Počet lekární v Európe v tom čase rapídne vzrástol. Chemické laboratóriá, fungujúce popri nich, odborníci považujú za predchodcov farmaceutického priemyslu.
Stredovekí lekárnici. Rytina C. Luykena, 1695 (vľavo) a postava s produktmi z lekárenského obchodu. Rytina N. de Larmessin II, 1695 (vpravo).
V roku 1623 si Cech lekárnikov v Londýne vytvoril ústredné laboratórium na prípravu liekov. V tom čase existovalo v meste už 114 lekární a pretože bola sloboda podnikania, ich počet stúpol koncom 17. storočia až na 1000.
Napriek tridsaťročnej vojne a častým epidémiám, ktoré zdecimovali veľké množstvo ľudí, sa v 17. storočí počet lekární v celej Európe rýchlo zvyšoval.
Pozrite si
Do prípravy liekov sa zavádzali mnohé technické novinky, ktoré si vyžadovali ďalšie vzdelávanie a špecializáciu farmaceutov. V lekárňach sa začali zjavovať skúšobné váhy, destilačné aparatúry, nové prístroje na analýzu a technicky zdokonalené lekárnické lisy.
Johann Rudolph Glauber a jeho soľ
Nemecký lekárnik, niekedy považovaný aj za otca chémie, Johann Rudolph Glauber založil práve v tomto období v Amsterdame spoločnosť s (al)chymickými cieľmi a v roku 1658 predstavil sal mirabile, zázračnú soľ, ktorá po svojom objaviteľovi nesie názov Glauberova.
Nemecký lekárnik Johann Rudolph Glauber predstavil v roku 1658 zázračnú soľ sal mirabile. Zdroj: snl.no
Soli, ktorú vyrobil z chloridu sodného a kyseliny sírovej, pripisoval Glauber mimoriadne alchymické kvality. V praxi sa napokon osvedčila ako účinné a bezpečné preháňadlo.
Lekárenský poriadok odlíšil pravých lekárnikov od pokútnych
V 17. storočí vzniklo i množstvo lekárenských poriadkov, v ktorých boli uvedené ceny liekov, ale aj práva a povinnosti lekárnikov. Cieľom bolo odlíšiť pravých lekárov a lekárnikov od takzvaných pokútnych, ktorí stáli mimo tohto poriadku a pre lekárne boli veľkou konkurenciou.
Zástupy podomových majstrov liečiteľov, mastičkárov, „vypichovačov“ očného zákalu, vyberačov močových kameňov, obchodníkov s bylinkami či drogistov ospevujúcich svoje viac-menej lacné a niekedy aj užitočné preparáty v tom čase totiž doslova zaplavovali jarmoky a mestá.
Ako to vyzeralo v stredovekej lekárni?
Lekáreň 16. storočia tvorilo niekoľko miestností a pracovísk zväčša vyhradených na prípravu liečiv (laboratóriá) a ich uskladnenie (herbáriá). Styk s pacientmi sa uskutočňoval v prednej miestnosti, takzvanej oficíne. Pokiaľ ide o zariadenie lekární, autori príručiek odporúčali regály, aby sa všetky lekárnické nádoby, veľké i malé, z dreva, hliny, cínu alebo zo skla, dali prehľadne uložiť.
Popri tradičnom zostavovaní a miešaní liekov podľa receptov podávali lekárnici v 17. storočí aj klystír. Na výplachy okrem iného používali odvary z rastlín, vodu z pomarančových kvetov, víno či chlapčenský moč.
Nové lieky z laboratórií
Pri lekárňach vznikli chemické laboratóriá, predchodcovia farmaceutického priemyslu. Chemická medicína sa pokúšala pomocou vhodných nástrojov a aparátov izolovať čisté látky z neúčinných zlúčenín.
Mimoriadnu úlohu hrali aj pece, v ktorých sa dal oheň dlho udržať a uhlie sa do nich automaticky sypalo. V 17. storočí boli typickými prístrojmi chemického laboratória banky, fioly, retorty, sklené odmerky, mažiare s tĺčikmi či tavné tégliky.
Zdroj: Kol. autorov: Kronika medicíny. Fortuna print, 1994.
(af)
