Hlavnú zodpovednosť za politiky vzdelávania a kultúry na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni nesú členské štáty. V posledných rokoch však Európska únia zohráva dôležitú doplňujúcu úlohu. Napríklad počas 30 rokov fungovania umožnil program Erasmus (od roku 2014 Erasmus+) 9 miliónom mladých ľudí študovať, školiť sa, vyučovať alebo vykonávať dobrovoľnícku činnosť v inej krajine.
Za posledných desať rokov Európska únia vyvinula aj súbor nezáväzných politických nástrojov, ktoré majú členským štátom pomôcť pri navrhovaní vnútroštátnych politík v oblasti vzdelávania. Od roku 2000 členské štáty spolupracujú v „rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave“, ktorý určuje spoločné smerovanie a referenčné hodnoty.
V roku 2010 si EÚ v rámci stratégie Európa 2020 stanovila dva ciele v oblasti vzdelávania, pri ktorých už bol dosiahnutý skutočný pokrok. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa znížila z 13,9 % v roku 2010 na 10,7 % v roku 2016, pričom cieľ je dosiahnuť 10 % do roku 2020. Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania sa v roku 2016 zvýšila na 39,1 % z 34 % v roku 2010, pričom cieľ je dosiahnuť 40 % do roku 2020.
Európska komisia predstavila svoju víziu o tom, ako môžeme do roku 2025 vytvoriť európsky vzdelávací priestor.
Čo zahŕňa európsky vzdelávací priestor
- zabezpečenie mobility pre všetkých: využitím pozitívnych skúseností programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity a zvýšením účasti na týchto iniciatívach, ako aj vytvorením študentského preukazu EÚ, ktorý má ponúkať nové používateľsky ústretové spôsoby uchovávania informácií o osobných akademických záznamoch;
- vzájomné uznávanie diplomov: zavedením nového „sorbonského procesu“ (ktorý vychádza z „bolonského procesu“) s cieľom pripraviť pôdu pre vzájomné uznávanie vysokoškolských diplomov a osvedčení o ukončení školskej dochádzky;
- lepšiu spoluprácu pri tvorbe učebných plánov: vydávaním odporúčaní, aby vzdelávacie systémy šírili všetky vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré sa v dnešnom svete považujú za kľúčové;
- kvalitnejšiu výučbu jazykov: stanovením novej referenčnej hodnoty pre všetkých Európanov, ktorí končia vyššie sekundárne vzdelanie, aby do roku 2025 okrem svojho materinského(-ých) jazyka(-ov) dobre ovládali aj ďalšie dva jazyky;
- propagáciu celoživotného vzdelávania: snahou o zblíženie a zvýšenie podielu ľudí zapojených do vzdelávania počas celého života s cieľom dosiahnuť 25 % do roku 2025;
- uplatňovanie inovácií a digitálneho vzdelávania: propagovaním inovatívnej a digitálnej odbornej prípravy a vypracovaním nového akčného plánu digitálneho vzdelávania;
- podporu učiteľov: zvýšením počtu pedagógov, ktorí pôsobia v programe Erasmus+ a sieti eTwinning, a poskytovaním usmernení v oblasti politiky o profesijnom rozvoji učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl;
- vytvorenie siete európskych univerzít, aby špičkové európske univerzity dokázali bezproblémovo spolupracovať naprieč hranicami, ako aj podpora založenia Školy európskej a nadnárodnej správy vecí verejných;
- investovanie do vzdelávania: využívaním európskeho semestra na podporu štrukturálnych reforiem v záujme zlepšenia politiky vzdelávania, s použitím finančných prostriedkov EÚ a investičných nástrojov EÚ na financovanie vzdelávania, a stanovením referenčnej hodnoty pre členské štáty, a to investovať 5 % HDP do vzdelávania.
Sformulované návrhy sú určené ako príspevok k stretnutiu lídrov EÚ, ktorý sa konal 17. novembra 2017 v Göteborgu a na ktorom sa diskutovalo o budúcnosti vzdelávania a kultúry. Komisia sa domnieva, že je v záujme všetkých členských štátov, aby využili plný potenciál vzdelávania a kultúry a pochopili ho ako hybnú silu pre tvorbu pracovných miest, ekonomický rast a sociálnu spravodlivosť, ako aj prostriedok, ako zažiť európsku identitu v celej jej rozmanitosti.
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
Súbor informačných prehľadov o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrouFuture of Europe: Towards a European Education Area by 2025