Posledné augustové sobotňajšie vydanie relácie VEDA SK patrilo tentokrát diskusií o politike. Za rozhlasovým éterom Slovenského rozhlasu sa stretli politológovia Mgr. Juraj Marušiak, PhD., člen Predsedníctva SAV a PhDr. Jaroslav Mihálik, PhD., vedúci Katedry politologických vied, Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V úvode hostia predstavili svoju prácu, predovšetkým ozrejmili rozdiel medzi politológom a komentátorom, ktorý si verejnosť často zamieňa.
„Odstup od politického diania, to je to, čo musí politológ mať, pretože politika je fenomén, ktorý sa dotýka každého jedného z nás. Niekedy naozaj zvádza až k príliš veľkým emóciám. Politológ vystupuje často na verejnosti, a to ho môže zvádzať aj k tendenciám manipulovať verejnou mienkou v prospech svojej vlastnej politickej opcie. Je to vecou profesionality, profesionálnej skúsenosti, získať si od politika či politickej strany príslušný dištanc. Politológia má s ostatnými vedami spoločné to, že musí zvažovať rôzne faktory, pohľady, prístupy a vedieť tým pádom identifikovať hypotézy, ktoré si na začiatku výskumu politológ vytýči a verifikovať ich, podrobiť kritike a na základe toho vytvoriť záver. Čiže ten záver musí byť nejakým spôsobom zdôvodnený,“ povedal Juraj Marušiak.
Jaroslav Mihálik pôsobí ako politológ 8 rokov a vníma dve roviny, ktoré túto oblasť definujú. „Jednak je to vedecko-výskumná disciplína a druhá stránka môže byť to politické komentovanie, ale nemusí to byť nutne súčasť politologického života. Ja práve patrím do tej prvej skupiny, teda tí, ktorí realizujú výskum, riadia sa určitými metodológiami, výsledkami výskumu a tým pádom sa vyhýbam politickému komentovaniu. V tomto vidím najväčší rozdiel medzi politológom a politickým komentátorom, prípadne glosátorom, ktorý môže o politike verejne diskutovať v rôznych reláciách. Medzi najväčšie mýty na Slovensku patrí fakt, že dnes sa za politológa považuje naozaj hocikto, kto komentuje, prípadne analyzuje verejné dianie. Samozrejme ja rešpektujem ich pohľady, komentáre, ale práve politológ by sa mal vyznačovať najmä samostatným vedeckým skúmaním, prinášaním výsledkov a relevantných vedeckých výstupov do tejto samostatne stojacej vedeckej disciplíny,“ povedal Jaroslav Mihálik.
Jeho rozhodovanie o budúcej kariére nebolo ťažké, pretože ho politika vždy bavila. „Pamätám si to ešte veľmi živo, keďže patrím medzi mladších politológov na Slovensku. Skúmanie politických reálií – to ma vždy bavilo. Fascinovala ma politika, chcel som sa dozvedieť viac a zaujímalo ma to aj preto, lebo som chcel vedieť, ako sa tá politika dá študovať a skúmať. Bolo po mečiarizme, silnelo naše integračné snaženie, bolo to po vstupe do EÚ, keď som nastúpil na štúdium politológie,“ povedal Jaroslav Mihálik.
Juraj Marušiak intenzívne vnímal rozpad komunistického režimu a všetky zmeny, ktoré toto obdobie so sebou prinášalo. „Mňa politológia zaujala v čase, keď sa postupne začal roztápať komunistický režim a toto dianie ma vtiahlo. Vo svojom štúdiu som sa zameral najskôr na politickú históriu. Napokon tieto moje záujmy vyústili v to, že som si po skončení vysokej školy podal prihlášku na Ústav politických vied SAV, kde som sa na začiatku snažil najskôr o interdisciplinárny výskum historicko-politologický a potom ma to viac ťahalo k politológií,“ povedal Juraj Marušiak.
Obdobie našich dejín, ktoré intenzívne vnímal, bolo cestou k budovaniu demokracie na Slovensku. Pre takúto formu zriadenia je samozrejmosťou, že občania sa ku všetkému môžu vyjadrovať a aj preto podľa politológov vnímame aj na Slovensku prejavy vášne a dojem, že politike každý rozumie. Obaja odborníci sa zhodli na tom, že demokracia nie je samozrejmosťou a treba si ju vážiť a chrániť.
„Kolektívna strata pamäti je pre demokraciu veľmi nebezpečná. Demokracia je v súčasnosti spochybňovaná z viacerých zdrojov. Jednak sú to tí štandardní extrémisti zľava či sprava, ale rovnako je spochybňovaná zo strany tých, ktorí boli víťazmi transformácie Európy z obdobia 90-tych rokov. Jednotlivé spoločnosti sa rozdelili na víťazov transformácie a porazených. A práve títo víťazi predstavujú pre demokraciu ohrozenie, pokiaľ sú ohrozené ich najvlastnejšie záujmy. Do tejto oblasti patria úvahy, ako obmedzovať volebné právo, či už aktívne, alebo pasívne,“ povedal Juraj Marušiak.
„Som trošku zdesený výsledkom politologického výskumu, ktorý je skôr sociologický, kedy nastupujúca generácia mladých ľudí, ktorí budú o pár rokov držať možno aj štátne posty, alebo pozície, nie sú celkom uzrozumení s udalosťami 20. storočia, predovšetkým prvej polovice a aj druhej polovice – totalitný systém. Oni si neuvedomujú, čo je to byť v strachu, alebo prežívať teror. Vyjadrujem obavu, že súčasná generácia mladých ľudí veľmi nezaujato nerešpektuje históriu 21. storočia a nevedia sa voči nej ani vymedziť, ani ju pochopiť, ani ju interpretovať, nie to sa ešte voči nej brániť,“ konštatoval Jaroslav Mihálik.
Celú reláciu na tému Prečo u nás každý „rozumie“ politike? si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