Oblasť južnej časti Malých Karpát patrí medzi najvýznamnejšie paleontologické lokality v Európe.
Tlačový list – hárček – so známkami významných slovenských fosílií. Fotografia: Martin Bystriansky
Poštová filatelistická služba (POFIS) sa na základe námetu Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., rozhodla zobraziť výnimočné paleontologické nálezy z masívu Devínskej Kobyly v južnej časti Malých Karpát a z lokality Rohožník-Konopiská na nových poštových známkach. Obe známky vyšli 9. septembra 2022.
More na Devínskej Kobyle
Masív Devínskej Kobyly v južnej časti Malých Karpát patrí medzi najvýznamnejšie paleontologické lokality nielen na Slovensku, ale aj v Európe a v niektorých zreteľoch i na svete. „Významné je hlavne obdobie mladších treťohôr, báden a sarmat, pred približne 13,5 milióna – 10 miliónmi rokov,“ objasňuje Ján Madarás, riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., a ďalej ozrejmuje, že v mladších treťohorách (miocén) bola Devínska Kobyla súšou s polostrovným až ostrovným ekosystémom.
Na základe zistených fosílnych spoločenstiev sa predpokladá, že pred zhruba 13 miliónmi rokov v tejto oblasti dominoval subtropický lesný humídny habitát so zdrojmi sladkej vody a s ojedinelými otvorenými plochami. Pobrežie tvorili skalnaté útesy a piesčité pláže, ktoré obmývalo plytké teplé more s bohatou morskou faunou.
Uvedenie známok do života: Ján Madarás, generálny riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV, a Andrej Solár – riaditeľ SNM – Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku. Fotografia: Martin Bystriansky
Paleontologickú oblasť obýval aj tuleň
„Medzi významné paleontologické náleziská okrem všeobecne známeho Sandbergu patrí aj lokalita Bonanza, ktorá sa nachádza na severnom okraji Devínskej Kobyly, medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou. Lokalitu predstavuje trhlina v druhohorných vápencoch, ktorá je vyplnená morskými sedimentmi mladších treťohôr – miocénu,“ popisuje vedec nálezisko, z ktorého boli opísané nálezy vzácnej fauny fosílnych morských a suchozemských stavovcov.
„Jedným zo živočíchov obývajúcich tieto prostredia bol aj tuleň z druhu Devinophoca claytoni. Fosílie tohto rodu a druhu tuleňa sa vyznačujú osobitnými morfologickými črtami, ktoré ho odlišujú od iných skupín tuleňov. Druh Devinophoca claytoni preto zaradili do novoopísanej podčeľade Devinophocinae. Z evolučného hľadiska predstavuje veľmi významný element reprezentujúci primitívnu skupinu tuleňov, ktorá sa považuje za predchodcov všetkých dnešných tuleňov s pôvodom na Devínskej Kobyle. Je to vzácny endemický druh s výskytom potvrdeným len v lokalite Bonanza,“ ozrejmuje nález Madarás a popisuje jeho výskyt. Bol rozšírený v plytkovodných morských paleoprostrediach so zónami koralových rífov v blízkosti niekdajšieho pobrežia Devínskej Kobyly, na východnom okraji treťohorného mora, nazvaného centrálna Paratethys. „Na základe morfológie lebky sa predpokladá, že druh Devinophoca claytoni sa živil mäkkýšmi a kôrovcami,“ dopĺňa vedec.
Fosília holotypovej lebky tuleňa je uložená v zbierkach Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea v Bratislave a patrí medzi najvzácnejšie paleontologické zbierkové položky.
Dve poštové známky
Spolu s lebkou tuleňa Devinophoca claytoni v sérii a na tlačovom liste s dátumom uvedenia známok do obehu 9. 9. 2022 vyšla taktiež ďalšia známka s významnou fosíliou z rovnakého geologického obdobia, ale z lokality Rohožník-Konopiská. Ide o fosíliu ulitníka Vexillum svagrovskyi, ktorý je tiež endemickým druhom a jeho nálezy sú doposiaľ známe len z lokality pri Rohožníku.
Obe poštové známky boli inaugurované 9. septembra 2022 v SNM – Múzeu kultúry Chorvátov na Slovensku v Devínskej Novej Vsi.
Na slávnosti sa zúčastnili okrem zástupcov organizátorov zo Slovenskej pošty, Zväzu slovenských filatelistov, múzeí, mestskej časti Devínska Nová Ves, filatelistických klubov, Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., Geoparku Malé Karpaty a Paleoklubu i tí, ktorí za nálezom tulenej lebky stáli – objaviteľ Štefan Meszároš a emeritný profesor Peter Holec z Prírodovedeckej fakulty UK – spoluautor odborného opisu lokality a nálezu.
Prítomní účastníci z radov filatelistov radi využili možnosť získať podpis aj od akademického maliara Karola Felixa – autora výtvarného návrhu známok a hárčeka–, rytca známok a hárčeka Františka Horniaka a autora inauguračnej pečiatky Adriana Ferdu. Na inaugurácii sa zúčastnila tiež odborná pracovníčka a ilustrátorka z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., Ivana Koubová. Jej rekonštrukcie paleoprostredia pobrežia a mora v oblasti Devínskej Kobyly sa použili na špeciálnych pohľadniciach – carte maximum.
Zdroj: SAV
(JM)
