Pomocou moderných technológií sa podarilo zviditeľniť tetovanie staré 2 500 rokov, s ktorým by mal čo robiť nejeden skúsený tetovač.
Na hlavnom obrázku je tetovanie múmie pod infračerveným svetlom. Malý obrázok vpravo dole ukazuje idealizované umelecké stvárnenie (ilustrácia D. Riday) scény zobrazujúcej leopardov útočiacich na jeleňov. Zdroj: doi:10.15184/aqy.2025.10150
Ľudia si zdobili kožu tetovaniami už pred tisícmi rokov. Dokazuje to aj najnovšie objavené umenie na pokožke z ďalekej Sibíri.
Tetovalo sa už pred 6 000 rokmi
Obmedzené materiálne záznamy o tetovaní siahajú najmenej 5 300 rokov do minulosti (Deter-Wolf et al., 2016), hoci podľa vedcov môže byť táto prax aj oveľa staršia. Tetovania, ktoré sa na koži zachovali až do dnešných čias, sú pomerne vzácne.
Koža totiž veľmi rýchlo podlieha rozkladu a na to, aby pretrvala tisíce rokov, sú potrebné špeciálne podmienky.
Vhodné podmienky na uchovanie biologického materiálu poskytujú napríklad rašeliniská severnej Európy, ktoré sa rozprestierajú od Írska až po Dánsko. Najznámejším príkladom je tollundský muž, ktorého objavili počas kopania rašeliny v Dánsku v roku 1950. Jeho telo bolo tak dobre zakonzervované, že si nálezcovia mysleli, že zomrel len nedávno.
Hlava tollundského muža, ktorý zomrel asi v roku 250 pred n. l., sa našla vo vynikajúcom stave. Zdroj: Wikimedia Commons
Okrem rašelinísk môže telo zakonzervovať aj mráz a ľad, ako je to v prípade azda najznámejšej múmie, ľadového muža Ötziho. Aj jeho telo zdobili tetovania a spolu ich má vraj až 61. Ide o súbor línií (čiary, krížiky alebo skupiny čiar), ktoré sa nachádzajú na ľavom zápästí, dolných končatinách a na chrbte a pretrvali asi 3 300 rokov.
Zviditeľnili ich moderné technológie
Jedny z najpozoruhodnejších a najstarších tetovaní na svete sa našli na telách múmií z altajského údolia na hraniciach Ruska, Mongolska a Číny. V tejto oblasti sa nachádza asi 700 mohýl, ktoré vďaka vhodným podmienkam podávajú svedectvo o starobylej kultúre Pazyryk. Medzi najvýznamnejšie nálezy z oblasti Altaja patria napríklad látky, ktoré sa zachovali aj po tisícročiach, či starobylé tetovania.
Výjavy, ktoré teraz odborníci našli na tele múmie objavenej ešte v 19. storočí, sa podarilo zviditeľniť až vďaka novým technológiám. Vedci tak zistili, že telo ženy, ktorá mala v čase smrti pred 2 500 rokmi približne 50 rokov, zdobia početné tetovania.
Mytologické a lovecké scény
V štátnom múzeu Ermitáž bola vykonaná trojrozmerná digitalizácia múmie ženy z hrobky č. 5 v Pazyryku pomocou digitálnej fotogrametrie vrátane údajov vo viditeľnom aj v blízkom infračervenom spektre.
Moderné technológie odhalili, že na koži má niekoľko zložitých a precízne zhotovených obrazcov, ktoré by bolo náročné reprodukovať aj v súčasných tetovacích salónoch.
Séria obrazcov je jedinečným svedectvom o živote v dávnych časoch aj o tom, že tetovanie bolo pravdepodobne časté. Spomedzi jednotlivých tetovaní vyniká scéna zobrazujúca leopardov útočiacich na jeleňov pripomínajúca ornament. Z celého súboru je toto tetovanie najzložitejšie.
Tetovanie na pravom predlaktí (od lakťa k zápästiu): A) súčasný stav; B) vyrovnanie kožných záhybov a kompenzácia procesu vysušovania; C) idealizované umelecké stvárnenie (ilustrácia: D. Riday). Zdroj: doi:10.15184/aqy.2025.10150
Ďalšie z tetovaní, ktoré vedci na tele ženy objavili, zobrazuje mytologickú scénu. Témou je opäť lov, v tomto prípade ide o gryfa loviaceho jeleňa.
Pazyrycká kultúra
Múmia objavená na Sibíri pochádza z obdobia takzvanej Pazyryckej kultúry. Príslušníci tejto kultúry žili v horách a mali blízko ku skýtskym kmeňom žijúcim okolo Čierneho mora aj ku kmeňom Sakov z východoeurópskych stepí.
Viaceré telá zosnulých boli zabalzamované a potetované obrazmi mytologických zvierat. Tetovanie sa nanášalo ostrými ihlami, napichávaním sadzí do pokožky, čo vytváralo modrú farbu. Väčšina hrobov pochádza z obdobia rokov 450 – 250 pred. n. l., nálezy sú však aj staršieho dáta, ako je to v prípade múmie starej 2 500 rokov.
Zdroj: Science News, Archaeology News Online Magazine
Cremin, A: Archeológia – Najvýznamnejšie náleziská a kultúrne poklady sveta, Fortuna Libri, 2009.
(zh)
