Pripomíname si Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede pripadá na 11. február od roku 2015, keď ho stanovilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov s cieľom dosiahnuť v tejto oblasti rodovú rovnosť.
Podľa dát Eurostatu je v Európe priemerný podiel vedkýň vo výskume oproti ich mužským kolegom 35 percent. Na Slovensku je však o trochu vyšší a platí to aj pre niektoré krajiny postsocialistického bloku, napríklad Rumunsko či Estónsko, kým napríklad v Nemecku a Rakúsku je ich menej. Zdanlivý paradox môže vyplývať z toho, že v krajinách bývalého východného bloku je veda horšie financovaná a niektorí muži vedci uprednostnia lepšie platené pozície.
Potvrdil nám to analytik Daniel Straka z projektu SciPol:SK a vysvetlil, čo tomu ešte môže nahrávať: „V roku 2020 bol na Slovensku podiel žien výskumníčok 41,1 percenta. Faktom tiež je, že vyšší podiel je v nových členských krajinách. S výnimkou Česka, kde je len 27,2 percenta, čo je na spodných priečkach medzi krajinami EÚ. Jeden z dôvodov môže byť otázka odmeňovania, druhým aj napríklad slabý výskum v súkromnom sektore, v ktorom dominujú predovšetkým výskumníci. Na Slovensku je napríklad podiel výskumníčok v súkromnom len 16,4 percenta, zatiaľ čo v štátnom sektore až 51,5 percenta.“
Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede sme oslovili šesť slovenských vedkýň s tromi okruhmi otázok:
1. Ako vnímate postavenie žien vo vede? Zlepšilo sa oproti minulosti? Čo v tomto smere vnímate ako problémy?
2. Platí ešte stále, že vedkyne musia voliť medzi kariérou a rodinou, respektíve odsúvať založenie rodiny, aby mali väčšiu šancu uspieť vo vede?
3. Čo by mohlo zlepšiť motiváciu mladých dievčat k tomu, aby sa vydali na vedeckú dráhu?
Z akademického platu je takmer nemožné platiť hypotéku
Miroslava Matúšková je vedúcou oddelenia molekulárnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV. Vo svojom výskume napríklad skúma, prečo niektoré nádory neodpovedajú na terapiu a hľadá nové liečebné stratégie.
1. Viem, že viaceré ženy majú inú skúsenosť, ale ja som počas svojej vyše dvadsaťročnej vedeckej kariéry nikdy nepocítila, že moje postavenie je iné len preto, že som žena. Podľa mňa je postavenie vedy na Slovensku zlé ako také. Veda je permanentne finančne podvyživená, chýbajú zdroje na infraštruktúru, jej udržateľnosť, je málo grantových výziev, ktoré by poskytli dostatočné finančné krytie, problém je aj odchod vedcov do zahraničia.
2. Áno, vedkyne to majú ťažšie v tom zmysle, že musia zosúladiť prácu a rodinu. Avšak poznám mnoho žien, ktoré majú tri a viac detí a k tomu úžasnú vedeckú kariéru. Je to o schopnosti organizovať, treba mať partnera, ktorý má pochopenie. Je pravda, že materstvo musia často ženy pre kariéru odložiť, vysokú školu skončia zhruba v dvadsiatich štyroch rokoch, štyri roky trvá PhD. štúdium, patrilo by sa ísť na zahraničný pobyt. Materstvo je na rade až po tridsiatke a to môže byť už problém.
3. Nemám pocit, že by boli ženy málo motivované v odbore onkológie, v ktorom pracujem. Nemáme núdzu o študentov ani doktorandov, mladé vedkyne dosahujú vynikajúce výsledky, získavajú ocenenia. Bohužiaľ, sú často nútené odísť z vedy alebo zostať v zahraničí pre nedostatočné finančné ohodnotenie. Z akademického platu je takmer nemožné platiť hypotéku.
Pozrite si
Kolegovia ku mne vždy pristupovali s úctou, vždy mi pomáhali
Miroslava Kačániová z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre skúma antimikrobiálne aj zdravotné účinky rastlín a hľadá ich nové využitie.
1. Neviem posúdiť postavenie vedkýň a vedcov všeobecne. Viem, že na niektorých pracoviskách na Slovensku sa skôr presadia muži ako ženy. No posledné dva roky som pracovala v čisto mužskom kolektíve a moji kolegovia ku mne vždy pristupovali s úctou, vždy mi pomáhali a vychádzali v ústrety. Dokonca aj s kolegami z iných odborov sme si mnohokrát našli prienik pre spoluprácu. V rámci spájania katedier teraz pracujem v zmiešanom kolektíve, kde je ešte stále viac mužov, a aj tu to vnímam rovnako. Ak pracujete s múdrymi ľuďmi, nevnímate rodovú odlišnosť.
