliónov chudobných ľudí, v Indii 890 miliónov, v Číne 480 miliónov, v Južnej Amerike 105 miliónov a vo zvyšku Ázie 810 miliónov ľudí. To sú 3 miliardy ľudí, ktorí zarobia menej ako dva doláre denne.
Chudoba je nielen nedostatok financií. Je to aj obmedzený prístup k vzdelaniu, k zdravotníckej starostlivosti, ku kultúre, hygiene, pitnej vode. Príčiny chudoby (podľa niektorých autorov) sú:
Vzdialenosť od mora. Prístup k moru znamená lepší prístup k medzinárodnému obchodu. Krajiny s pobrežím sú v priemere bohatšie než krajiny vo vnútrozemí. Na tejto mape nie je mimo Európy ani jedna vnútrozemská krajina, ktorá by mala vysoký príjem na obyvateľa.
Tropické podnebie (choroby). Krajiny v tropických oblastiach, teda medzi Obratníkom Raka a Obratníkom Kozorožca, sú prakticky všetky chudobné. Tropické podnebie je zdrojom chorôb. Napr. životný cyklus plazmódia – parazita, ktorý spôsobuje maláriu – je závislý na teplých klimatických podmienkach.
Prírodné zdroje. Na jednej strane sú krajiny, ktoré v čase objavu prírodného bohatstva mali zdravé inštitúcie (napr. Nórsko). Také krajiny z prírodných zdrojov profitujú. Na druhej strane je mnoho krajín (predovšetkým v subsaharskej Afrike), ktoré v čase objavenia prírodných zdrojov mali skorumpovanú, nefunkčnú či vyslovene predátorskú vládu. Pre tieto sa stali prírodné zdroje pohromou. Príjem z prírodných zdrojov totiž zbavuje vládu ekonomickej závislosti na reálnej ekonomike. Prírodné zdroje sa v rozvojovom svete často našli v etnicky a inak rozdelených krajinách. V takýchto miestach, ktorými sú napríklad Nigéria či Kongo, viedla prítomnosť prírodných zdrojov k etnickému konfliktu a občianskej vojne o ovládnutie prírodných zdrojov.
Účastníci prednášky prof. Krčméryho na Detskej univerzite Komenského v Bratislave
Konflikty. Všade, kde sú konflikty, je chudoba. Súčasné vojnové konflikty ohrozujú a zaťažujú hladom najmä obyvateľov chudobných krajín, ktoré už aj tak trpia mnohými problémami a nedostatkom potravín. Vojny vytvárajú podmienky pre hladu. Vážne narušia celý potravinový systém, ktorý v krajine funguje. Vojnové konflikty bránia vstupu potravinovej pomoci na územie, ktoré sa zmieta v bojoch. V čase ozbrojeného konfliktu smeruje väčšina verejných zdrojov do armády a zbrojenia. Vojna dokáže zhoršiť stav nedostatku potravín a dohnať situáciu až do vzniku hladomorov. Obrovské množstvo ľudí pripraví o domov. Vznikajú veľké populácie utečencov, ktoré sa presúvajú väčšinou do susedných krajín, kde síce nájdu relatívne bezpečie, ale bojujú s hladom a chudobou.
Faktory zabezpečujúce mier: Dobre fungujúca vláda, zdravé podnikateľské prostredie, akceptovanie práv iných, dobré susedské vzťahy, voľný tok informácií, vysoká úroveň ľudského kapitálu (vzdelávanie…), nízka (žiadna) korupcia, spravodlivé rozdelenie zdrojov.
Od 80. rokov 20. storočia sa termínom globalizácia označuje súbor procesov prepojenia sveta a tým zoslabuje význam štátnych hraníc. Globalizácia je skracovanie vzdialeností, internacionalizácia – prístup k trhom, informačné technológie, prostredníctvom ktorých sa šetria náklady a čas a vytvára sa možnosť šírenia kultúry.
„Tropic team“ v sebe spája prácu lekárov a sociálnych pracovníkov v najchudobnejších krajinách sveta. Dôležitý je pritom najmä princíp solidarity. Projekty tohto tímu kladú dôraz na kombináciu zdravotnej pomoci a vzdelávania. To, že vzdelávanie je jednou z najlepších investícií, prof. Krčméry malým poslucháčom priblížil aj prostredníctvom svojich zážitkov, keď mu informácie „zachránili krk“. RNDr. Páleníková predstavila viacero zaujímavých máp sveta. Zamerala sa najmä na porovnanie mapy hladu s mapou politického rizika. Medzi mapami bola aj mapa bohatstva krajín vo svete. Pripomenula, že kde sú dnes vojnové konflikty, tam je aj hlad.
Projekty Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Ázii: Libanon, Irak, Kurdistan, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko, Vietnam, Kambodža. Projekty v Indii: Antimalnutričný program Manvi, Nava Sanidhya Children’s Home – Komplexná starostlivosť o HIV pozitívne siroty, Podpora vzdelávania a starostlivosť (Deti monzúnu – Pomoc deťom ulice, Bombaj) a o mladých zo slumov, Nemocnica sv. Jozefa, Bijapur, mobilná klinika, Zdravotné stredisko Loyola, Jagir Pannur. Projekty v Afrike: napr. v Južnom Sudáne, Keni, Burundi, Tanzánii.
S projektami Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety sa môžete oboznámiť na webovej stránke: https://www.seu.sk/our-projects/.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj:
http://www.dukonline.sk/2018_prednaska_6
Foto: Divadlo Aréna a z archívu prof. Vladimíra Krčméryho