Čo je právna subjektivita? Čo znamená spôsobilosť na právne úkony? Čo je deliktuálna spôsobilosť? Nielen vysvetlenie týchto definícií, ale aj odpovede na mnohé ďalšie otázky súvisiace s právom sa mohli dozvedieť poslucháči Detskej Univerzity Komenského na prednáške, ktorú prezentoval prof. JUDr. Marek Števček, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave.
Právna subjektivita je kľúčovým pojmom pre existenciu človeka i existenciu spoločnosti. V momente, keď sa narodíme, sme automaticky subjektom práva a zostávame ním po celý život. Právna subjektivita znamená, že človek je spôsobilý byť nositeľom akýchokoľvek práv. To má podstatu najmä v dedičskom konaní. Aj dieťa môže niečo zdediť, bez ohľadu na to, koľko má rokov. Každý z nás si už niekedy niečo kúpil. Stačí, že si kúpime napríklad zmrzlinu. Právnici skúmajú, či je ten úkon platný alebo neplatný. Ten úkon, keď si kúpite zmrzlinu na kúpalisku, je platný a nikto ho nebude posudzovať. Keď si niekto kúpi mobil, tak je jeho vlastníkom. Pri mobile je to však zložitejšie, ak ide o nejaký iPhone za niekoľko tisíc eur. Potom vzniká otázka, že keby ste boli veľmi bohatí, či si môžete kúpiť aj dom atď.
Spôsobilosť na právne úkony je schopnosť vlastnou vôľou nadobudnúť niečo, čo nazývame majetok. Odpovedá na otázku, kedy si môžeme čo kúpiť, kedy môžeme niekomu niečo darovať a kedy môžeme akýmkoľvek úkonom nadobudnúť čokoľvek. Každý z nás má spôsobilosť na právne úkony, avšak nemá ju každý rovnakú. Deti majú spôsobilosť v určitom rozsahu. Keď dieťa nemôže vykonávať úkony samo, tak ich za neho vykonáva zákonný zástupca. Vo väčšine prípadov sú to jeho rodičia. Základné práva a povinnosti rodiča sú napísané v zákone o rodine. Môžu dieťa vychovávať v súlade so svojím filozofickým a náboženským presvedčením. Majú právo a zároveň povinnosť spravovať majetok dieťaťa. Zákonný zástupca zastupuje dieťa pri úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. V momente dosiahnutia plnoletosti je človek plne spôsobilí na právne úkony a môže si kúpiť čokoľvek – iPhone, dom, jachtu…
Plnoletosť je v zásade definovaná dvoma bodmi: po prvé, dieťa musí dosiahnuť vek 18 rokov a po druhé, musí mať rozumovú a vôľovú vyspelosť. Rozumová vyspelosť je schopnosť rozoznávať a uvedomovať si svoje konanie a jeho následky. Vôľová vyspelosť je schopnosť ovládať svoje konanie. To, že niečo chcete je vaša vôľa a nikto vám nemôže povedať, že to nemôžete chcieť. Máte slobodnú vôľu kúpiť si napríklad mobil za 500 eur. Musí to však byť úkon, ktorý je primeraný veku. A to je to podstatné kritérium. Toto však v zákone nie je napísané. Ak ste výnimočne intelektuálne vyspelí, keď máte neobmedzenú a slobodnú vôľu a je to primerané vášmu veku, tak v podstate máte bližšie k plnoletosti a tým viac úkonov môžete uplatňovať.
Rektor UK prof. Marek Števček prednášal na 17. ročníku Detskej Univerzity Komenského
Deliktuálna spôsobilosť je spôsobilosť osobne sa zodpovedať za zavinené protiprávne konanie, za vzniknutú škodu. Kto zodpovedá za škodu, ktorú spôsobia deti, je pomerne zložitá otázka, ktorá sa vyvíjala v čase. Začiatkom 19. storočia bola stanovená hranica veku dieťaťa na 7 rokov, dokedy zodpovedali za dieťa rodičia. Nad 7 rokov zodpovedalo dieťa samo za seba. V polovici 19. storočia bola zvýšená veková hranica na 14 rokov. U nás platila do roku 1950, kedy bol vydaný stredný občiansky zákonník a tam bola táto hranica zvýšená na 15 rokov. Preto sa aj občiansky preukaz vydáva v 15-tich rokoch. Znamenalo to, že dieťa za seba zodpovedalo od 15-tich rokov. Keď bol v roku 1964 vydaný súčasný platný občiansky zákonník, zrušilo sa v ňom stanovenie veku dieťaťa. V súčasnosti nemáme vekovú hranicu, do ktorej deti nezodpovedajú a nad ktorú zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobia. Všetko, čo sa skúma, je, či je dieťa schopné ovládnuť svoje konanie a či je schopné posúdiť následky toho, čo spôsobilo.
