Plavba okolo sveta? Dnes možno nič výnimočné, no predstavte si, ako by sa človek pri takejto myšlienke zatváril pred 500 rokmi – teda v časoch, keď ešte nebolo dokázané ani to, že Zem je guľatá. Nevídané, neslýchané, nemožné…
Avšak, moreplavec Fernão de Magalhães sa o to pokúsil. Práve si pripomíname 500. výročie začiatku jeho odvážnej cesty, kedy sa pokúsil oboplávať zemeguľu.
A podarilo sa mu to – jeho plavba trvala celkovo tri roky a 29 dní. Aké boli začiatky a pohnútky, ktoré tohto dobrodruha na cestu okolo sveta viedli? Docent Miroslav Kamenický z Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského približuje, že Fernão de Magalhães (známy aj ako Ferdinand Magellan či Fernando de Magallanes) bol Portugalec. Narodil sa okolo roku 1480, teda v dobe, kedy bolo Portugalsko prakticky jedinou európskou krajinou, ktorá uskutočňovala systematický prieskum morí a oceánov. „Portugalcom sa podarilo v roku 1489 oboplávať južný cíp Afriky, čo im dávalo sľubnú nádej na objavenie novej cesty do Indie. Vieme, že staré cesty boli v rukách Osmanskej ríše, a preto bolo treba nájsť novú cestu, ktorá by obchádzala územie vtedajšej Osmanskej ríše. Na úspechy Portugalcov žiarlivo pozeralo len vtedy vznikajúce jednotné Španielsko.“
Fernão de Magalhães
Vojak v nemilosti
Fernão de Magalhães sa ako dobrovoľník v roku 1504 (ako 24-ročný) prihlásil do vojenskej služby v novej portugalskej koloniálnej ríši, v Indii. Historik uvádza, že tu sa vyznamenal v mnohých bojoch, avšak dostal sa do nemilosti u portugalského indického miestokráľa Albuquerqua. Preto bol prevelený do severnej Afriky. Tu bol v jednom z bojov vážne zranený do nohy, čo malo za následok, že do konca života kríval. Navyše, bol obvinený, že ilegálne obchodoval s miestnymi Maurmi. Podozrenie sa nakoniec ukázalo ako nepodložené, avšak ďalšia vojenská kariéra Magalhãesa v Portugalsku bola už nemožná. Preto sa presťahoval do Španielska a dúfal, že tu nájde viac šťastia. Ešte skôr, ako sa presťahoval do Španielska, zhromaždil v Portugalsku rôzne informácie o Indii.
Historik pokračuje, že v tejto súvislosti boli dôležité aj listy, ktoré mu posielal jeho príbuzný Francisco Serrao, a ktorý pôsobil v Indii a dostal sa aj na slávne ostrovy korenia, Moluky. A tak Magalhães vypracoval plán, ako obísť južným smerom novoobjavený kontinent a následne sa dostať do Indie západným smerom. „Teda chcel objaviť to, čo sa ukázalo, že Kolumbus neobjavil, západnú cestu do Indie.“ Po presťahovaní do Španielska sa pokúšal predložiť svoj plán novému španielskemu kráľovi Karolovi Habsburskému. Nakoniec mal šťastie a 22. marca 1518 bola s ním podpísaná „Zmluva o záväzku objaviť cestu k ostrovom korenia“.
Vyobrazenie Molúk na dobovej mape
Na počiatku bolo päť lodí
Desiateho augusta 1519 vyrazil Magalhães zo Sevilly na čele flotily piatich lodí. Dve väčšie (výtlak nad 100 ton) a tri menšie (výtlak 70-90 ton). Docent Kamenický, že veliteľská loď, ktorej známy moreplavec velil sám, mala meno Trinidad (teda v preklade Svätá Trojica). Druhá loď niesla názov San Antonio (veliteľ Juan de Cartagena), tretia Conceptión (veliteľ Gaspar de Quesada), štvrtá Victória (Luis de Mendoza) a piata Santiágo.
