Na poliach aj v centrách miest v Číne je ukryté nesmierne množstvo zachovalých pozostatkov pravekých jašterov. Veľká časť z nich je ešte vždy neznáma a odborne nepopísaná. Náš popredný paleontológ sa na ich objavovaní podieľa už dlhší čas.
Sedel som v aute, ktoré sa vydalo na cestu do praveku. Za oknom sa mihotala krajina nekonečných kukuričných polí. Pod nimi čakajú poklady na svojich objaviteľov. Ani zlato, ani drahokamy, ale niečo oveľa vzácnejšie je ukryté v skamenených uloženinách hneď pod povrchom zeme. Je to svedectvo života prekvitajúceho na tomto mieste pred desiatkami miliónov rokov. Presnejšie v druhohorách. V období, keď dinosaury rozhodovali o osude iných.
Šofér si sebaisto razil cestu medzi nevyspytateľnými účastníkmi čínskej premávky a ja som po krátkej odmlke opäť pokračoval v rozhovore s kolegom z čínskej Akadémie geologických vied. Profesor Lü Junchang je jedným z popredných čínskych paleontológov.Jeho srdcovkou sú lietajúce jaštery, známe ako pterosaury, ktorých popísal už 22 nových druhov. Druhou vášňou, ktorá si ho podmanila, sú dinosaury, najmä tie z posledného úseku druhohôr, obdobia kriedy (145 až 65 mil. r.). Vďaka jeho výskumu sa zoznam vládcov druhohôr rozrástol o ďalších 25 nových mien.
Bohato prestretý stôl
Pred niekoľkými dňami som pricestoval do Pekingu, a tak sme diskutovali o náročnom programe, ktorý na nás čakal. Po krátkom pobyte v hlavnom meste sme sa presunuli na severovýchod Číny do provincie Liaoning. Tu nás očakával zástupca riaditeľa paleontologického múzea v Jinzhou pán Sun Teju. Riaditeľ múzea pán Sun Cenjuan bol mimoriadne štedrý, pracovné stoly boli prestreté. Ležali tu už pripravené skameneliny pterosaurov a operených dinosaurov. Ako dezert na nás čakalo hniezdo s vajcami oviraptorov, v ktorých sme pomocou prenosného röntgenu objavili embryá.
Dračia hrobka a orientálna čeľusť
Cesta autom sa hadila pahorkatinou, ktorej špicaté kopce pripomínali tŕne na chrbte spiaceho čínskeho draka.
Koľko symboliky sa ukrýva v tejto predstave. Z pohľadu paleontológa je provincia Liaoning jednou obrovskou hrobkou drakov, ktoré sa uložili na nekonečný spánok pred 120 a viac miliónmi rokov. Ich telá zabalzamované v sopečnom popole odpočívajú všade, kam oko dohliadne. Z pravekého spánku ich prebúdzajú len miestni obyvatelia. Aby si finančne trochu prilepšili, podstupujú nebezpečné riziko, za ktoré niekedy platia životom. Ručne razené úzke štôlne, siahajúce hlboko pod povrch, sú často desiatky metrov dlhé. Šofér zastavuje pri jednej z nich. Lovci pokladov v zápätí miznú v domnení, že prišla kontrola. Svojvoľné vykopávanie je totiž v Liaoningu prísne zakázané. Vidina zárobku je však silnejšia, a tak sa z hĺbok zeme dostávajú na povrch tisíce skamenelín, ktoré ľudské oko ešte nevidelo. Hľadači sa už čo to podučili, ale od práce profesionálneho paleontológa je to ešte veľmi vzdialené. To je dôvod, prečo sa skameneliny tak často nenávratne poškodzujú. Taký bol osud aj jediného exemplára lietajúceho jaštera, ktorého objavil istý farmár na neďalekej lokalite Jucaigu. Exemplár kúpilo geologické múzeum v Zhengzhou (provincia Henan), ktoré ho postúpilo na odborné spracovanie profesorovi Lü. Lü vyhľadal farmára, aby zistil presné miesto nálezu, dôležité pre určenie geologického veku. Podarilo sa. Lü dokonca našiel úlomky kostí, ktoré po vysekaní kostry zanechal farmár na 
mieste činu. Kosti čierne ako uhoľ silne kontrastujú so sivozeleným sfarbením sopečnej bridlice zo súvrstvia Tuchengzi. Vznik tohoto súvsrstvia sa datuje do obdobia na konci jury pred 145 až 161 miliónmi rokov. Po odbornej analýze sme zistili, že čierna kostra patrí doposiaľ neznámemu pterosaurovi, lietajúcemu dinosaurovi. Nazvali sme ho Orientognathus chaoyangensis, po slovensky orientálna čeľusť z Čaojangu (prefektúra v provincii Liaoning). Orientognathus napĺňa predstavu draka takmer dokonale. Kožovité krídla s pazúrmi, kostený chvost a mohutné končisté čeľuste vyzbrojené veľkými špicatými zubami. Neživil sa princeznami, ale zrejmerybami a hmyzom. Predstavoval menšiu verziu draka s rozpätím krídel o niečo viac než meter. Hypotetickú podobu Orientognatha sa pokúsil zrekonštruovať mimoriadne talentovaný mladý slovenský maliar Vladimír Rimbala, ktorému týmto ďakujem za spoluprácu. Tento čínsky lietajúci jašter patrí do skupiny rhamphorhynchov (čítaj ramforynchov) a podobá sa rodom Dorygnathus a Rhamphorhynchus, ktoré ovládli jurské nebo nad územím dnešného Nemecka. Z Liaoningu sme sa s profesorom Lü presunuli čínskym rýchlovlakom do Pekingu a odtiaľ sme zamierili ďalej smerom na juh do centrálnej provincie Henan. V jej hlavnom meste Zhengzhou nás privítal riaditeľ geologického múzea profesor Pu Hanyong a jeho zástupkyňa dr. Xu Li. Po krátkej aklimatizácii sme podnikli naplánovanú miniexpedíciu do južnej oblasti provincie. Bol začiatok decembra, ale počasie nám žičilo. Našou prvou zastávkou boli okresy Xixia (čítaj šišia) a Xichuan (čítaj šičuan). Tie sa preslávili nálezmi tisícok dinosaurích vajec. Mnohé z nich obsahujú nevyliahnuté zárodky rôznych druhov dinosaurov. Dali sme si za úlohu zdokumentovať nový hniezdny areál dinosaurov neďaleko dediny s príznačným názvom Huang Long, Žltý drak. Neznáme dinosaury tu na konci kriedy vytvorili hniezda, do ktorých nakládli guľaté vajcia veľkosti hádzanárskej lopty. V súčasnosti zisťujeme o aký typ vajec ide a či v nich potenciálne môžeme objaviť zárodky. Ďalší deň sme sa venovali inej lokalite neďaleko mestečka Qiupa (Čiupa). Červenohnedé vrstvy presvitajúce cez redšiu vegetáciu doslova vábili svojou podmanivou scenériou. To miesto pôsobilo ako magnet a čoskoro som pochopil prečo. Len nedávno práve tu vykopalo Henanské geologické múzeum niekoľko hniezd a kostier dinosaurov, ktoré čakali na naše štúdium v Zhengzhou.
Objav nového dinosaura
S profesorom Lü sme zaevidovali zozbierané vzorky a pustili sa do štúdia niekoľkých kostier menších dravých dinosaurov. Prioritu mal exemplár doposiaľ neznámeho oviraptora s mimoriadne dobre zachovanou lebkou.
Verte alebo nie, objavili ho v centre mesta pri rozširovaní železničnej stanice v Ganzhou v juhočínskej provincii Jiangxi. Pred 72 miliónmi rokov tu neboli koľajnice, ale raj pre týchto vtákom podobným dinosaurov. Huanansaurus ganzhouensis, ako sme pomenovali nového oviraptora, bol totiž v poradí už šiestym druhom objaveným v tejto oblasti, pravdepodobne v tých istých uloženinách. To by znamenalo, že tieto druhy žili spoločne v tom istom prostredí, čo by zase vyžadovalo ich odlišné potravové špecializácie. Huanansaurus znamená juhočínsky jašter. Jeho podobu namaľoval môj čínsky kolega Zhao Chuang, ktorý svojimi farebnými rekonštrukciami doslova oživil čínsky pravek. Huanansaurus ako väčšina oviraptorov, vajcorodých dinosaurov, mal bezzubé papagájovité čeľuste a z hornej časti lebky sa mu dvíhal vysoký kostený hrebeň. Od ostatných príbuzných ho odlišoval tvar spodnej čeľuste, pravdepodobne dôsledok inej potravnej špecializácie. Zistili sme, že sa najviac podobá rodu Citipati, ten však žil o viac ako 3 000 km severnejšie, v oblasti súčasnej mongolskej púšte Gobi. Zdá sa, že podobné životné prostredia, ktoré oviraptorom zjavne vyhovovali, sa na konci druhohôr nachádzali na viacerých miestach budúceho ázijskeho kontinentu.
Pracovný pobyt v Zhengzhou sa rýchlo krátil, program sme však naplnili do bodky. Krátko nato sa už moje lietadlo vznášalo nad hadovitým telom dlhého čínskeho múru. Opúšťal som krajinu, v ktorej je drak symbolom dobra, odvahy a vznešenosti. S profesorom Lü a ďalšími kolegmi sme do rodiny čínskych drakov pridali dvoch ďalších. Vedecký lov v čínskom praveku bol mimoriadne úspešný a sľubný.
Autor: doc. RNDr. Martin Kundrát, Ph.D.
Foto: Autor
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 11/2015).
Uverejnila: ZČ