Kultúrna pamiatka, ktorá patrí k najhodnotnejším historickým stavbám na Slovensku. Ide o Dubnický kaštieľ, nachádzajúci sa na vážskej terase v blízkosti kostola sv. Jakuba. Kaštieľ s renesančným jadrom je štvorkrídlová budova nepravidelného tvaru, ktorú začal budovať Gašpar Ilešházi v 40. rokoch 17. storočia na staršom základe. Odporúčame vám navštíviť túto kultúrnu pamiatku spolu s Dubnickým múzeom ako tip kam na vedou.
Kaštieľ má ústredný dvor (Átrium) stavaný na terase, ktorej svah tvoril bezpečnostnú priekopu. Stavba sa robila tak, aby bola schopná obrany, čoho dôkazom sú aj kľúčové strieľne. Vchod do kaštieľa, nachádzajúci sa v západnom krídle bol opevnený štvorhrannou vežou a za ňou sa nachádzala hospodárska časť. Kaštieľ bol chránený hradnou priekopou s padacím mostom, ktorý zanikol koncom 18. storočia.
Ako sa uvádza v časti o histórii Dubnického kaštieľa, po smrti Gašpara Ilešháziho sa dedičstvo rozdelilo medzi jeho dvoch synov. Gabriel dostal časť majetku s kaštieľom a Juraj prevzal nemšovskú kúriu. Po Gabrielovej smrti sa majiteľom celého panstva stal Juraj Ilešházi, ktorý sa zameral na nedostavané západné krídlo a po príchode vlny baroka tu zriadil barokovú kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, doplnenú rokokovým inventárom.
Vo východnom krídle kaštieľa z roku 1801 v klasicistickom slohu bola za Štefana II. uložená rodová zbierka obrazov a rôznych historických predmetov. V žánrovej skladbe prevažujú portréty z ilešháziovských mužských členov rodu. Tak vznikol súbor portrétov komponovaných do poprsia na neutrálnom pozadí, jednotných rozmerov. Múzeum vlastní i ďalších majiteľov Dubnického kaštieľa.
V juhozápadnom krídle kaštieľa bolo vybudované oválne schodisko v klasicistickom slohu, z ktorého bol prístup do rozsiahleho parku. V tomto krídle mali Ilešháziovci svoj červený salón a hosťovskú spálňu. V miestnostiach sa nachádzali bohato zdobené krby a kachle s kamennými stĺpmi. Po smrti Juraja Ilešháziho sa dedičom panstva stal jeho adoptívny syn Mikuláš, ktorý zrealizoval generálnu prestavbu kaštieľa do dnešnej podoby. V nasledujúcich desaťročiach sa v dubnickom kaštieli robili len nevyhnutné opravy.
Pri kaštieli bol vybudovaný rozsiahly francúzsky a potom anglický park. V polovici 18. storočia majitelia založili unikátnu oranžériu s teplomilnými subtropickými rastlinami, ktorá produkovala až do zániku v roku 1937. Z architektonických doplnkov francúzskeho parku je pozoruhodné kamenné bludisko, pripomínajúce prírodnú jaskyňu – grottu, nad ktorou bola vybudovaná drevená vyhliadková veža.
Na poschodí kaštieľa sa nachádzali šľachtické reprezentačné a spoločenské miestnosti, kde prijímali vzácne návštevy a ilešháziovská knižnica, ktorej súčasťou bolo okolo 6 000 diel v 8 000 zväzkoch, z toho početné vzácne rukopisy pochádzajúce z 18. a 19. storočia, medzi nimi Dubnická kronika v uhorských dejinách. Budovalo ju sedem generácií a konečnú podobu získala za vlády Štefana II. Ilešháziho, ktorý bol posledným príslušníkom rodu Ilešháziovcov.
Počas návštevy isto netreba obísť ani už spomenutú Grottu s vyhliadkovou vežou, ktorá patrí ku skvostom Považia. Je jednou z dvoch uchovaných pamiatok tohto druhu na Slovensku a zároveň jedinou zrekonštruovanou. Dal ju vybudovať rod Ilešháziovcov. Jej ľudový názov je „babylon“. V miniatúre predstavuje hrad stojaci na vysokej skale, s výhľadom do ďalekého okolia. Grotta je vybudovaná ako letný altánok pravidelného osemuholníkového tvaru z drevenej konštrukcie upevnenej na umelej skalke, vytvorenej z lomového a tufového kameňa, ktorá svojim vzhľadom pripomína ruinu, pozostávajúcu z umelej jaskyne (tal. – grotta). Na oboch stranách vŕšku sa nachádzajú vetracie otvory do podzemia. V stene Grotty sú umiestnené erby Gašpara Ilešháziho a jeho ženy Heleny Thurzovej.
Veža pozostáva z troch častí, a síce spodná krbová miestnosť, v ktorej sa nachádzajú vytrážové novogotické okná a pôvodná podlaha z riečnych kameňov. Potom je to pôvodne spoločenská miestnosť s novogotickými vytrážovými oknami, v minulosti zariadená nábytkom so šachovým stolíkom a tapetami so strieborným ornamentom. A do tretice vyhliadková veža, z ktorej si návštevníci môžu vychutnať nádherný pohľad na malebné Považie a Vršatec. Pokrýva ju plochá strecha a na jej vrchole je ozdobná guľa so špicom. Okolo vyhliadkovej veže sa nachádza osemstranná galéria ohradená ozdobným železným zábradlím, pričom prístup do galérie a vyhliadkovej veže bol osobitný.
