Na Slovensku máme viac ako 23 000 policajtov. Ich práva a povinnosti schvaľuje Vláda SR. Ak chce policajt zabrániť protiprávnemu konaniu, môže použiť hmaty, chvaty, údery a kopy. V iných prípadoch aj strelnú zbraň. Ak je svedkom trestného konania, podozrivú osobu môže zatknúť alebo zadržať.
Policajtom môže byť občan SR, s trvalým pobytom v Slovenskej republike, ak dosiahol vek 21 rokov, je bezúhonný, má maturitu a prešiel náročnými fyzickými a psychickými testami (v rozsahu cca 6 – 8 hodín). Pre policajtov, ktorí vykonávajú určité špeciálne činnosti sa navyše môže vyžadovať napríklad, aby prešli detektorom lži, ovládali bojové umenia a sebaobranu, vedeli strieľať a likvidovať výbušniny.
Hlavnou úlohou policajta je pomáhať a chrániť život, zdravie, majetok a hodnoty iných ľudí. Spoločnosť zverila policajtovi úlohy, ktoré možno zhrnúť do nasledovných okruhov: Spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie. Dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení. Spolupôsobí pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku. Odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov. Spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch. Vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu. Zabezpečuje kontrolu hraníc SR atď.
Určití zákonom stanovení policajti majú oprávnenia, ktoré súvisia s trestným stíhaním a bojom polície proti trestnej činnosti. Týmito policajtmi sú vyšetrovateľ alebo poverený policajt alebo nimi určení policajti. Títo policajti okrem všeobecných oprávnení a donucovacích prostriedkov môžu navyše: predviesť osobu na výsluch; zadržať podozrivú osobu na 48 hodín alebo 96 hodín, ak ide o teroristu. Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak ide o niektorý z dôvodov väzby. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.
Malí študenti DUK 2018 na prednáške prof. Lucie Kurilovskej
Policajt smie použiť donucovacie prostriedky len ak osoba nebude spolupracovať dobrovoľne a neuposlúchne ani výzvu policajta. Aj potom však platí, že policajt nemôže ihneď začať napr. strieľať, ale je povinný použiť na dosiahnutie účelu spolupráce s osobou vždy miernejší donucovací prostriedok. Pri použití zbrane je policajt povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život iných osôb a aby čo najviac šetril život osoby, proti ktorej zákrok smeruje. Podrobnejšie informácie sa môžeme dozvedieť v Zákone o Policajnom zbore a v Etickom kódexe policajta.
„Policajti najviac zasahujú do ľudských práv, no je to potrebné na ochranu tých, ktorým podozrivá osoba ubližuje alebo pácha inú trestnú činnosť,“ zdôraznila Dr. h. c. prof. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD., ktorá pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a je tiež rektorkou Akadémie Policajného zboru v Bratislave.
Trestné konanie vykonáva policajt ako orgán činný v trestnom konaní, poverený príslušník Policajného zboru a vyšetrovatelia Policajného zboru. „Zadržať podozrivú osobu môže ktokoľvek, neskôr je potrebné vydať ju policajtom. Policajti môžu osobu, ktorá pácha trestnú činnosť, zadržiavať až 48 hodín, v prípade terorizmu je to 96 hodín. Jednoducho, konajú v rámci zákona, ktorý im to ukladá a umožňuje. Preto policajti majú kompetenciu nasadzovať putá,“ vysvetlila prof. Kurilovská malým poslucháčom Detskej Univerzity Komenského v Bratislave.
Ďalej uviedla, že v každom právnom štáte platí, že ak má niekto právo niečo urobiť, druhá osoba má povinnosť mu vyhovieť, alebo povinnosť niečo strpieť. V skutočnom živote však mnoho ľudí odmietne spolupracovať s policajtom v rámci výkonu jeho oprávnení. Dôvodom môže byť agresivita, alkohol, strach, frajerina alebo čokoľvek iné. Aby policajt pri ochrane života, zdravia a majetku iných mohol pomáhať a chrániť efektívne, môže si vymôcť splnenie uvedených oprávnení aj donútením a to použitím tzv. donucovacích prostriedkov, ktorými sú: hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany.
S prednáškou na tému: Prečo môžu policajti nasadzovať putá? vystúpila Dr. h. c. prof. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD., v rámci 16. ročníka Detskej Univerzity Komenského v Bratislave dňa 18. júla 2018 v Divadle Aréna. Išlo v poradí o tretiu prednášku v tohoročnej DUK.
Prof. Lucia Kurilovská vo svojom vystúpení, okrem iného, uviedla: „Aj keď každý policajt prechádza náročným tréningom a vzdelávaním, aby bol vždy pripravený rozhodnúť správne, nie vždy osoba voči ktorej zasahuje považuje jeho postup za správny a primeraný. Navyše stále bude veľká skupina ľudí považovať policajta za nepriateľa, ktorý len dáva pokuty a obťažuje slušných ľudí. Z tohto potom pramení nedôvera v policajtov, nerešpektovanie ich pokynov a výziev.“
Rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave ďalej pripomenula: „To čo policajt robí a ako pomáha bude vždy závisieť od správneho posúdenia situácie a citlivého uvažovania. Preto je služba policajta taká náročná a nesmierne zodpovedná. Policajti slúžia a chránia i keď vy spíte, je zima, alebo horúčava, v daždi, mraze, sú unavení, hladní, smädni, ale vydržia, pretože vedia, že tým prispievajú k ochrane vášho života, zdravia a majetku.“
Prekvapením na záver bola reálna simulácia situácie, ako policajti zasahujú v praxi. Jej účastníkmi boli malí poslucháči DUK a nad správnosťou ich konania dohliadal príslušník Policajného zboru SR.
Dr. h. c. prof. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD., rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave, profesorka na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, študovala na Právnickej fakulte UK. V roku 1989 obhájila titul JUDr. V rokoch 1989 – 1993 pracovala ako právnik pre medzinárodný obchod a novozaložené spoločnosti. Od roku 1993 doteraz pôsobí na Právnickej fakulte UK v Bratislave ako pedagogička na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, bola vedúcou odboru trestného práva procesného. V roku 1998 získala titul PhD. Od roku 2008 pôsobí tiež ako vedecký pracovník v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied. V rokoch 2012 – 2013 bola generálnou riaditeľkou Sekcie trestného práva na Ministerstve vnútra SR. Od roku 2013 je poradkyňou (generálny štátny radca) ministra spravodlivosti. V roku 2014 dosiahla habilitáciu na Paneurópskej vysokej škole. Prezident Andrej Kiska ju v auguste 2014 vymenoval za rektorku Akadémie Policajného zboru v Bratislave. V roku 2017 obhájila titul Dr. h. c. na Policajnej akadémii Českej republiky v Prahe. V máji 2018 ju prezident Andrej Kiska vymenoval za profesora v odbore trestné právo.
Prof. Kurilovská je držiteľkou viacerých ocenení, medzi nimi aj prestížneho ocenenia Slovenka roka 2017, v kategórii Vzdelávanie a podpora mladých talentov.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: DUK 2018 Online 3. prednáška
Zdroj foto: Divadlo Aréna a z archívu prof. Lucie Kurilovskej