Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Múzeá a polícia spojili sily v boji proti nelegálnemu obchodovaniu s umeleckými predmetmi

VEDA NA DOSAH

Trojica projektov Európskej únie stavila na nové technológie pri vyhľadávaní kradnutých umeleckých predmetov a pri ochrane archeologických lokalít.

Časť artefaktov odcudzených z archeologických nálezísk zabavených talianskou políciou.

Časť artefaktov odcudzených z archeologických nálezísk zabavených talianskou políciou. Zdroj: Carabinieri TPC

Nelegálny obchod s kradnutými umeleckými predmetmi je jednou z najzávažnejších foriem trestnej činnosti. Na trhu s umením a so starožitnosťami sa nachádza množstvo spreneverených či inak nezákonne nadobudnutých umeleckých diel vrátane falošných alebo pašovaných predmetov. Podľa Corinne Chartrellovej, bývalej zástupkyne francúzskeho Centrálneho úradu pre boj s nelegálnym obchodom s kultúrnym majetkom, ide vo svetovom meradle o tretí najvýnosnejší nelegálny obchod hneď po obchode so zbraňami a s drogami.

Organizácia Interpol odhaduje, že len v roku 2020 bolo na celom svete zadržaných viac ako 850-tisíc artefaktov, pričom viac ako polovica z nich bola zaistená v Európe. Reálne čísla sú pravdepodobne vyššie, keďže viaceré z ukradnutých predmetov zostanú neodhalené. Mnohé sa stanú súčasťou legálneho obchodu pomocou prepracovanej falošnej dokumentácie, ktorá dokladuje ich pôvod.

Prepojenie na teroristov

Kradnuté umelecké artefakty sú často prepojené na teroristické organizácie, ako napríklad na Islamský štát, ktoré ich používajú ako menu v obchode so zbraňami.

V roku 2015 americké jednotky našli v dome finančného šéfa Islamského štátu v Iraku a v sýrskej Levante obrovské množstvo umeleckých artefaktov, ktoré pochádzali z archeologických nálezísk a múzeí. Súčasťou nálezu bola aj dokumentácia potvrdzujúca organizované rabovanie miest Islamským štátom, ktorý na tejto činnosti zarábal.

Využitie nanotechnológie pri značení artefaktov

Projekt s názvom AURORA, ktorý zastrešuje Maďarské národné múzeum, hľadá spôsoby značenia predmetov, ktoré by uľahčili ich identifikáciu na medzinárodnej úrovni. Lujza Vargová, vedúca Oddelenia projektovej koordinácie a riadenia výstav Maďarského národného múzea, vysvetlila, že značenie má byť jednoduché a jednoznačné.

„Ak colník uvidí kód, pravdepodobne bude vedieť, že predmet patrí múzeu alebo verejnej inštitúcii, nebude však vedieť ktorému,“ povedala Vargová. „Skúmame, či dokážeme vytvoriť niečo, čo sa dá ľahšie používať.“

Pre svoju geografickú polohu je Maďarsko jednou z hlavných trás nelegálneho obchodu s umením smerujúceho z Blízkeho východu na západ a sever Európy.

Vedci projektu AURORA sa zameriavajú na prepojenie artefaktov s chemickými markermi, ktoré by mohli úrady a odborníci rýchlo identifikovať. Markery budú fungovať na princípe nanotechnológie: povrch sa pokryje špeciálnou neviditeľnou vrstvou.

Vykrádanie a ničenie archeologických lokalít

Ďalším problémom, ktorý súvisí s nelegálnym obchodom s umením, je vykrádanie a rabovanie archeologických lokalít.

Problému sa venuje projekt ANCHISE, ktorý sa začal vo februári 2023 a trvať bude až do roku 2026. Vedci z Francúzskej národnej policajnej školy, na ktorej v súčasnosti pôsobí aj Corinne Chartrellová, vyvíjajú nástroj s názvom Arte-Fact. Má slúžiť na identifikáciu ulúpených predmetov.

Identifikácia predmetov pomocou aplikácie a databáz

Princíp nástroja Arte-Fact spočíva v tom, že fotografia predmetu sa nahrá do aplikácie mobilného telefónu, ktorá porovná obrázok s národnými a medzinárodnými databázami kradnutých artefaktov. Pri každom predmete sa zároveň objaví informácia o vedcoch, ktorých možno v súvislosti s daným predmetom kontaktovať.

Ďalším projektom je ENIGMA, ktorá podobne ako ANCHISE vyvíja nástroj na skenovanie policajných databáz a databázy Medzinárodnej rady múzeí ICOM s cieľom nájsť kradnuté predmety.

Umelá inteligencia poslúži pri vyhľadávaní na internete

Koordinátor projektu Charalampos Georgiadis, docent Stavebnej fakulty Aristotelovej univerzity v gréckom Solúne, konštatuje, že projekt bude efektívnejší v prípade, ak budú všetky múzeá pri charakteristike predmetov používať rovnaké metódy. „Chceme vytvoriť jedinečný identifikátor objektov,“ povedal.  Bude si to vyžadovať štandardizáciu opisov vrátane farby, materiálu, tvaru a rozmerov. Metóda by mala byť jednoduchá na používanie a zároveň cenovo dostupná.

Od začiatku pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 sa obchod s umeleckými predmetmi viac presúva do online priestoru, čo podľa Svetovej colnej organizácie zjednodušilo kupčenie s kradnutým tovarom. Vedci projektu ENIGMA, ktorý pobeží do roku 2025, chcú pri práci využívať aj umelú inteligenciu na vyhľadávanie odcudzených predmetov na internete.

Monitorovanie a ochrana archeologických lokalít

Vedci projektov ANCHISE a ENIGMA pracujú aj na spôsoboch, ako ochrániť archeologické lokality pred nezákonným rabovaním. Vyvíjajú nástroje na monitorovanie lokalít v rizikových oblastiach snímaním na diaľku pomocou dronov a satelitov.

Vedci sa zhodujú na tom, že vykrádanie archeologických lokalít spôsobuje nenapraviteľné škody. Aj keď sa odcudzený predmet časom nájde, informácie, ktoré by archeológovia zozbierali počas výskumu, sú nenávratne stratené. Z tohto dôvodu sa napríklad archeológovia Maďarského národného múzea snažia zvýšiť povedomie verejnosti o škodách, ktoré hľadači týmto spôsobom napáchajú.

Problém nelegálnych vykopávok na archeologických náleziskách riešia aj ďalšie krajiny Európskej únie ako Taliansko, Španielsko, Grécko či Francúzsko. „Nechceme prísť o naše európske kultúrne dedičstvo. Vďaka nemu máme spojenie s našimi koreňmi,“ povedal docent Georgiadis.

Zdroj: Horizon

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky