Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Knižnice a spoločnosť bola hlavná téma medzinárodného seminára CASLIN 2018

VEDA NA DOSAH

Otvorenie seminára CASLIN 2018

V poradí už 23. ročník medzinárodného seminára CASLIN (Česká a slovenská knihovní informační síť) sa konal vo Vrátnej doline v termíne od 7. do 11. októbra 2018. Ústrednou témou seminára bola téma: „Knižnice a spoločnosť“.

Z histórie knižníc

Vznik písma umožnil ľudstvu písomnú komunikáciu už pred cca 5 000 rokmi. Prvé knižnice však  vznikli až o niekoľko tisícročí neskôr. Prvou historicky podloženou knižnicou, ktorá vznikla ako organizovaná zbierka, je knižnica vzdelaného kráľa Aššurbanipala v Ninive. Najslávnejšia knižnica staroveku – Alexandrijská knižnica – uchovávala zbierku 700 tisíc rukopisov, zahŕňajúcich poznatky z matematiky, astronómie, fyziky,  lekárskej vedy a histórie.

Budovanie knižníc neslúžilo len na zhromažďovanie informácií, vzdelávanie, či potešenie ducha. Stalo sa tiež otázkou spoločenského postavenia a prestíže. V stredoveku knihovnícku funkciu zabezpečovali kresťanské kláštory a ich úloha v spoločnosti bola zameraná primárne na šírenie kresťanstva. Postupne vznikali univerzitné knižnice s orientáciou na vedeckú literatúru. K masovému (na vtedajšie pomery) rozvoju šírenia informácií výrazne prispelo vynájdenie kníhtlače v 15. storočí. Vďaka tomuto objavu vzniklo aj mnoho súkromných šľachtických knižníc.

V stredoveku a začiatkom novoveku boli knižnice u prevažnej časti vtedajšej spoločnosti vnímané skôr ako zbierky vzácnych predmetov, než zdroj poznania a vzdelávania. Knižnice však plnili aj funkciu centrálneho miesta pre získavanie informácií a pre dlhodobé uchovávanie dokumentov. Spočiatku boli prístupné  len obmedzenému okruhu privilegovaných používateľov, ale  v 19. storočí sa stali dostupnejšími aj pre širšiu verejnosť (prvý knižničný zákon z roku 1848 prijatý v USA).

V nasledujúcom období prešlo verejné knihovníctvo búrlivým rozvojom na celom svete, ktorého dôsledkom začalo vznikať mnoho typov knižníc. Spoločnosť ich v širokom meradle začala využívať na čítanie beletrie aj na vzdelávanie. Predovšetkým národné knižnice plnili veľmi dôležitú funkciu archivácie. S miernym zveličením sa dá konštatovať, že napriek spomínanému búrlivému rozvoju sa úloha knižníc až do konca 20. storočia príliš nelíšila od tej, ktorú plnili už v staroveku.

Ilustračná snímka: Dublin Trinity College, knižnica,  Írsko

Zdroj: Pixabay (Dublin Trinity College, knižnica  Írsko)

Významná zmena knižníc

Významná zmena prišla až s rozvojom automatizácie a hlavne s príchodom internetu, ktorý začal meniť spôsoby komunikácie a šírenia informácií. Knižnice sa postupne prestali stávať jediným miestom, kde sa dajú získať informácie a kde možno získať publikácie rôzneho typu. Okrem svojich základných funkcií sa začali viac orientovať aj na svoju spoločenskú úlohu. Stali sa miestom stretávania aj miestom konania kultúrnych podujatí. Súčasne poskytujú svojim používateľom priestor pre nerušené čítanie a štúdium.

Krátkodobo využili knižnice aj svoju úlohu ako miesto vzdelávania pri využívaní nových technológií. Na začiatku tretieho tisícročia sa knižnice ocitli v dobe nekontrolovaného a prebujneného sveta informácií, ktoré sú k dispozícii kdekoľvek a kedykoľvek. Knižnice v tomto svete strácajú, z hľadiska svojich dlhoročných základných úloh v spoločnosti, pevnú pôdu pod nohami. Avšak na druhej strane sú stále považované za dôveryhodné inštitúcie s dôveryhodnými informáciami a informačnými zdrojmi.

Aká má byť ďalšia cesta knižníc, aby ich spoločnosť vnímala ako dôležitú a nevyhnutnú súčasť dnešného sveta?