Kto teda zodpovedá za škodu spôsobenú deťmi? Sú štyri možnosti: po prvé, dieťa samo; po druhé, spoločne s dieťaťom ten, kto vykonáva nad ním náležitý dohľad; po tretie, len ten, kto vykonáva nad dieťaťom dohľad; po štvrté, nikto, keď ten, kto sa mal o dieťa starať, preukáže, že nezanedbal nad ním náležitý dohľad.
Aký je záver?
Na otázku, či si dieťa môže alebo nemôže kúpiť mobil, prof. Marek Števček povedal: „Áno, za istých okolností môže, ale za istých okolností nemôže. Občiansky zákonník ani zákon o rodine nemôžu predpokladať všetky situácie, ktoré môžu vzniknúť. Nie na všetky otázky nájdete odpovede v zákone. Práve preto, že ten zákon nemôže vedieť, resp. predpovedať to, akú má dieťa spôsobilosť. Zákon stanovuje všeobecné kritériá, ktoré sa zisťujú v praxi. V konečnom dôsledku, keď sa vás niekto spýta, či si ten mobil môžete alebo nemôžete kúpiť, existuje len jeden jediný človek, ktorý o tom môže rozhodnúť. Nie je to rodič, ale sudca. Jedine sudca je kompetentný rozhodnúť o tom, či ten úkon je platný alebo neplatný.“
Prof. JUDr. Marek Števček, PhD., (1976) pochádza z Bratislavy. Študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (PraF UK). Od roku 1999 pracuje na Katedre občianskeho práva PraF UK. Pôsobil tiež na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a ako vedecký pracovník v Ústave štátu a práva SAV v Bratislave. Občianske právo procesné prednášal aj na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. V roku 2006 ukončil internú ašpirantúru v odbore občianske právo, v roku 2012 sa habilitoval na docenta a v roku 2017 bol vymenovaný za profesora v odbore občianske právo. V rokoch 2012 – 2015 bol predsedom Rekodifikačnej komisie pre nové civilné procesné právo. Po dovŕšení rekodifikácie bol od 1. júla 2015 vymenovaný ministrom spravodlivosti za predsedu Komisie pre rekodifikáciu súkromného práva, ktorej prvoradou úlohou je pripraviť návrh nového slovenského Občianskeho zákonníka.
Vo vedeckej a publikačnej činnosti sa venuje širokému spektru problémov občianskeho práva. Publikoval niekoľko desiatok odborných a vedeckých statí nielen v domácej periodickej tlači, ale aj v zahraničnej. Zúčastnil sa mnohých vedeckých konferencií doma i v zahraničí. Spoluautorsky sa podieľal na vydaní niekoľkých knižných prác, učebníc (občianskeho práva hmotného i procesného, rodinného práva či medzinárodného procesného práva), ako aj Encyklopédie Beliany. Je členom Vzdelávacieho kolégia Slovenskej advokátskej komory i redakčných rád viacerých odborných časopisov. Od 1. 4. 2017 zastával funkciu prorektora UK pre legislatívu a od 1. 2. 2019 je rektorom Univerzity Komenského v Bratislave.
Prednáška na tému „Prečo si (ne)môžeme kúpiť mobil?“ bola prvou na tohoročnej Detskej Univerzite Komenského (DUK). Odznela bezprostredne po slávnostnom otvorení 17. ročníka DUK, ktoré sa uskutočnilo 3. júla 2019 o 10.00 hod. v aule Univerzity Komenského v Bratislave.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR v Bratislave
Zdroje:
http://www.dukonline.sk/2019_prednaska_1
Fotozdroj: https://www.duk.sk/sk/fotogaleria