Priestor, ktorý oddeľuje hornú časť vyhliadkovej veže od spodnej, budí dojem priepasti, preklenutej mostíkom. Na vrch vyhliadkovej veže sa vychádza po kamenných schodoch. Mostík je široký asi meter a dlhý dva až tri metre. Grotta je opradená mnohými rozprávaniami o tajných chodbách vedúcich na Trenčiansky hrad, či ďalších miestnostiach a chodbách v jej neprebádanom podzemí. Údajne z veže Grotty bolo možné dovidieť až na Trenčiansky hrad. V 40. rokoch vežu zničil požiar a celá stavba začala chátrať. Rekonštrukčné práce Grotty s vyhliadkovou vežou sa však v septembri roku 2009 pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne zintenzívnili na murive, stropoch, prístupových chodníkoch, vystavali sa nové múry a podlahy, pričom výstavba veže a základnej časti sa realizovala podľa zachovaných dobových fotografií a nákresov. Obnova Grotty s vyhliadkovou vežou bola ukončená v roku 2010.
 |
 |
V súčasnosti v rámci priestorov Dubnického kaštieľa sídli aj mestské múzeum, galéria a Mestské informačné centrum. Múzeum bolo zriadené v roku 2005 Mestom Dubnica nad Váhom na podnet Historickej spoločnosti Jána Baltazára Magina. V roku 2010 sa Dubnické múzeum presťahovalo do zrekonštruovanej časti dedičného rodového sídla majiteľov Ilešháziovcov.
Dubnické múzeum má vlastivedný charakter so zameraním na kaštieľ a rod Ilešháziovcov. Objektom záujmu je i história mesta, jeho vývoj, etnografia mesta a regiónu, významné osobnosti mesta (J. B. Magin, A. Mesároš, F. X. Hábel, M. Rešetka…). Vo svojej správe má národné kultúrne pamiatky ako Dubnický kaštieľ a Grottu s vyhliadkovou vežou. Vo svojich zbierkach má portréty významných predstaviteľov rodu Ilešháziovcov a ďalších majiteľov Dubnického kaštieľa.
Návštevníci si môžu zvoliť Malý okruh, kde im je v rámci Dubnického kaštieľa predstavených 12 miestností, v ktorých uvidia lapidárium, expozíciu geológie a pravekého života, Veľkú sieň Štefana II., ukážky nábytku bytovej kultúry mešťanov, ale i miestnosti prezentujúce, ako mohli v minulosti vyzerať interiéry kaštieľa od konca 17. do začiatku 20. storočia, ako aj pôvodné exponáty pochádzajúce z kaštieľa. Od lektora sa dozvedia zaujímavosti o významnom magnátskom rode, ktorý pretrval v Dubnici po 7 generácií, o posledných majiteľoch kaštieľa, kaštieľskej Kaplnke zasvätenej Panne Márii, o unikátnej 200 rokov produkčnej Dubnickej oranžérii a Ilešháziovskej knižnici.
Veľký okruh, kam okrem Dubnického kaštieľa patrí aj prehliadka Grotty s vyhliadkovou vežou, návštevníkov zavedie z kaštieľa do krajinárskeho Parku Jána Baltazára Magina, kde môžu obdivovať vzácne dreviny pochádzajúce z 19. storočia, i do Grotty s vyhliadkovou vežou, ktorá je jedinečným architektonickým skvostom na Považí.
Medzi aktuálne výstavy momentálne patria: Výstava Misia v kontextoch a súvislostiach – Sakrálne kultúrne pamiatky 9. – 12. storočia v Trenčianskom, Trnavskom, Zlínskom a Juhomoravskom kraji, ale aj Výstava výtvarníkov Dubnice a blízkeho okolia v malej galérii Dubnického kaštieľa s obnovenou expozíciou výtvarných diel. V neposlednom rade sú to Mariánske zástavy a kňažské ornáty zdobené ľudovými vzormi a technikami. Zámer výstavy v sebe spája tradíciu Dubnice nad Váhom ako pútnického miesta a mesta so silným folkloristickým povedomím.
Otváracie hodiny
| máj – október (hlavná sezóna): | |
| UTOROK – PIATOK: | 13.00 – 17.00 hod. (posledný vstup o 16.00 hod.) |
| SOBOTA: | 10.00 – 18.00 hod. (posledný vstup o 17.00 hod.) |
| NEDEĽA: | 13.00 – 18.00 hod. (posledný vstup o 17.00 hod.) |
| november – apríl (mimo sezóna): | |
| UTOROK – PIATOK: | 13.00 – 17.00 hod. (posledný vstup o 16.00 hod.) |
| SOBOTA: | 10.00 – 17.00 hod. (posledný vstup o 16.00 hod.) |
| NEDEĽA: | 13.00 – 17.00 hod. (posledný vstup o 16.00 hod.) |
Informačný zdroj a foto: Dubnický kaštieľ
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