Odborná literatúra uvádza, že na týchto piatich lodiach bolo celkovo asi 250 mužov. Hlavne to boli Španieli, ale bolo tam tiež 37 Portugalcov, 26 Talianov, 10 Francúzov, štyria Flámi, dvaja Gréci, dvaja Nemci, jeden Angličan, jeden Nór a tiež Magalhãesov otrok z Malajzie Enrique Melaka, ktorý fungoval aj ako prekladateľ. Historik vyratúva, že na lodiach bolo 62 diel, 120 oštepov, 200 halapartní a 5 600 libier pušného prachu. Pre zaujímavosť treba poznamenať, že ďalekohľady v tejto dobe ešte neboli vynájdené. Na lodiach bol dostatočný proviant pre túto rozsiahlu posádku, ako aj tovar určený na obchodnú výmenu (látky, zrkadielka atď.).
Mapa Južnej Ameriky zo začiatku 16. storočia
Vojak či námorník?
Fernão Magalhães bol podľa môjho názoru v prvom rade vojak a až potom námorník, podotýka odborník z Katedry histórie Univerzity Komenského. „Flotile lodí velil pevnou rukou. Vieme, že zomrel v boji s domorodým kráľom Lapu-Lapu na ostrove Mactan (Filipíny) 27. 4. 1521. Výpravu potom cestou cez Moluky (ostrovy korenia – tu nakúpili korenie, ktoré vraj malo takú hodnotu v Európe, že z finančného hľadiska bola výprava úspešná!), Indický oceán, oboplávaním Afriky doviedol späť do Španielska Juan Sebastián del Cano (Elcano), nový hlavný kapitán, ktorý bol baskickej národnosti.“
Juan Sebastian del Cano
Historik uvádza, že je zaujímavé, že del Cano sa následne (už v Španielsku) vyjadroval o Magalhãesovi veľmi zle: „Magalhães jednal s ostatnými kapitánmi ako s najnižšími námorníkmi. Nestrpel vedľa seba nikoho iného, jeho pýcha bola neznesiteľná. Okrem toho ako Portugalec nenávidel Španielov. Na miesto španielskych kapitánov dosadzoval svojich portugalských príbuzných.“
Vyjadroval sa teda podobne ako dezertéri, ktorí opustili Magalhãesovu flotilu ešte v Atlantickom oceáne, zmocnili sa jednej z lodí a odplávali späť do Španielska. „Avšak až čas ukázal, aký význam mala Magalhãesova postava pre úspech výpravy, bez jeho tvrdej ruky a pevného velenia by celá výprava nemala úspech.“ O „rehabilitáciu“ Magalhãesa sa zaslúžil najmä jeden z námorníkov, ktorý z del Canom doplával späť do Španielska. Volal sa Antonio Pigafetta a napísal následne populárny cestopis Správa o prvej ceste okolo sveta. Tu prakticky opísal celú cestu a zhodnotil zásluhy Fernãa Magalhãesa.
Mapa sveta s vyobrazením prvej plavby okolo sveta
Dôležité zistenie
„Najvýznamnejším výsledkom výpravy bolo získanie nezvratného dôkazu, že Zem je guľatá. Na juhu amerického kontinentu, medzi Južnou Amerikou a Ohňovou zemou, bol objavený Magalhãesov prieplav, ktorým vplávali do Tichého oceánu. Ohňová zem bola pomenovaná týmto menom, keďže tam námorníci videli ohne domorodcov. Keď plávali ešte v oblasti Atlantického oceánu, dostali sa do veľkých búrok. Avšak, keď vplávali do Tichého oceánu, more bolo pokojné. Preto nazvali tento oceán názvom Tichý oceán,“ pripomína docent Kamenický.
Podtrhnuté, podčiarknuté. Aký je teda výsledok tejto plavby? Z piatich lodí s 250 námorníkmi, ktorí vyrazili na prvú cestu okolo sveta v roku 1519, späť do Sevilly doplávala len jedna loď (Victoria) s 18 mužmi na palube.
Faktom je, že korenie, ktoré loď Victoria priviezla, celú výpravu zaplatila. „Cena výpravy však bola veľmi vysoká, vzhľadom na ľudské straty. Ukázalo sa, že západná cesta do Indie a najmä na ostrovy korenia, Moluky, je príliš dlhá. Španieli na základe tejto plavby prehodnotili záujem o Moluky a obchodovanie s tamojším korením. Začali sa viac sústreďovať na budovanie svojej koloniálnej ríše na americkom kontinente,“ uzatvára historik.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová)
Informácie a ilustrácie poskytol: doc. PhDr. Miroslav Kamenický, PhD.
Uverejnila: ZH