Martin Posch, doktorand z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, si zobral na mušku obdobie druhej svetovej vojny. Jeho výskum ho priviedol až do britského národného archívu, kde sa dostal aj k donedávna utajovaným dokumentom. Jeho špecifikáciou je československý odboj. Zaujímalo nás, prečo si vybral práve toto obdobie a v čom ho tak fascinuje.
M. HUCÁKOVÁ: Martin, keď sa prenesieme o desiatky rokov dozadu, ktoré kľúčové vzťahy sa stali predmetom Tvojho výskumu?
M. POSCH: Vo svojom výskume sa venujem obdobiu druhej svetovej vojny. Presnejšie vzťahu československej spravodajskej služby a britskej Special Operations Executive. Išlo o organizáciu, ktorá vznikla počas konfliktu a mala za cieľ vykonávať sabotáže na území, ktoré okupovali nepriateľské jednotky. Aj vďaka spolupráci medzi československými spravodajcami a členmi SOE sa podarila likvidácia Reinharda Heydricha, zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave. Išlo o jedného z hlavných strojcov holokaustu a významného predstaviteľa nemeckých tajných služieb. Okrem tejto nepochybne najznámejšej akcie sa však uskutočnili desiatky ďalších výsadkov, ktoré mali veľký význam pre existenciu československého odboja počas druhej svetovej vojny. Aj to je dôvod, prečo sa tejto téme venujem. Práve na osudoch vojakov zo špeciálnych výsadkov je vidieť ako sa tzv. malé dejiny, teda životné osudy bežnej populácie, môžu ľahko stať významnou súčasťou veľkých dejín celých štátov.
M. H.: Ako prebieha Tvoj výskum a ktoré jeho výsledky doteraz považuješ za najzásadnejšie?
M. POSCH: Základ historického výskumu je samozrejme zber informácií, či už v podobe archívnych materiálov. Pri skúmaní obdobia, akým je napríklad 20. storočie, je veľmi dôležité navštíviť nielen lokálne, ale často aj zahraničné archívy. Práve preto pokladám za jeden z mojich najzásadnejších výskumov výskum v britskom The National Archives v Londýne. Tu sa totiž nachádzajú okrem iného donedávna utajené dokumenty britských spravodajských služieb. Vďaka nim je možné zistiť názory Britov na jednotlivé postavy československého exilu a na jeho činnosť (vojenskú, spravodajskú, atď.). Pri skúmaní len lokálnych prameňov z archívov v Strednej Európe by sme boli o tento pohľad a zdroj informácií ukrátení.
M. H.: Čo je na tomto období zásadné, čo by mal každý vedieť a mať aj nejaký názor. Ovplyvňujú nás tieto dejiny aj dnes?
M. POSCH: V období, ktorému sa primárne venujem, teda druhej svetovej vojne, je značný počet významných udalostí, ktoré priamo vplývajú na dnešnú spoločnosť. Sú medzi nimi negatívne, ako aj pozitívne udalosti. Z tých negatívnych ide napr. o rozbitie Československa Treťou ríšou za pomoci slovenských ľudákov alebo prenasledovanie židovského obyvateľstva či už v období autonómie alebo počas vojnového konfliktu. Tieto udalosti a mnohé iné nám aj dnes ukazujú, ako môže byť spoločenský systém v špecifických situáciách krehký a morálny kredit štátu a osud jeho občanov vydaný na milosť niekoľkým politikom a ich žiadostivosti po moci. Aby som však nespomínal len negatívne stránky. Medzi všeobecný rozhľad by malo rozhodne patriť povedomie o existencii nesúhlasu s existujúcou štátnou mocou, ktorá existovala na území Slovenska v rokoch druhej svetovej vojny. Či už išlo o príslušníkov exilových vojenských jednotiek v zahraničí alebo odbojárov na domácom území. Hlbšia znalosť ich činnosti a postojov, ale samozrejme aj konfliktov medzi odbojármi, by pomohla vysvetľovať ľuďom aj význam 29. augusta.
M. H.: Ako vyzerá pracovný deň historika? V našich predstavách to môže byť len práca s papiermi, knihami, možno trochu aj nudná. Je to tak?
M. POSCH: Neviem, ako je to u kolegov, ale ja predtým, ako vôbec začnem, musím mať kávu. Bez nej sa nedokážem sústrediť na dané dokumenty s ktorými pracujem. Po tomto rituáli začnem pracovať s dokumentmi. Dnes je už práca historika technologicky pomerne jednoduchšia čo sa týka prístupu k dokumentom. Mnohé zahraničné archívy totiž svoje fondy digitalizujú a každý návštevník, teda aj nie historik, si ich môže vopred objednať v digitálnej podobe. Tento prístup je však platný hlavne v zahraničí, u nás nie je digitalizácia v takom pokročilom štádiu. Preto pri výskume zo slovenských archívov je nutné pochopiteľne archív navštíviť a podľa inventára si objednať jednotlivé archívne zložky, ktoré následne dostanete. V nich hľadáte informácie k predmetnej téme ktorá vás zaujíma. Samozrejme nenavštevujeme len jeden archív, ale snažíme sa overovať informácie z viacerých zdrojov. Okrem archívnych údajov sa používajú pri historickej činnosti aj práce spomienkového charakteru, ale aj práce iných kolegov. Práve skúmanie v archívoch, či už v zahraničných alebo domácich, mi ukazuje že táto práca vôbec nie je nudná. Pred človekom sa odvíja častokrát prekrútený, pozabudnutý alebo úplne zabudnutý príbeh, ktorý historik pomáha odhaliť. A toto som vždy chcel robiť.
Zhovárala som: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z diskusie foto SAV
dokument, zdroj: VHA Praha, fond č.37
Uverejnila: VČ