Jeden z nich objavil výnimočný kov, ďalší prispel k pochopeniu súvislostí medzi zvieracími a ľudskými vírusmi chrípky a ten tretí k charakteristike vitamínu D. Poznáte ich mená?
Virológ Richard Edwin Shope a dočasná nemocnica v kempe Funston v Kansase počas pandémie chrípky v rokoch 1918-19. Zdroj: Wikipedia, Encyklopédia Britannica
Izoloval vírus chrípky ošípaných
Hoci je dnes slovo vírus veľmi frekventované, pre vedcov bol tento drobný organizmus ešte pred vyše sto rokmi taký záhadný, že o ňom uvažovali iba v teoretickej rovine. Prvý objavený vírus na svete, neskôr nazývaný vírus tabakovej mozaiky, je pôvodcom choroby rastlín, ktorá sa prejavuje žltými škvrnami. Nezávisle od seba ho opísali ruský vedec Dmitrij I. Ivanovský v roku 1892 a holandský vedec Martinus W. Beijerinck v roku 1898.
V roku 1928 sa na prasacích farmách v Iowe v USA začalo rozširovať ohnisko prasacej chrípky. Zvieratá mali nádchu, vysoké horúčky a mnohé hynuli, podobne ako v roku 1918 v čase rovnakej pandémie. Už vtedy sa záhadná choroba začala pre podobnosť s prejavmi chrípky u ľudí nazývať prasacou chrípkou. Vedci sa ale domnievali, že ju spôsobuje baktéria, nie vírus.
Americký virológ a epidemiológ Richard Edwin Shope (*25. 12. 1928 – †2. 10. 1966), ktorý v tom čase pracoval v Rockefellerovhom inštitúte, šiel nové ohnisko nákazy preskúmať. V spolupráci so svojím mentorom Paulom Lewisom izoloval zo slizníc chorých ošípaných baktériu Haemophilus influenzae, ktorá by mohla byť pôvodcom nákazy. Prekvapilo ho však, že jej zárodok nie je schopný nakaziť zdravé ošípané. Až v roku 1933 našiel na slizniciach ošípaných vírus, ktorý im spôsoboval miernu formu chrípky. Keď im ho však vpichol spolu so spomínanou baktériou, príznaky chrípky sa úplne rozvinuli.
Shope prvýkrát demonštroval, ako môžu vírus a baktéria pri rozvoji choroby spolupracovať, a dospel k záveru, že chrípku spôsobuje vírus. Baktéria, ktorá v mnohých ohľadoch spôsobovala jej prejavy, totiž vstupovala do organizmu oslabeného vírusom.
Shopeho objav inšpiroval britských vedcov k pátraniu po víruse ľudskej chrípky. Experimenty na oboch stranách Atlantiku neskôr ukázali, že ošípané a ľudské vírusy spolu úzko súvisia. Shope aj britskí vedci zistili, že ľudia, ktorí prežili pandémiu z roku 1918, mali protilátky, ktoré mohli neutralizovať vírus ošípaných, zatiaľ čo tí, ktorí sa narodili neskôr, ich nemali.
V roku 1942 Richard E. Shope so svojím tímom vyvinul úspešnú vakcínu proti moru hovädzieho dobytka, ktorá sa dodnes používa na celom svete. V roku 1957 za ňu získal Cenu Alberta Laskera.
William Gregor, objaviteľ titánu a titánový kĺb, aký sa dnes používa v humánnej medicíne. Zdroje: woldofchemicals.com, iStockphoto.com
Objavil prvok titán
Na Trewarthenickom panstve v grófstve Cornwalle vo Veľkej Británii sa 25. 12. 1761 narodil William Gregor, objaviteľ chemického prvku, ktorý sa používa v mnohých oblastiach, pri výrobe ponoriek, lietadiel či umelých kĺbov pre ľudí. Je ľahký, nehrdzavie a má povesť materiálu budúcnosti. Reč je o titáne.
Williamovi Gregorovi dopomohla k jeho objavu fascinácia minerálmi. V roku 1790 si v britskom údolí Menachan všimol čierny piesok, ktorý sa lepil na magnet. Bol to minerál ilmenit. Keď ho Gregor analyzoval, objavil v ňom nový, dovtedy neidentifikovaný prvok. Podľa miesta nálezu ho nazval menachanit. Oznámil to Kráľovskej geologickej spoločnosti Cornwallu (Royal Geological Society of Cornwall) a publikoval o tom článok v nemeckom vedeckom časopise Creel’s Annalen. Napriek tomu v roku 1795 nahlásil objav rovnakého kovu nemecký chemik M. H. Klaproth. Izoloval ho z minerálu rutil, ktorý našiel v blízkosti dnešnej Revúcej, a pomenoval ho po Titanoch, obroch z gréckej mytológie. Neskôr uznal Gregorovu prioritu, ale novému kovu už prischlo označenie titán.
William Gregor mal však mnoho záujmov. Súkromne študoval dva roky chémiu, v Cambridgi získal titul magistra umenia a neskôr sa stal vikárom anglikánskej cirkvi. Celý život bol známy aj ako grafik a hudobník.
Vľavo: chemická premena 7-dehydrocholesterolu na vitamín D3, vpravo: portrét A.Windausa. Zdroje: scienceabc.com, wikipedia.com
Objasnil úlohu vitamínu D3
Adolf Windaus, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu z roku 1928, sa narodil v Berlíne 25. decembra 1876. Pochádzal z rodiny, ktorá po generácie patrila k remeselníkom, no on sa takmer stal lekárom. K tomu, že sa napokon preorientoval na chémiu, prispeli prednášky Emila Fischera (chemika a tiež Nositeľa Nobelovej ceny), ktoré navštevoval v rámci štúdia medicíny.
Výsledkami svojho chemického výskumu však napokon Windaus prispel aj k pokroku v medicíne.
V roku 1901 začal skúmať dovtedy neznámu chemickú štruktúru cholesterolu. Táto práca bola súčasťou jeho štúdia komplexných alkoholov známych ako steroly. V roku 1919 sa mu podarilo transformovať cholesterol na kyselinu cholovú, ktorá vzniká v bunkách pečene (hepatocytoch) syntézou z cholesterolu, čím preukázal, že žlčové kyseliny úzko súvisia so sterolmi.
Windaus objavil aj 7-dehydrocholesterol, ktorý je chemickým prekurzorom vitamínu D3, ktorý súvisí aj so zdravým kostí a ukázal, že ide o steroid. Zistil, že 7-dehydrocholesterol sa mení na vitamín D3, keď sa pôsobením slnečného žiarenia rozbije jedna z jeho chemických väzieb. To vysvetľuje, prečo môže nedostatok slnečného žiarenia u ľudí spôsobiť krivicu. Windaus svojím výskumom pomohol objasniť aj chémiu pohlavných hormónov a pokročiť vo vývoji liekov používaných na liečbu srdcových chorôb.
Za výskum sterolov a ich súvislosť s vitamínmi získal Adolf Windaus v roku 1928 Nobelovu cenu za chémiu.
Zdroje: Richard Edwin Shope/A Biographical Memoir by Christopher Andrewes; The Rockefeller University; Encyclopedia Britannica/William Gregor; World of Chemicals/William Gregor; Encyclopedia Britannica/Adolf Windaus; The Nobel Prize/ Adolf Windaus; Wikipedia