2. Som bez rodiny a ak som v minulosti pociťovala závisť za určité úspechy, hoci aj za maličké, niektorí poukazovali na to, že som úspešná, lebo nemám rodinu. Poznám však mnoho šikovných žien, ktoré majú založenú rodinu a nemám pocit, že by preto museli niečo odsúvať. Je to skôr na individuálnom rozhodnutí. Ak sa žena rozhodne, že si najprv založí rodinu a potom bude pracovať vo výskume, vždy má možnosť dosiahnuť výborné výsledky. Nemyslím si, že ak chce byť úspešná, musí sa vzdať rodinného alebo osobného života. Pokiaľ si vie človek dobre veci manažovať, môže dosiahnuť čokoľvek, po čom túži.
3. Momentálne pracujem s mladými študentkami na mnohých výskumných úlohách. Niežeby som podceňovala mladých chlapcov, skôr som mala zlú skúsenosť. V mojom okolí boli dievčence zodpovednejšie a hlavne samostatnejšie. Neviem, či sa k rozhodnutiu pre vedu dá nejako špeciálne motivovať. Myslím si, že buď ju mladý človek chce robiť, alebo nie. Pozorujem mladých, ktorí prichádzajú s dobrými nápadmi a keď ich to naozaj baví, sú schopní v laboratóriu stráviť aj celý deň. Motivácia prichádza až neskôr, keď spoznajú, že každý výskum má svoje opodstatnenie. I keď finančné ohodnotenie môže byť motivácia. Je chyba, že u nás je nízke, a preto veľa mladých dievčat odchádza radšej do zahraničia.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Odsúvanie založenia rodiny vidím u študentiek PhD.
Virologička Tatiana Betáková je vedúcou vedeckou pracovníčkou Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV a docentkou Katedry mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (PRIF UK). Zameriava sa na základný výskum v oblasti virológie a molekulárnej biológie.
1. Od skončenia školy pracujem vo Virologickom ústave, ktorý je dnes súčasťou Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. Vždy tam pracovalo viac žien ako mužov, takže mužskí kolegovia mali vždy vyšší plat. Pamätám si, že kolega, ktorý nastúpil do nášho ústavu ešte pred ukončením CSc. (PhD.), dostal plat a pozíciu, akoby už bol CSc. Ja som medzitým obhájila CSc., ale plat sa mi nezvýšil a nebola som preradená, lebo vraj neboli peniaze. Asi to bola bežná praktika. V súčasnosti pracujem na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a aj v Biomedicínskom centre SAV. Platy sú tabuľkové, ale osobné príplatky môžu veľa zmeniť. Výška platov nie je zverejňovaná, takže k tomuto bodu sa nemôžem objektívne vyjadriť. Čo sa týka kariérneho rastu, v rámci katedry a ústavu je stále prevaha žien. Osobne som sa nestretla s nejakou diskrimináciou.
2. Odsúvanie založenia rodiny vidím u študentiek PhD., ktoré si najskôr dokončia PhD. a potom si plánujú materskú dovolenku. Nevidím v tom problém. Ak je študentka naozaj šikovná a je záujem aj z jej strany ostať pracovať v škole alebo v ústave, tak sa na ňu čaká. Čo sa týka kariérneho rastu, materská dovolenka sa berie do úvahy a nekladú sa na ňu také požiadavky ako na ostatných kolegov, keď si chce podať projekt a podobne. Bola som členkou komisie VEGA niekoľko rokov a vždy sme to zohľadňovali.
3. Vedecká práca je veľmi špecifická a svojím spôsobom náročná. Buď na to máte a baví vás to, alebo si musíte hľadať niečo iné. Tu sa nedá niečo nasľubovať. Niekedy si to musia ľudia vyskúšať a potom sa seriózne rozhodnúť, či ostanú alebo pôjdu inde. Keďže patrím k staršej generácii, nesledujem, aké výhody a pomoc poskytujú zamestnávatelia (UK alebo SAV) svojim mladým zamestnankyniam. Určitou výhodou je voľný pracovný čas.
Aj matka vedkyňa dokáže uspieť
Michaela Dörnhöferová z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave učí, venuje sa antropologickému výskumu, hlavne historickej antropológii, paleopatológii a forenznej antropológii.
1. Čo sa týka biologických disciplín, na Slovensku je postavenie vedkýň rovnocenné v porovnaní s mužmi. V porovnaní s minulosťou zastávajú ženy vysoké posty v akademickom prostredí, vedú veľké výskumne tímy, získavajú prestížne ocenenia. Pomaly sa počet žien vo vede doťahuje k počtu mužov. Ale nedá sa to generalizovať, nakoľko v určitých oblastiach výskumu dominujú muži a v iných sú viac zastúpené ženy, napríklad v antropológii na Slovensku dominujú ženy.
