Konšpiračné teórie, hoaxy a najmä mediálna gramotnosť, ktorá s tým úzko súvisí – týmto témam sa vo svojom výskume venuje Kristína Blažeková z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Má 28 rokov, pochádza z Myjavy a popri svojom doktorandskom štúdiu robí už aj v praxi, v poradenskom centre. Prezradila, že ju bavia knihy, seriály, cestovanie a lyžovanie. Momentálne sa však sústredí na to, aby dotiahla svoj „doktorát“ do úspešného konca. Na rôznych prednáškach a počas psychologickej práce je v úzkom kontakte s deťmi, no všetkým vekovým kategóriám zdôrazňuje, že musíme vždy vyhodnocovať mediálne obsahy kriticky a čerpať len z dôveryhodných zdrojov. Kristínku sme oslovili na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Kristínka, Ty sa profesionálne venuješ mediálnej gramotnosti v kontexte rôznych negatívnych fenoménov na internete, ako sú dezinformácie, hoaxy, konšpirácie, propaganda, alebo hate speech. V čom sú tieto fenomény nebezpečné?
K. BLAŽEKOVÁ: K tejto oblasti som sa dostala tak nejak neplánovane a postupne. Trávim na internete veľa času a našla som si záľubu v sledovaní rôznych dezinformačných stránok, komentárov na nich. Potom to však prestala byť zábava a prišlo skôr rozhorčenie z toho, koľko ľudí dokáže rôznym nepravdivým informáciám naletieť a šíriť ich ďalej. Zvlášť mladých, ktorí ešte nemajú vek, ani skúsenosti na to, aby si vedeli o nich tvoriť kritický úsudok. Keďže som sa pár rokov venovala peer dobrovoľníctvu a robila som rôzne preventívne programy pre školy, napadlo mi, že by nebol zlý nápad urobiť takýto program aj na tému mediálnej gramotnosti. Rok mi trvalo, kým som ho vypracovala, zrealizovala a nakoniec som si povedala, že ak to chcem robiť ďalej, treba to posunúť do iného levelu. Tak som sa rozhodla pre doktorát.
M. H.: V projektoch sa venuješ aj téme občianskej participácie mladých online, ktorá tiež spadá pod oblasť mediálnej gramotnosti. Prečo v živote potrebujeme mediálnu gramotnosť a ako to potom vyzerá, keď ju nemáme?
K. BLAŽEKOVÁ: Väčšinu informácií už dnes čerpáme z médií. Nebyť mediálne gramotným znamená nebyť si vedomý/á toho, ako fungujú, za akým účelom produkujú svoj obsah. Znamená to nevedieť rozlišovať medzi relevantným obsahom a dezinformáciami, rozoznávať textové a obrazové manipulácie, spravodajské a názorové texty, kriticky rozmýšľať o obsahu, odosobniť sa od emócií, ktoré v nás niektoré dezinformačné weby chcú vyvolávať. To môže mať potom rôzne následky – od nevinného naletenia nejakému reťazovému mailu, až po závažnejšie, ktoré môžu mať dosah aj na náš zdravotný stav. Napríklad v dôsledku konšpirácií o farmafirmách ľudia často odmietajú tradičnú liečbu a liečia sa svojpomocne, alebo napríklad v kontexte politického diania sa odborníci na politické dianie zhodujú na tom, že výhra Donalda Trumpa, či Brexit boli sčasti spôsobené masívnou dezinformačnou kampaňou v médiách.
M. H.: Ako by dnes malo vyzerať vzdelávanie našich detí v tejto oblasti? Ako Ty k tomuto vzdelávaniu prispievaš?
K. BLAŽEKOVÁ: Podľa mňa by mala byť mediálna výchova, ktorej produktom by mala byť mediálna gramotnosť, samostatným predmetom a učiť by ju mali na to kvalifikovaní pedagógovia a pedagogičky. Je potrebné prestať si zamieňať vzdelávanie s použitím médií so vzdelávaním o médiách. Mediálna výchova by nemala byť o používaní interaktívnej tabule, ale najmä o porozumení mediálnym obsahom. Musíme podniknúť všetky kroky na to, aby sa deti v tomto prostredí orientovali a pohybovali zodpovedne, a to nielen pri čítaní obsahu, ale aj pri jeho vytváraní. Nanešťastie aktuálne výskumy na Slovensku preukazujú, že mediálna výchova (ktorá je prierezovou témou) nielenže nie je sýtená na školách dostatočne, ale témy v rámci nej preberané mnohokrát nekorešpondujú s jej obsahom a už vôbec nie s tematikou dezinformácií, hoaxov, či konšpirácií. Skrátka osnovy pre túto oblasť nie sú aktuálne. V neposlednom rade sa ukazuje, že len minimum pedagógov je kvalifikovaných na jej vyučovanie a ich záujem o túto problematiku je nízky. Tiež je potrebné sa žiakov pýtať na to, čo potrebujú, to znamená vedieť, čo sledujú, ako k tomu pristupujú, čiže mať nejakú základnú vedomosť o ich mediálnom uvažovaní a správaní. Ja sa snažím ku vzdelávaniu prispievať dvomi spôsobmi. Samozrejme svojou dizertačnou prácou a okrem toho som spoluzakladateľkou OZ Zvol si info na Slovensku, v rámci ktorého spolu s kolegami chodíme do slovenských škôl, robíme aj prednášky pre verejnosť a prednášame žiakom o mediálnej gramotnosti. Zvol si info existuje v Česku už od roku 2016 a sú veľmi úspešní a žiadaní. Vydali aj skvelú knihu a majú nadviazanú spoluprácu s mnohými organizáciami. Preto dúfame, že aj na Slovensku sa nám podarí dosiahnuť takýto úspech a prispievať tak k zvyšovaniu mediálnej gramotnosti slovenských žiakov, ale aj učiteľov a rodičov.
M. H.: Ako vidíš svet o pár rokov? Ovládnu nás hoaxy, konšpirácie a stále viac ľudí im bude veriť, lebo je to atraktívne, alebo budeme vedomejšia spoločnosť a stále viac budeme kriticky posudzovať obsahy, ktoré sa k nám dostávajú?
K. BLAŽEKOVÁ: Na toto si netrúfam jednoznačne odpovedať. Svet médií je premenlivý, čo je aktuálne dnes, o pár dní nemusí byť. Hoaxy a konšpirácie tu v rôznych podobách boli vždy, internet im len dal priestor takmer nekontrolovateľne sa šíriť, a tak sa dostať aj k tým ľuďom, ktorí by sa k nim inak nedostali. A ich formy sa menia stále, rovnako aj spôsoby, ako s nimi bojovať. Vezmime si napríklad novinku v podobe deepfake videí, ktoré sú častokrát na nerozoznanie od originálu. Zároveň s nimi sa ale rozvíjajú aj metódy na ich odhaľovanie. Čiže odpoveď je závislá aj na tom, ako budeme držať krok s rozvíjajúcimi sa spôsobmi manipulácie a ako sa postavíme ku vzdelávaniu v tejto oblasti. Osobne verím tomu, že ak budeme vyrastajúce, už technologicky zdatné generácie v tejto oblasti dostatočne vzdelávať, potom máme šancu na kritickejšie zmýšľajúcu spoločnosť.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Kristíny Blažekovej
Uverejnila: VČ