Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Jánošík – Príbeh vraha? Na divadelnej inscenácii spolupracovali aj vedci zo SAV

VEDA NA DOSAH

Premiéra sa konala v bratislavskom Divadle Aréna 7. a 8. decembra 2020.

Jánošík - Príbeh vraha?, Foto: Divadlo Aréna

Hra Jakuba Nvotu, napísaná na objednávku Divadla Aréna, v spolupráci s Historickým ústavom SAV predstavuje osudy Juraja Jánošíka v novom svetle, na základe autentických dobových materiálov. Na jej príprave sa podieľala doktorka Diana Duchoňová.

Aký bol Jánošík v skutočnosti? 

Podľa jej slov by dielo malo divákom ukázať, či bol Jánošík naozaj taký, ako o ňom povesti hovoria, t. j. že bohatým bral a chudobným dával.

„Stavovské povstania generovali zbojnícke družiny takmer v každej stolici na území Slovenska. Zbojníctvo – lúpežníctvo bolo jedným z negatívnych prvkov vojenstva tých čias. Územie dnešného Slovenska bolo v rokoch Jánošíkovho života doslovne obsiate zbojníckymi skupinami. Každá stolica mala svojich Jánošíkov,“ vysvetľuje doktorka Duchoňová.

Historici tvrdia, že takíto ľudia vôbec neprispievali k upokojeniu domácich pomerov po vojnových udalostiach, naopak, prinášali reálne ohrozenie majetku a života ľudí.

„Aj preto voči nim brachiálna (násilná, hrubá – pozn. red.) moc zasahovala tak prísne,“ konštatuje vedkyňa.

„V prípade zbojníkov teda išlo na jednej strane o obyčajných lupičov, ktorí páchali násilie toho najhrubšieho zrna. Na druhej strane tu boli zbojníci, okolo ktorých sa vytvorila ľudová tradícia. Tá skutky zbojníkov heroizovala, dávala im punc odbojnosti voči existujúcemu spoločenskému poriadku.“

Jánošík - Príbeh vraha?, Foto: Divadlo Aréna

Jánošík – Príbeh vraha?, Foto: Divadlo Aréna

Mýtický zbojník

„Napriek často opakovanej myšlienke, že bežný pospolitý ľud zbojníkov podporoval a chránil, samotné ľudové zbojnícke piesne poukazujú často práve na nízky charakter zbojníkov – obyčajný hlad, ktorý ich motivoval ku krádežiam, vidina ľahkého zisku, túžba získať prostriedky na pijatiku, ale aj svojvôľa a krutosť, akou sa správali k bežným ľuďom,“ hovorí doktorka Duchoňová o historických faktoch.

Vysvetľuje, že obraz Jánošíkovho života po jeho smrti dostal úplne iný rozmer ako počas jeho života.

„Juraj Jánošík je takým zvláštnym príkladom, ako sa môže pretransformovať neznámy zbojník na národný mýtus. Preto by sme mali hovoriť o dvoch Jánošíkoch – reálnom neznámom zbojníkovi, a mýtickom zbojníkovi, ktorý sa stal súčasťou národného mýtu,“ dotvára obraz a načrtáva aj kúsok divadelnej hry.

Jánošík je v dnešnom chápaní mýtická postava, ktorá vznikla v literatúre 19. storočia. Priekopníckym dielom Andreja Melicherčíka v 50. rokoch 20. storočia došlo k stabilizovaniu jánošíkovského klišé v povedomí súčasnej spoločnosti.

Prototypom sa stal film

Téma zbojníctva bola zároveň ideálnym nástrojom historickej propagandy komunistického režimu, ktorý takto získal bojovníka proti feudálnemu zriadeniu.

A určite k tomu prispel aj film. Hneď prvý slovenský od bratov Siakeľovcov bol práve o Jánošíkovi.

„Pre bežného diváka sa priam prototypom chápania tejto postavy stalo spracovanie režiséra Paľa Bielika z roku 1963,“ vysvetľuje doktorka Duchoňová.

Dvojdielny film prináša podľa historikov nereálneho mýtického Jánošíka do povedomia každého, kto mal možnosť toto dielo vidieť. Jánošík stvárnený charizmatickým Františkom Kuchtom sa stal doslovne národným hrdinom.

„Je aj dôsledkom toho, že o Jánošíkovi sa vlastne nediskutuje. Aj súčasní autori sa podriaďujú obrazu vznešeného zbojníka Andreja Melicherčíka, a tak konzervujú mýtickým Jánošíkom toho reálneho historického,“ hovorí historička.

Zdroj: Tlačová správa SAV

(DK)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky