Aj po troch desaťročiach svojbytnosti Rómovia čelia chudobe, diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu.
Rómska vlajka. Zdroj: iStockphoto.com
Pred tridsiatimi rokmi (9. apríla 1991) prijalo Slovensko Zásady vládnej politiky k Rómom, ktorých základom bolo uznanie ich etnickej svojbytnosti. Rómovia sa zrovnoprávnili s ostatnými národnostnými menšinami žijúcimi na území Slovenska a počas sčítania obyvateľov v roku 1991 sa mohli k svojej národnosti prvý raz oficiálne prihlásiť.
Medzinárodný deň Rómov oslavujeme 8. apríla od roku 1990. Presne pred 50 rokmi (8. – 12. apríla 1971) sa v Orpingtone (Londýn, UK) konal I. Svetový kongres Rómov. Práve tam sa rómski predstavitelia dohodli na jednotnom označení.
Atsigan, Manuša či Kale
Ako spomenul etnológ René Lužica z Ústavu romologických štúdií FSVaZ Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v rozhovore pre RTVS, pomenovania Rómov zo strany majoritného obyvateľstve sa líšili od krajiny po krajinu. „Kým na Slovensku bolo rozšírené pomenovanie Cigán, ktoré malo negatívny význam (klamár, luhár, podvodník), v nemecky hovoriacich krajinách nazývali Rómov Sintovia a skupiny kočovníkov používali sebaoznačenie ako Manuša (človek), Kale a podobne.“
Zaujímavý je aj pôvod samotného slova Cigán, ktoré pochádza z rómskeho Atzigan alebo Atsigan, teda kočovník.
„Svetový kongres Rómov mal byť len stretnutím prípravného výboru prvého kongresu, no na stretnutí sa zúčastnilo toľko zástupcov z toľkých štátov, že sa jeho organizátori rozhodli vyhlásiť toto stretnutie za prvý zjazd Svetového rómskeho kongresu a otvárací deň stretnutia kongresu, 8. apríl, bol vyhlásený za Svetový deň Rómov,“ uvádza Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.
Chýbajúce dáta
„Slovensko má jednu z najväčších rómskych komunít v Európe, zároveň však čelí nedostatku systematických dát a priepastnému rozdielu medzi počtom osôb, ktoré sa identifikujú ako Rómovia, a oficiálnymi odhadmi. Podľa dát Rozvojového programu OSN (UNDP) z roku 2014 sa počet Rómov na Slovensku odhaduje na 402 840 (približne 7,4 percenta populácie),“ uvádza štúdia The social and employment situation of Roma communities in Slovakia (http://doi.org/10.2861/607606). Na porovnanie možno uviesť, že po poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 Štatistický úrad disponoval údajom, podľa ktorého sa k rómskej národnosti hlási len 106 583 občanov Slovenska.
V Európe tvoria Rómovia najväčšiu etnickú menšinu, ich počet odhaduje Únia na 10 až 12 miliónov. Napriek národným aj európskym zákonom však neustále čelia predsudkom a sociálnemu vylúčeniu. V polovici marca prijala Rada Európskej únie odporúčanie o rovnosti, začlenení a účasti, ktoré platí pre všetky členské štáty. Dokument okrem iného odporúča krajinám zamerať sa na zlepšenie situácie Rómov z hľadiska rovnoprávnosti, boja proti diskriminácii, eliminovania rizika chudoby a sociálnej nerovnosti. Ide o odporúčanie, riešenie štrukturálneho rasizmu, predsudkov a diskriminácie tak zostáva aj naďalej v réžii jednotlivých štátov.
Prezidentka Zuzana Čaputová prijala vo štvrtok 8. apríla 2021 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov Rómov a Rómky z prvej línie boja proti pandémii a jej dôsledkom. Zdroj: Kancelária prezidentky SR
Pomôže stratégia?
Slovenská vláda reagovala začiatkom apríla schválením Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Stratégia sa zameriava na zamestnanosť, vzdelávanie, zdravie a bývanie rómskej menšiny.
V oblasti vzdelávania sa stratégia orientuje na podporu detí a starostlivosť o rodinu, podporu pedagógov a vytváranie podnetného prostredia pre deti z marginalizovaných rómskych komunít, v oblasti bývania na zlepšenie podmienok a vyrovnanie šancí.
Veľkú kapitolu v stratégii predstavuje zamestnanosť, ktorá súvisí s chudobou a v konečnom dôsledku aj so zdravím. Podľa štúdie Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) väčšina z takmer polmiliónovej rómskej menšiny na Slovensku žije v chudobe a čelí sociálnemu vylúčeniu. Takmer polovica (48 percent) Rómov starších ako 16 rokov je podľa výberových zisťovaní nezamestnaných a iba jeden z piatich udáva ako svoju hlavnú ekonomickú aktivitu zamestnanie alebo živnosť. V skupine osôb z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 20 – 64 rokov je zamestnaných len 20 percent.
Rómska populácia trpí vysokým rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia – miera rizika chudoby Rómov na Slovensku dosiahla 87 percent v porovnaní s 13 percentami v bežnej populácii. Problémom je aj zdravie. Očakávaná dĺžka života pri narodení človeka z marginalizovanej rómskej populácie bola na Slovensku v rokoch 2006 až 2015 takmer o 6 rokov kratšia v porovnaní s väčšinovou populáciou. Dojčenská úmrtnosť je takmer trojnásobne vyššia v porovnaní so zvyškom populácie.
Problém, ktorý vládne všetkým
Jedným z hlavných problémov na Slovensku je však naďalej najmä spomínaná diskriminácia a štrukturálny rasizmus. Slováci dlhodobo v prieskumoch vykazujú jednu z najvyšších mier rasizmu spomedzi štátov Európskej únie. Tento rasizmus navyše spoločnosť do vysokej miery toleruje.
Otázkou preto zostáva nielen to, ako pomôcť rómskej menšine k inkúzii. Rovnako dôležitou otázkou totiž je, ako pomôcť nerómskej väčšine k vybudovaniu rovnoprávnej a inkluzívnej spoločnosti.
Zdroje:
