Vedci našli pomocou algoritmov zhody aj v ich DNA a správaní.
Dvojníčky. Autor: François Brunelle
Stretnutie s dvojníkom môže znieť ako niečo, čo sa deje len vo filmoch, no túto vzácnu situáciu zažili tisíce ľudí na celom svete. Nová štúdia zistila, že sa podobajú nielen črtami tváre, ale aj DNA a správaním.
Tím vedcov z inštitútu pre výskum leukémie v Barcelone v Španielsku skúmal dvojníkov pomocou algoritmov na rozpoznávanie tváre, dotazníkov o životnom štýle a DNA. Ich výsledky publikovali v časopise Cell Reports. Autori uvádzajú, že molekulárne charakteristiky, ktoré môžu potenciálne ovplyvniť formovanie ľudskej tváre súvisia s fyzickými i behaviorálnymi vlastnosťami človeka.
Záhadní dvojníci
S konceptom dvojníkov sa možno v priebehu ľudskej histórie stretnúť mnohokrát. Objavuje sa vo folklóre, mýtoch, náboženských predstavách a tradíciách mnohých kultúr. Nemci ho vo všeobecnosti označovali za zlé znamenia alebo znak smrti.
Počas expanzie online sveta a rýchlej výmeny fotografií explodoval počet ľudí, ktorí sa navzájom identifikovali ako „virtuálne dvojčatá“ bez toho, aby boli pokrvne príbuzní. Medzinárodne je pre takýchto ľudí zaužívané pomenovanie doppelgänger, ktoré v nemčine označuje pojem dvojitý chodec. Označenie vykresľovalo v minulosti strašidelný náprotivok živého človeka alebo tiež ducha.
„Podobnosť vo výzore s inou osobou, ako keby boli fotokópiami, je dlhodobo znázorňovaná v umení a kultúre, ale nikdy sa k nej nepristupovalo z vedeckého hľadiska,“ hovorí doktor Manel Esteller.
V novej štúdii sa tím pod vedením doktorka Estellera rozhodol na molekulárnej úrovni charakterizovať 32 párov ľudí, ktoré mali objektívne podobné črty tváre. Vedci využili projekt kanadského umelca Françoisa Brunelleho, ktorý už niekoľko desiatok rokov fotografuje ľudí podobných si ako vajce vajcu.
Výskumníci použili tri rôzne algoritmy rozpoznávania tváre na určenie objektívnej miery ich podobnosti. A keďže každý systém môže poskytnúť variabilné výsledky, využili aj viaceré metódy.
Účastníci tiež vyplnili dotazníky o svojom životnom štýle a poskytli vzorky slín na analýzu DNA. „Tento jedinečný súbor vzoriek nám umožnil študovať, ako môže genomika, epigenomika a mikrobiomika prispieť k ľudskej podobnosti,“ vysvetľuje doktor Esteller.
Znázornenie bipolárnej poruchy. Zdroj: iStockphoto.com
Majú oveľa viac než len podobný vzhľad
Výsledky odhalili, že dvojníci mali podobnú genetickú výbavu – genotyp. Líšia sa však metyláciou DNA (regulácia génovej expresie) a mikrobiómom (spoločenstvá baktérií, vírusov a húb).
Vedci zistili, že fyzické črty, napríklad váha a výška, aj behaviorálne črty, ako sú fajčenie a vzdelanie, u dvojníkov spolu súvisia. Ich výsledky naznačujú, že spoločná genetická variácia sa netýka iba podobného fyzického vzhľadu, ale môže tiež ovplyvniť bežné správanie a zvyky.
Celkovo malo 16 z 32 párov znaky podobné identickým dvojčatám. Genetická analýza ukázala, že deväť z nich malo aj genetické variácie.
„Poskytli sme jedinečný pohľad na molekulárne charakteristiky, ktoré potenciálne ovplyvňujú stavbu ľudskej tváre,“ napísal tím v štúdii publikovanej v Cell Reports. Ich zistenia prinášajú molekulárny základ aj pre budúce využitie v rôznych oblastiach, ako je biomedicína, evolúcia a forenzná medicína. Výzvou do budúcnosti je predpovedať štruktúru ľudskej tváre len na základe multiomických (genóm, proteóm, mikrobióm, transkriptóm a iné) informácií.
Zdroj: dailymail, euronews, wikipedia, DOI: 10.1016/j.celrep.2022.111257
(JM)
