Rozprávajme sa o Európskej únii konkrétne a férovo, nie cez sugestívne prieskumy, hovorí DUŠAN CHRENEK, ktorý vedie zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Dušan Chrenek stojí od roku 2012 na čele Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, jeho funkčné obdobie končí tento rok. Predtým pôsobil v Európskej komisii v Bruseli (generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka), na generálnom sekretariáte Rady EÚ v Bruseli a ešte skôr v kabinete hlavného vyjednávača pre vstup Slovenska do EÚ.
Dušan Chrenek stojí od roku 2012 na čele Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, jeho funkčné obdobie končí tento rok. Predtým pôsobil v Európskej komisii v Bruseli (generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka), na generálnom sekretariáte Rady EÚ v Bruseli a ešte skôr v kabinete hlavného vyjednávača pre vstup Slovenska do EÚ.
Keď ste začiatkom roku 2012 nastupovali na post vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, vtedajšia podpredsedníčka Európskej komisie Viviane Redingová povedala, že budete reprezentovať Komisiu v ťažkých časoch. Bolo to po páde vlády Ivety Radičovej na otázke eurovalu, téma krízy v eurozóne ešte stále silne rezonovala. Ako si na to spomínate?
Asi najviac ma prekvapil rozsah činnosti Zastúpenia. Venujeme sa totiž všetkým oblastiam, ktorým sa venuje EK, čo je takmer všetko, hoci má Komisia niekde silnejšie a niekde slabšie právomoci. Veľa sa riešila eurozóna a eurofondy. V posledných rokoch bola EÚ akoby v permanentnej kríze. Keď sa nám podarilo zažehnať krízu v eurozóne, prišla utečenecká kríza. Počas tohto obdobia boli v ohrození základné dva symboly EÚ – spoločná mena a schengenský priestor. Aj na Slovensku bolo najviac práce v tejto oblasti. Vysvetľovali sme ľudom, aká je situácia a ako ju chceme riešiť.
Nebol to ale hádam len krízový manažment.
Príjemnejšie boli podujatia pre širokú verejnosť, pre expertov, pre študentov. Chodili sme aj na festivaly ako Pohoda a Kremnické gagy, pripomínali sme si Deň Európy. Boli to dve agendy, ktoré boli úplne odlišné a práve tú rôznorodosť mám rád. Išlo o ťažké obdobie z hľadiska verejnej mienky. Som rád, že sa teraz podpora verejnosti vracia na pôvodnú úroveň. Už to ale asi nikdy nebude tak, ako po našom vstupe do EÚ, kedy sme videli a cítili len pozitíva európskej integrácie.
Prišli ste na Slovensko po pôsobení v Komisii v Bruseli, predtým ste pôsobili v tíme hlavného vyjednávača pre vstup Slovenska do EÚ. Keď spomínate verejné podujatia, prekvapilo Vás niečo v priamej komunikácii s ľuďmi? V tom, ako na vás ako zástupcu Komisie reagovali?
Väčšinou boli reakcie pozitívne. Mnohokrát ma ale prekvapilo, že negatívne názory sú často formované len na základe vyjadrení niektorých politikov. Ľudia si nepreveria informácie a automaticky preberajú názory iných, a to pri takých hlúpostiach, ako sú zakrivené uhorky a banány. Keď mi majú konkrétne povedať, čo im vadí na EÚ, tak povedia „Veľa zasahujete“ a menujú zakrivené uhorky, banány a vysávače. Musíme to brať vážne a naučiť sa lepšie čeliť tomu, že veľakrát aj vzdelaní a rozhľadení ľudia takýmto bájkam veria a na základe tohto majú kritický až negatívny postoj k EÚ. A zrejme sa musíme aj znovu naučiť, ako pripomínať podstatné veci, ktoré nám členstvo prináša, že vôbec nejde o samozrejmosti, a naopak, ako by krajina vyzerala, keby členom EÚ nebola.
Vnímate nejaké zmeny v komunikačnej politike Európskej komisie za čas, ktorý v nej pôsobíte? Čo z Vášho pohľadu funguje a čo nefunguje v inštitucionálnej komunikácii?
Európska komisia dáva čoraz väčší dôraz na diskusie s ľuďmi. Máme formát „občianskych dialógov“. Komisári chodia na veľké stretnutia s verejnosťou a odpovedajú na otázky ľudí o tom, čo robí EÚ. Diskusia je intenzívnejšia, komisári sú častejšie aj v národných parlamentoch. My ako Zastúpenie máme tiež desiatky diskusií na expertnej úrovni, aj diskusie s verejnosťou. Momentálne diskutujeme najmä o budúcnosti Európskej únie, aj o tom, čo by pre Slovensko znamenalo byť v „jadre“ EÚ. Povzbudzujeme diskusiu o konkrétnych veciach – o obrannej politike, sociálnej oblasti, eurozóne, ako to ovplyvní život ľudí. Vytvárame aktívnu a férovú platformu na diskusiu, lebo nikto nikomu nič nenadiktuje. Sú to členské krajiny vrátane Slovenska, ktoré rozhodnú, a preto je potrebné, aby mali občania objektívne informácie. Hlavnú úlohu v komunikácii by mali ale hrať národné inštitúcie. Teraz vystupujú znovu o niečo aktívnejšie, ale niekoľko rokov tu aktívna komunikačná politika chýbala.
Menej viditeľnou súčasťou Vašej práce je viesť za Komisiu dialóg s národnými úradmi ak je nejaký problém, napríklad ak neuplatňujeme európsku legislatívu, alebo pri nezrovnalostiach s eurofondami. Ako vnímate vnútornú kapacitu Slovenska riešiť európske témy a implementovať spoločné rozhodnutia?
Slovensko je v tomto ohľade štandardnou krajinou. V mnohých veciach je medzi najlepšími, čo ukázalo aj úspešné slovenské predsedníctvo. Je tu kapacita viesť odborné a politické rokovania. Áno, sú aj problémy s uplatňovaním legislatívy, napríklad v oblasti životného prostredia, ale v porovnaní s inými krajinami sme na tom dobre. Väčšie problémy sú pri efektívnom využívaní európskych prostriedkov, tam by to Slovensko mohlo robiť lepšie. Boli problémy s rýchlosťou čerpania, s efektivitou, aj s podozreniami z korupcie.
Prekvapila Vás v niektorých momentoch diskusia o EÚ na Slovensku? Napríklad intenzita debaty o „jadre“, vehementnosť odmietania utečeneckých kvót alebo pozornosť, aká sa venuje téme tzv. dvojakej kvalite potravín?
Vítam spoločnú deklaráciu najvyšších ústavných činiteľov o proeurópskom smerovaní Slovenska a o tom, že sa Slovensko chce aktívne zapájať. Je to unikátna iniciatíva a vnímam ju aj ako výborný podnet do ďalšej verejnej a politickej diskusie. Negatívne ma prekvapila extrémna rétorika v utečeneckej kríze, ktorá vyvolala odmietavé reakcie a stupňovala sa pred voľbami. Myslím, že tá diskusia mohla byť uvážlivejšia aj v vzhľadom na to, že Slovensko vlastne nebolo priamo zasiahnuté. Legitímne diskusie za európskym stolom, ako kríze spoločne čeliť, nemuseli sprevádzať až také domáce vášne. Negatívne vplyvy tejto rétoriky budeme na Slovensku cítiť ešte dlhšiu dobu. Slovensko vie zvládnuť aj väčšie počty utečencov a žiadateľov o azyl. V rokoch 2003 – 2005 prichádzali na Slovensko tisíce až desaťtisíce žiadateľov o azyl.
Pokiaľ ide o potraviny, nasadenie krajín V4 spôsobilo, že sa k tejto téme pritiahla väčšia pozornosť. Súhlasím, že je potrebné to riešiť. Európska komisia v tomto krajinám aktívne pomáha, najmä v oblasti potierania neférových praktík.
Platí podľa Vás stále premisa, že pre krajiny typu Slovenska je silná Európska komisia výhodou lebo im vie pomáhať hájiť ich záujmy lepšie než, keď sa uplatňuje medzivládny spôsob rozhodovania?
Určite áno. Komisia je strážkyňou zmlúv a koná v prospech všetkých. Berie ohľad na malé krajiny, aby neboli prevalcované a aby išlo o spoločný záujem. Pre Slovensko je jednoznačne pozitívne, keď má Komisia širšie právomoci. Komisia vstúpila do diskusie o budúcnosti EÚ, no konečné rozhodnutie je v rukách členských štátov. Je jednoduché kritizovať, ťažšie navrhovať riešenia.
Aj na Slovensku často zaznieva, že treba právomoci vrátiť na národnú úroveň. Keď som sa pýtal politikov, ktoré právomoci treba vrátiť, väčšinou nevedeli povedať žiadne. Výnimkou bol europoslanec Richard Sulík, ktorý by vrátil na národnú úroveň takmer všetko. Bol som rád, že na neho okamžite zareagovali analytici a iní politici s tým, že to, čo navrhuje, je pre Slovensko nevýhodné. Bavme sa ale o konkrétnych veciach a férovo, nie cez sugestívne prieskumy. A napríklad takejto férovej diskusii chce v tomto období pomáhať Zastúpenie EK na Slovensku.
Junckerova Komisia zvykne sama seba označovať za „politickú“. V čom je to podľa Vás možné pozorovať?
Politická Komisia znamená, že berie do úvahy aj politické názory a niekedy aj ide politicky do riešení. Nie je to len technokratické vyhodnocovanie informácií a plnenie pokynov členských krajín. Prichádza s riešeniami a návrhmi aj v citlivých oblastiach, ako je eurozóna alebo Grécko. Nevšíma si len technokratické parametre, ale aj citlivé politické aspekty. Aj v diskusii o budúcnosti Európy predseda Juncker dal svoj politický pohľad na celú diskusiu a navrhol určité riešenia. Napríklad, aby sa spojili funkcie predsedu Európskej rady a Európskej komisie.
Ak by k splynutiu týchto funkcií došlo, posilnilo by to podľa Vás skôr komunitárny (nadnárodný) alebo medzivládny prístup k rozhodovaniu v EÚ?
Zefektívnilo by to rozhodovanie v EÚ. Pozitívnym príkladom je funkcia vysokej predstaviteľky pre zahraničnú politiku a bezpečnostnú politiku, ktorá je členkou Európskej komisie aj predsedá Rade pre zahraničné veci. Má tak lepšie nástroje na vykonávanie svojho mandátu.
Autorka: Zuzana Gabrižová
Zdroj: EurActiv.sk
Publikované: 26.10.2017
Uverejnila: MB