Európska komisia vydala koncom minulého roka užitočnú Príručku pre občanov: ako sa pravidlami EÚ zjednodušuje medzinárodné dedenie. Táto príručka je určená všetkým, ktorých sa týka cezhraničné dedenie alebo ktorí sú jeho účastníkmi, najmä osobám, ktoré plánujú odkázanie svojej vlastnej pozostalosti, a dedičom. Ide o praktickú príručku, ktorej cieľom je odpovedať na najčastejšie kladené otázky, a tak neobsahuje všetky možné scenáre.
Čo je cezhraničné dedenie?
Dedenie je prechod práv a povinností spojených s majetkom zosnulého po jeho smrti. Práva predstavujú napríklad vlastnícke právo k domu, vozidlu alebo bankovému účtu. Záväzkami môžu byť napríklad aj dlhy.
Cezhraničné (alebo medzinárodné) dedenie je dedenie s prvkami z rôznych krajín: napríklad zosnulý žil v inej krajine, než bola krajina jeho pôvodu, dediči zosnulého žijú v inej krajine alebo zosnulý vlastnil majetok v niekoľkých krajinách.
Prečo sú potrebné pravidlá EÚ týkajúce sa cezhraničného dedenia?
Každoročne sa čoraz viac občanov v Európskej únii presťahuje do iného členského štátu EÚ z dôvodu štúdia, práce alebo založenia rodiny. V dôsledku toho sa cezhraničné dedenie každoročne týka viac ako pol milióna rodín.
V cezhraničnom dedení môžu mať zákonnú právomoc zaoberať sa dedičstvom orgány niekoľkých krajín (napríklad orgány krajiny štátnej príslušnosti zosnulého a orgány krajiny, v ktorej naposledy zosnulý žil) a môžu sa uplatňovať zákony niekoľkých krajín (napríklad zákony všetkých krajín, v ktorých zosnulý vlastnil majetok). Môže byť preto potrebné, aby občania začali dedičské konanie v rôznych krajinách a zaoberali sa zákonmi rôznych krajín. Tento postup môže byť finančné nákladný a jeho výsledkom by mohlo byť, že orgány vydajú sporné rozhodnutia.
Aby EÚ pre občanov zjednodušila plánovanie, pokiaľ ide o ich pozostalosť a cezhraničné dedenie, prijala v roku 2012 právny predpis – nariadenie o dedičstve [nariadenie (EÚ) č. 650/2012].
Bude môj závet prijatý v iných členských štátoch EÚ?
Závet možno spísať ako rôzne druhy listín. Ak je závet spísaný v jednom členskom štáte EÚ ako úradne osvedčená listina, ktorou sa zaručuje pravosť podpisu a obsahu listiny (takzvaná verejná listina) – napríklad notárska listina – bude mať v členských štátoch EÚ, v ktorých je predložený, rovnaké účinky, ako má v členskom štáte EÚ, v ktorom bol spísaný, pokiaľ nie je tento závet v rozpore so základnými právami (verejným poriadkom) členského štátu EÚ, v ktorom je predkladaný. Podľa nariadenia osoba, ktorá chce predložiť v členskom štáte EÚ úradne osvedčenú listinu obsahujúcu závet, môže požiadať orgán, ktorý listinu vypracoval – napríklad notára – aby vyplnil formulár vysvetľujúci účinky, ktoré tento závet má v členskom štáte EÚ, v ktorom bol spísaný. Závet spísaný v úradne osvedčenej listine v členskom štáte EÚ nemusí byť prijatý v krajine mimo EÚ (jeho prijatie bude závisieť od právneho poriadku tejto krajiny mimo EÚ).
Omnoho viac sa dozviete v príručke, ktorú nájdete na stránke EÚ Bookshop, kde si ju môžete stiahnuť.
Cezhraničné dedenie
Príručka pre občanov: ako sa pravidlami EÚ zjednodušuje medzinárodné dedenie
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj a fotozdroj: Cezhraničné dedenie
Príručka pre občanov: ako sa pravidlami EÚ zjednodušuje medzinárodné dedenie
Viac informácií o nariadení EÚ o dedičstve a o tom, na koho sa obrátiť so žiadosťou o pomoc vo vašom členskom štáte EÚ, nájdete na týchto stránkach:
Dedičstvo na Európskom portáli elektronickej justície
Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov
Európske združenie siete registrov závetov
Európske združenie katastrov nehnuteľností