Účelom konferencie CASLIN 2018 je s využitím metód strategického plánovania prediskutovať  a navrhnúť vhodné stratégie rôznych typov knižníc pre ich ďalší rozvoj a uplatnenie v spoločnosti. Pre úspešný priebeh je nevyhnutné zapojenie všetkých účastníkov CASLIN-u do riadenej diskusie, ktorá bude ovplyvňovaná projektovaním spoločenských, prírodných a ďalších historických udalostí a zvratov, ktoré môžu ovplyvňovať rozvoj celej spoločnosti, a tým aj úlohy knižníc, ktoré by v nových situáciách mali obhájiť svoje uplatnenie a spoločenskú prospešnosť.

CASLIN 2018

Seminár CASLIN už 23 rokov úzko spája riaditeľov knižníc a knihovníkov zo Slovenskej aj Českej republiky, ktorí sa počas neho pravidelne venujú strategickému plánovaniu a predvídaniu smerovania knižníc všetkých typov v rôznych scenároch vývoja spoločnosti v najbližších rokoch. Účastníci medzinárodného seminára počas niekoľkých dní v pracovných skupinách hľadali odpovede na otázky spojené s ústrednou témou „Knižnice a spoločnosť“ a so súvisiacimi otázkami:

  • Aká má byť ďalšia cesta knižníc, aby ich spoločnosť vnímala ako dôležitú a nevyhnutnú súčasť dnešného sveta?
  • Akú stratégiu majú knižnice zvoliť, aby boli vnímané ako potrebné spoločenské inštitúcie nielen  z hľadiska archivácie kultúrneho dedičstva?
  • Majú sa knižnice stať vzdelávacou inštitúciou?

Patrí medzi nové úlohy knižníc „nestranné“ uvádzanie vecí na pravú mieru?

Generálna riaditeľka Univerzitnej knižnice v Bratislave Silvia Stasselová sa v svojom úvodnom príhovore vyjadrila, že: „CASLIN je už 23. rokov jedinečnou platformou stretávania a tímového strategického plánovania významných zástupcov českého a slovenského knihovníctva, ktoré je dôkazom, že spoluprácu našich profesionálov neobmedzujú hranice medzi našimi štátmi. Je mimoriadne dôležité, že českí a slovenskí knihovnícki lídri venujú pozornosť otázkam rozvoja a uplatnenia knižníc nielen v súčasnej, ale aj nadchádzajúcej spoločnosti, ktorej vývoj podlieha mnohým vplyvom – knižnice by však mali byť vždy schopné reagovať na všetky spoločenské potreby.“

Medzi účastníkmi tohtoročného seminára sú knihovníci z viac ako dvadsiatich slovenských a českých knižníc, medzi nimi zástupcovia významných knižníc: Slovenská národná knižnica, Univerzitná knižnica v Bratislave, Mestská knižnica v Bratislave, Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach, Miestna knižnica Petržalka, ale aj Národní knihovna ČR, Městská knihovna v  Prahe a Národní technická knihovna. Jedným z najvýznamnejších účastníkov je PhDr. Martin Kocanda, generálny riaditeľ Národní knihovny ČR v Prahe. ,,Mezinárodní seminář CASLIN je skvělou příležitostí k tomu, aby se knihovníci z Česka a Slovenska společně zamýšleli nad možnostmi budoucího rozvoje knihoven. Mně osobně velmi pomáhá, že v rámci pracovních skupin můžeme diskutovat o věcech, které přesahují běžné provozní problémy knihoven,” zhodnotil Martin Kocanda.

Na konferenciu sa prihlásili aj záujemcovia knižníc z akademického prostredia: Knihovny Akademie věd ČR, Žilinskej univerzity, Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku, Masarykovej univerzity aj Slezskej univerzity v Opave. Na seminári sa aktívne zúčastňujú aj zástupcovia významných komerčných firiem ExLibris, EBSCO, Cosmotron a Albertina Icome Bratislava. Podujatie organizuje Univerzitná knižnica v Bratislave. Partnerom konferencie je Spolok slovenských knihovníkov a knižníc.

 

Redigovala a uverejnila: MI, NCP VaT pri CVTI SR

Použité zdroje:

Oficiálna webová stránka CASLIN 2018: https://caslin2018.ulib.sk/

Ministerstvo kultúry SR

Autori fotografií: Michal Kalnický, Roman Herda
použité z fotogalérie https://www.ulib.sk/sk/podujatia/fotogaleria-videoprezentacie/fotogaleria/caslin-2018/

 

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky