Terénna sociálna práca, prevencia užívania drog, sexbiznis. S týmito témami vystúpila na podujatí TEDxBratislava 2017 Iveta Chovancová, terénna sociálna pracovníčka a riaditeľka občianskeho združenia Odyseus. Vo svojej práci sa Iveta venuje ľuďom, ktorí často stoja na okraji spoločnosti. Ide o ľudí, ktorí siahli po drogách alebo si vzhľadom na životné okolnosti vybrali povolanie, ktoré nie je vnímané ako „bežné“. Iveta Chovancová spolu so svojim tímom s týmito ľuďmi pracuje, počúva ich príbehy a snaží sa im pomôcť byť rovnocennou súčasťou spoločnosti a žiť kvalitnejší a zdravší život. Aj o tomto všetkom hovorila na TEDxBratislava 2017, kde sme sa s ňou stretli a poprosili ju o rozhovor k téme užívania drog a drogovej politike.
Z. VETRECIN ČEPLÍKOVÁ: V rámci svojej práce, pôsobíte v sieti Eurasian Harm Reduction Network (EHRN). Môžete nám ju predstaviť?
I. CHOVANCOVÁ: EHRN je v súčasnosti najväčšia sieť, ktorá pôsobí v Európe a strednej Ázii. Ide o sieť, ktorá združuje mimovládne organizácie a jednotlivcov na poli drogovej politiky. Základné princípy, ku ktorým sa hlási hovoria o ľudských drogových politikách, o tom, že drogové politiky majú byť založené na vedeckých poznatkoch a na ľudských právach. Osobne s nimi spolupracujem takmer päť rokov a zastupujem v tejto sieti strednú Európu. Prostredníctvom siete EHRN si komunita pôsobiaca na poli znižovania rizík vymieňa skúsenosti….
Z. V. Č.: Ako ste sa dostali práve k práci s ľuďmi, ktorí užívajú drogy?
I. CHOVANCOVÁ: Považujem to za šťastnú náhodu. Končila som bakalársky stupeň liečebnej pedagogiky a rozmýšľala som, čo budem ďalej robiť. V tom čase nebola možnosť pokračovať na magisterskom stupni, tak som si hľadala prácu a našla som inzerát na internete s tým, že som musela absolvovať niekoľko mesačný výcvik, na základe ktorého som mohla začať pracovať v teréne. Následne som sa rozhodla, že budem ešte pokračovať v štúdiu, konkrétne na psychológii.
Z. V. Č.: Ako vnímate súčasnú situáciu v rámci prevencie drog na Slovensku?
I. CHOVANCOVÁ: Ide o komplikovanú tému. Na Slovensku vychádza drogová politika viac z intuitívnych riešení, ktoré ale nebývajú efektívne. Myslím si, že u nás nielen prevencia, ale všetky piliere drogovej politiky či už znižovanie rizík, liečba, alebo resocializácia, by mali byť systémovo podporované k tomu, aby vychádzali z vedeckých poznatkoch a z toho čo je efektívne, z toho čo preukázateľne funguje a samozrejme z toho, čo rešpektuje ľudské práva. V tom máme medzery. Napríklad v rámci prevencie neviem o tom, že by existoval funkčný model, ktorý by spĺňal všetko to, čo má prevencia spĺňať.
Z. V. Č.: Môžete nám predstaviť ako prebieha jeden deň terénneho pracovníka so zameraním na prevenciu drog?
I. CHOVANCOVÁ: V súčasnosti žiaľ deň terénneho sociálneho pracovníka začína e-mailovou korešpondenciou, administratívou a projektmi, a až potom si môže dovoliť ísť do terénu. Na to, aby naša organizácia prežila a mohla robiť terénnu sociálnu prácu, musí napísať cez 30 projektov ročne (z čoho mávame vysokú úspešnosť počtu projektov schválených). Každý projekt má ale inú dobu trvania, je zameraný na inú oblasť a každý treba vyúčtovať do posledného centu, čím vzniká obrovské množstvo administratívy, až byrokracie. Namiesto toho, aby sa terénni sociálni pracovníci a pracovníčky venovali čisto len komunitám, ktoré ich pomoc potrebujú, musia riešiť aj iné oblasti ako získavanie financií, propagáciu, zabezpečovanie zdrojov, presviedčanie ministerstiev, a mnoho inej administratívnej činnosti.
Z. V. Č.: Keď si odmyslíme spomínanú byrokraciu, ako by mohla fungovať prevencia proti drogám?
I. CHOVANCOVÁ: Myslím si, že opatrenia, ktoré preukázateľne šetria finančné zdroje štátu, ako napríklad v našom prípade výmena injekčných striekačiek ako to potvrdil aj Inštitút finančnej politiky, by mali byť podporované a systematicky financované štátom. V podstate ide o investíciu pre štát, je to investícia do zdravia nás všetkých. Terénni sociálni pracovníci by sa tým pádom nemuseli zaoberať administratívou a financiami, ale mohli by sa venovať ľuďom, ktorí ich potrebujú, či už pri prevencii alebo v komunitách.
Z. V. Č.: Máte nejaké skúsenosti zo zahraničia, ktoré by sa prípadne dali aplikovať aj na Slovensku?
I. CHOVANCOVÁ: Nemusíme ísť ani ďaleko a stačí sa pozrieť do Čiech. Ich systém drogovej politiky je úplne ináč financovaný, je systematicky nastavený a veľký objem zdrojov je alokovaný na opatrenia, ktoré preukázateľne fungujú v oblasti znižovania rizík. Opatreniami sú napríklad kontaktné centrá, terénna sociálna práca, výmena injekčných striekačiek, a iné. V podstate ide o vybudovanú sieť tak, že aj keď sa človek ocitne v problémoch, má kde vyhľadať pomoc. Na Slovensku je to žiaľ tak, že človek, ktorý na strednom či východnom Slovensku injekčne užíva drogy a ocitne sa v problémoch, nemá sa kam obrátiť.
Z. V. Č.: Možno štatisticky, alebo z Vašej skúsenosti, aké sú hlavné dôvody ľudí, ktorí užívajú drogy?
I. CHOVANCOVÁ: Na to neexistuje jednoduchá odpoveď. Aj ľudia, ktorí užívajú drogy sú veľmi rôznorodá skupina. Sú ľudia, ktorí trpia závislosťou, čo je choroba a keby si mohli vybrať, nechceli by byť chorí, ale bohužiaľ liečba závislosti je neuveriteľne náročná životná výzva a pri niektorých vieme, že sa im to žiaľ nikdy nepodarí. Potom je tu samozrejme skupina ľudí, ktorá experimentuje s drogami, vedie ich k užívaniu drog zvedavosť a majú chuť sa zrelaxovať a oddýchnuť si. Je tu i skupina ľudí, ktorá používa drogy na to, aby si sami liečili iné zdravotné problémy, kde im drogy pomáhajú zvládnuť vnímanie bolestí. Ľudí, ktorí užívajú drogy netreba vnímať ako špecifickú skupinu, keďže z drogami sa väčšina počas svojho života stretne. Či už ide o drogu, ktorá ma postavenie lieku alebo nie, drogy sú súčasťou spoločnosti.
Z. V. Č.: Trochu sme načrtli ako je to so zdravím ľudí užívajúcich drogy. Môžete nám k tomu povedať niečo viac?
I. CHOVANCOVÁ: Veľmi záleží na tom, či má človek, ktorý užíva drogy prístup k systému zdravotnej starostlivosti, či si dokáže platiť zdravotné poistenie, či má rodinu, ktorá ho podporuje, či má okolo seba vytvorenú sieť pomáhajúcich kontaktov. Nehovorím v tejto chvíli len o odbornej pomoci, ale aj o tom bežnom okolí. Potom je skupina ľudí, ktorá užíva drogy, ale nemá spomínané možnosti. Sú dlžníkmi na zdravotnom poistení a tým pádom nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, čiže okrem spomínanej drogovej závislosti sa im k tomu nabaľujú mnohé ďalšie zdravotné problémy, ktoré súvisia s užívaním drog a tým pádom je ťažšie, aby sa z toho dostali.
Z. V. Č.: Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a prajeme veľa úspechov pri znižovaní rizík.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: TEDx Bratislava 2017
Rozhovor s Tomášom Brngálom o aplikácii Human Anatomy VR, uverejníme v nasledujúcich dňoch.
Rozhovor s Luciou Molnár Satinskou o jazyku a viacjazyčnosti, ako aj s Patríciou Černákovou o permakultúre si môžete prečítať v súvisiacich článkoch.