Prispel k poznaniu Slovákov v zahraničí a stál aj pri zrode prvej Československej republiky.
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Francúzsky historik a slavista Ernest Denis (1849 – 1921) je dnes pre širokú verejnosť na Slovensku takmer zabudnutou osobnosťou.
Pri príležitosti 100. výročia jeho smrti si vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) pripomenuli vedecký prínos Ernesta Denisa pre Slovensko.
V prvom rade bol vedcom až potom angažovaným intelektuálom a politikom. Výrazne prispel k poznaniu Slovákov v zahraničí a stál aj pri zrode prvej Československej republiky.
Krajina s pracovitými ľuďmi
Historik vnímal Slovákov ako súčasť veľkého slovanského sveta.
„Ernest Denis ako jeden z prvých vedcov priviedol na európsku scénu Slovákov a ich problémy. Slovensko predstavil ako krajinu s veľmi húževnatými a pracovitými ľuďmi, ktorá stojí za to, aby si ju Európa všimla. Ako francúzsky propagátor spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte zohral nezanedbateľnú úlohu pri tomto oslobodzovacom procese,“ vysvetlil v tlačovej správe SAV predseda SAV Pavol Šajgalík.
Vzťah Ernesta Denisa k českému a slovenskému národu sa formoval už v rokoch 1872 až 1875 počas postgraduálneho štúdia v Prahe, keď si okrem češtiny postupne osvojil viaceré slovanské jazyky.
„Zbieral materiály k dizertácii Hus a husitská vojna, ktorú obhájil v roku 1878 na Sorbonne. Prednášal na univerzitách v Bordeaux a v Grenobli. Od roku 1905 bol riadnym profesorom najnovších a súčasných dejín na Sorbonne v Paríži,“ spresnila Bohumila Ferenčuhová z Historického ústavu SAV.
Slavistika sa v tomto období postupne stávala uznávaným vedeckým odborom. Francúzsku tretiu republiku (1870 – 1940) nazývali aj republikou profesorov, vplyv vedy v politike bol výrazný.
Postavenie slovenčiny
Ernest Denis sa nezaujímal len o históriu a kultúru. Fascinovali ho jazyky slovanských národov. Zaoberal sa aj tým, aké postavenie má medzi nimi slovenčina.
„Vďaka nemu sa v prostredí francúzskych slavistov na univerzite Sorbonne a jej prostredníctvom aj v širšom kontexte západoeurópskej slavistiky prezentovali informácie o jazykovej a literárnej histórii Slovákov, o spojení slovenčiny s češtinou, ale aj o otázke samostatného slovenského jazyka,“ vysvetlila Gabriela Múcsková z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a dodala, že aj jeho zásluhou sa do univerzitných prednášok a do publikácie Hanuša Jelínka o českej literatúre dostali mená viacerých slovenských autorov.
„Vďaka jeho podnetu vznikla už v roku 1913 na pôde univerzity aj dizertačná práca o osobnosti Ľudovíta Štúra (Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti), ktorú pod jeho vedením vypracovala a neskôr vydala Helena Turcerová-Devečková,“ ozrejmila jazykovedkyňa.
Prvá vedecká monografia o Slovákoch
Úspešné dielo Ernesta Denisa z rokov 1916 – 1917 La question d’Autriche. Les Slovaques, (Otázka Rakúska. Slováci) bolo prvou vedeckou monografiou o Slovákoch vo francúzštine a bolo chápané ako propagácia spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte.
„V prvej časti knihy venoval Denis pozornosť Rakúsku a zdôraznil možnosť likvidácie monarchie, ktorá nebola národným štátom. Prejavil kritický postoj k dynastii Habsburgovcov, najmä Františkovi Jozefovi I., ktorý mal možnosť urobiť reformy, ale zlyhal a zle sa odmenil národnostiam za ich lojalitu. Denis venoval pozornosť Slovákom v dejinách, podčiarkol ich odhodlanie, výdrž a fakt, že Slováci boli pôvodcami myšlienky slovanskej vzájomnosti,“ objasnila historička.
Po vzniku Československej republiky sa Ernestovi Denisovi dostalo náležitého uznania a ocenenia. Československo navštívil v roku 1920, jeho pobyt však skrátila choroba, ktorej podľahol 4. januára 1921.
Pamiatku Ernesta Denisa si dnes pri jeho hrobe v Sceaux pri Paríži uctili aj veľvyslanec SR Igor Slobodník, veľvyslanec ČR Michal Fleischmann a tiež primátor mesta Philippe Laurent.
Zdroj: Tlačová správa SAV
(DK)