2. Rozhodnutie práca verzus rodina sa týka žien vedkýň rovnako ako aj žien pôsobiacich v iných profesiách. Väčšina mojich kolegýň má deti a aj po návrate z materskej sa opäť zaradili do pracovného kolobehu bez väčších problémov. Deti ženám poprehadzujú priority a životný rytmus, ale s podporou rodiny a schopnosťou zladiť všetky povinnosti dokáže aj matka vedkyňa uspieť a byť úspešná vo svojej profesii. V určitých situáciách ale môže byť materstvo diskriminačným prvkom. A to pokiaľ vedkyňa pracuje na pozícii, ktorá je viazaná na financie v rámci projektu, je krátkodobá a často si vyžaduje väčšie pracovné nasadenie. Mladá žena, ktorá plánuje založenie rodiny, respektíve je matkou, môže byť v znevýhodnenej pozícii pri výbere na takúto pozíciu. Avšak sú to našťastie skôr zriedkavé výnimky.
3. Aj v dnešnej dobe je potrebné neustále prezentovať a približovať prácu vedcov celej spoločnosti, a to rovno od detstva. Povzbudzovať ich prirodzenú zvedavosť a učiť ich nebáť sa pýtať. Pomôcť spoločnosti stierať existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, verejne debatovať a pozitívnymi príkladmi tento trend zvyšovania počtu žien vo vede zdôrazňovať. Chuť vzdelávať sa a uspieť stiera rozdiely medzi pohlaviami.
Otázka mať či nemať rodinu sa nemá týkať len ženy
Dominika Fričová je neurobiologička z Neuroimunologického ústavu SAV. Venuje sa výskumu Parkinsonovej choroby. Predtým pôsobila na Mayovej klinike na americkej Floride.
1. Prednedávnom som sa vrátila na Slovensko z USA a musím povedať, že vnímam veľký rozdiel v postavení žien vo vede tam a u nás doma. V rámci nášho oddelenie na Mayovej klinike boli ženy vo vedúcich pozíciách zastúpené približne v rovnakom množstve ako muži. Na Slovensku vnímam stále drvivú prevahu mužov v pozíciách vedúcich vedeckých skupín. Asi nikoho neprekvapí, že tento nepomer súvisí hlavne s tým, že na Slovensku chýba podpora kariéry žien potom, ako sa rozhodnú založiť si rodinu. Ako sa to dá riešiť? V porovnaní s Mayovou klinikou mi napadá hneď niekoľko príkladov, ako sú jasle či škôlka v areáli pracoviska, možnosť pracovať „part time“, prípadne z domu. Takisto si myslím, že otázka, či mať alebo nemať rodinu a kedy ju mať, by sa nemala týkať len ženy. Existujú riešenia, ktoré zahŕňajú aj angažovanie otcov a poskytujú žene viac možností kariérne sa rozvíjať a napredovať.
2. Opäť sa na to skôr dívam cez prizmu svojej zahraničnej skúsenosti, kde ženy cítia väčšiu istotu v tom, že materstvo a rodina ich neodsunie v kariérnej dráhe na vedľajšiu koľaj. Musím ale zase dodať, že to nie je len problém vedy na Slovensku a že veľa faktorov vyplýva aj z nášho spoločenského nastavenia. V neposlednom rade veľkú úlohu zohráva aj podpora partnera, s ktorým si žena rodinu zakladá.
3. V prvom rade sú to pozitívne príklady vedkýň, ktoré, verím, môžu dodávať odvahu mnohým budúcim vedkyniam. Potom to môžu byť rôzne granty zamerané na podporu vedeckého výskumu žien. Myslím si, že obzvlášť na Slovensku je pozitívna diskriminácia niektorých špecifických grantových výziev s cieľom podporiť práve ženy na mieste. Za seba viem pomenovať minimálne dva granty, ktoré mi pomohli, a to Ocenenie L´Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede a grant Slovak Academic and Scientific Programme SASPRO2, ktorý ako jeden z mála na Slovensku zohľadňuje aj materskú dovolenku ako atribút ovplyvňujúci kariéru ženy.
Žien vo vedení je málo
Mariana Derzsi pracuje v Ústave výskumu progresívnych technológií v Trnave na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Pôsobila v Poľskej akadémii vied v Krakove, neskôr na Varšavskej univerzite a bola tiež hosťujúcou vedkyňou Chemie Parich Tech v Paríži a na Padovskej univerzite v Taliansku.
1. Zastúpenie žien vo vedúcich pozíciach je celý čas nízke. Samozrejme, jedným dôvodom môže byť aj menšie zastúpenie žien vo vede celkovo.
2. Áno. To však nie je problém vo vede, ale v nastavení celej ľudskej spoločnosti a v tom, ako vnímame rodinu a role jednotlivých jej členov zvonku.
3. To, že budú vidieť čoraz viac živých príkladov žien vo vedúcich pozíciách.
