Mnohí z nás si radi doprajú aktívny oddych poznávaním kultúrneho dedičstva, kráčaním po stopách našich predkov. Nahliadnuť do tajomných príbehov z minulosti môžeme najmä vďaka archeológom a historikom. Vedeli ste však, že dnes sa archeológovia zaoberajú okrem materiálnej kultúry aj životným prostredím človeka? Že jednou z našich najvýznamnejších lokalít pre tento výskum sú Parížske močiare? Alebo, že kvôli výskumnej efektivite vznikajú z iniciatívy archeológov medziodborové výskumné tímy zo zástupcov humanitných a prírodných vied? Jednou z najpodstatnejších informácií je vek archeologických nálezov. A práve o napínavom pátraní po veku nálezov rozpráva dokumentárny film Úlomky času z cyklu Spektrum vedy, ktorý mapuje aktivity vedeckého projektu Archeologická chronometria na Slovensku (APVV-0598-10). Archeológovia, historici architektúry, archeobotanička, jadrový fyzik a dendrochronológ vám v dokumente predstavia svoju spoluprácu na výskume významných pamiatok slovenského kultúrneho a prírodného dedičstva.
Naša púť do minulosti by sa ľahko rozplynula v čase, ak by sme nevedeli, aký je vek skúmaných archeologických nálezov. Práve jeho zisťovaním sa zaoberá archeologická chronometria. Táto v pravom slova zmysle medziodborová disciplína v sebe spája výskumné prístupy humanitných a prírodných vied. Dve najdôležitejšie metódy archeologickej chronometrie pre nálezy z posledných 10 000 rokov sú rádiouhlíkové a dendrochronologické datovanie. Kým rádiouhlíkové datovanie využíva prítomnosť rádioaktívneho izotopu uhlíka (t. j. 14C) vo zvyškoch rastlín a živočíchov, dendrochronologické datovanie zisťuje vek vzoriek na základe šírky letokruhov stromov vo zvyškoch archeologického a historického dreva. Od Mgr. Petra Bartu, PhD., autora odbornej časti scenára filmu, sa dozvedáme, ako tieto metódy slovenskí vedci využívajú.
Slovensko oplýva bohatstvom archeologických nálezísk. Jednou z významných lokalít, kde sa použila metóda 
14C, je „mesto“ zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch. V tomto 3900 – 3700 rokov starom „meste“ sa našli zvyšky 160 domov vo viacerých paralelných uliciach. Ide o doklad protourbánnej zástavby najstaršej v strednej Európe, asi o 300 rokov staršej ako boli doteraz známe nálezy. Na pohrebisku, ktoré k „mestu“ patrí sa dokonca podarilo identifikovať jedinca, ktorý pochádza z územia severne od Kaukazu. Viac už v dokumente prezrádza prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc., vedúci Katedry archeológie FiF UK v Bratislave.
Rádiouhlíkové datovanie sa na Slovensku používa zhruba 50 rokov a vykonáva ho rádiouhlíkové laboratórium na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Prof. RNDr. Pavel Povinec, DrSc., jadrový fyzik svetového mena z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK, nás v dokumente zavedie do laboratória, kde sa vzorka najprv očistí od kontaminantov a chemicky sa premení na metán. Následne sa metánom naplní proporcionálny počítač, v ktorom prebieha samotné meranie rádioaktivity. Celý proces trvá v priemere jeden týždeň, vzorky s vyšším vekom sa analyzujú dlhšie. Profesor Povinec tiež približuje 14C datovanie urýchľovačovou hmotnostnou spektrometriou, ktorá skracuje čas merania vzorky na niekoľko minút. Jej ďalšou výhodou je analýza veľmi malých vzoriek s hmotnosťou rádovo v mikrogramoch. Toto je dôležitá skutočnosť, lebo mnohé vzácne dôkazy života našich predkov a meniacich sa klimatických podmienok sú veľmi drobné (napr. fragmenty zuhoľnatených zŕn z archeologických objektov vo Vrábľoch alebo zuhoľnatené semená a púčiky rastlín v sedimentoch Parížskych močiarov).
Skúmanie veku archeologických nálezísk si vyžaduje spoluprácu viacerých vedných odborov. Presnú identifikáciu materiálu vzorky predtým, než putuje do rádiouhlíkového laboratória, zabezpečuje archeobotanika alebo archeozoológia. Archeobotanička doc. Mgr. Mária Hajnalová, PhD., z Katedry archeológie FF UKF v Nitre na príklade pšenice vysvetľuje dôležitosť porovnávania zuhoľnateného rastlinného materiálu s dnes pestovanými rastlinami. Dozvedáme sa, že medzi najstaršie druhy patria pšenice jednozrnová a dvojzrnová z mladšej doby kamennej, že pšenicu špaldovú obľubovali Kelti a že v dnešnej dobe je najrozšírenejšia vývojovo najmladšia pšenica siata, ktorá má väčšie zrno, bohatší klas a menšie plevy. Docentka Hajnalová tiež vysvetľuje výnimočnosť nálezísk akými sú Parížske močiare v Novej Vieske (okr. Nové Zámky), ktoré predstavujú vzácny prírodný archív. V tamojších sedimentoch sú totiž zachované peľové zrná, ktoré vypovedajú o charaktere krajiny a podnebia na juhozápadnom Slovensku za posledných 10 000 rokov, vrátane zmien krajiny spôsobených človekom.
Dokument približuje aj dendrochronológiu, ďalšiu z významných metód archeologickej chronometrie. Prvé dendrochronologické laboratórium na Katedre archeológie na území bývalého Československa bolo založené v roku 2010 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Mgr. Peter Barta, PhD., s kastelológom Ing. arch. Martinom Bónom, PhD., ukážu v dokumente spôsob odberu dendrovzoriek z torzálnych architektúr a vysvetlia porovnávanie vzorky so štandardnou chronológiou, čo umožňuje zistiť rok rastu posledného na vzorke zachovaného letokruhu. V priebehu spoločných výskumov zistili dobu výstavby mnohých objektov na slovenských hradných zrúcaninách a položili základy štandardnej dubovej chronológie pre územie SR. Dendrochronologické merania však dokážu okrem datovania výstavby historických stavieb aj vypovedať o charaktere podnebia v minulosti v jednotlivých rokoch, ktoré letokruhy datovaných dendrovzoriek reprezentujú.
Ešte veľa zaujímavostí z výsledkov práce a úsilia našich slovenských archeológov zaznieva v dokumente Úlomky času, ktorý nájdete vo videoarchíve na portáli Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.
Cyklus dokumentov Spektrum vedy, ktorý bol odvysielaný Slovenskou televíziou je popularizačný projekt, ktorý vznikol v spolupráci Centra vedecko-technických informácií SR, Slovenskej akadémie vied a Slovenskej televízie.
© CVTI SR – Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, 2012
Autor a doplnenie aktuálnych informácií: Mgr. Peter Barta, PhD. (text aktualizovaný: 15. december 2017)
Spracovala: Alena Oravcová, CVTI SR
Foto: filmový dokument „Úlomky času“
Uverejnila: ZČ