Významná vedkyňa čelila predsudkom nielen vo svojom povolaní, ale aj v osobnom živote.
Marie Curie vo svojom laboratóriu v roku 1912. Zdroj: WIKIMEDIA COMMONS
Objavila prvky polónium a rádium, presadzovala používanie radiácie v medicíne a za svoj výskum dostala dve Nobelove ceny. Marie Curie právom patrí prezývka matka radiácie.
Významná fyzička a chemička bola zároveň aj matkou dvoch dcér. Obe po tragickej smrti manžela vychovávala sama, no naďalej pracovala a venovala sa vede. Všetko to dokázala v dobe, ktorá priebojným ženám, ako bola ona, nepriala. Marie Curie sa vďaka svojej vytrvalosti navždy zapísala do dejín a zásadne prispela k rozvoju modernej fyziky.
Čelila predsudkom ako vedkyňa aj ako matka
Marie sa narodila v roku 1867 vo Varšave ako najmladšia z piatich detí do chudobnej rodiny učiteľov Skłodowskych. Život nemali ľahký, pretože čelili útlaku zo strany cárskeho režimu, ktorý sa snažil potlačiť poľskú kultúru. Malá Marie sa však aj napriek náročnej situácii zaujímala o vedu, otec ju v tom povzbudzoval.
V Poľsku však pre režim, ktorý zakazoval ženám zapísať sa na univerzity, nemohla študovať. Odišla do Paríža, kde sa prihlásila na Sorbonnu a venovala sa matematike a fyzike. V roku 1894 do jej života vstúpil Pierre Curie. Ich spoločná vášeň pre vedu ich k sebe postupne približovala, o rok neskôr sa vzali. Prvá dcéra Iréne sa im narodila v roku 1897. Obaja rodičia boli ale zaneprázdnení svojím výskumom, a tak sa o ňu zo začiatku staral hlavne Pierrov otec, ktorý naučil malú Iréne milovať prírodu.
Marie aj Pierre v tom čase skúmali radiáciu, ktorú len krátko predtým v uráne objavil Henri Becquerel. S pomocou zariadenia, ktoré zostrojil Pierre so svojím bratom, Curie začala uvažovať nad radikálnou hypotézou: atóm nebol nedeliteľný, ako si vtedajší vedci mysleli. Začalo sa čosi šuškať o udelení Nobelovej ceny.
Vtedajšia učená spoločnosť však bola sexistická a najprv chcela cenu udeliť iba Pierrovi a Henrimu Becquerelovi. No člen komisie, švédsky matematik Magnus Gustaf Mittag-Leffler, ktorý bojoval za práva žien, upozornil Pierra, že komisia chcela vynechať jeho ženu. Curie žiadal nápravu, a tak sa v roku 1903 Marie stala prvou ženou, ktorej cenu udelili. V tom istom roku sa stala aj prvou ženou, ktorá vo Francúzsku získala titul vo fyzike.
Curie musela čeliť aj pohŕdaniu zo strany kolegov, ktorí hovorili, že trávila priveľa času v laboratóriu a nie s deťmi.
Potomkovia pokračovali v jej šľapajach
Koncom roka 1904 porodila druhú dcéru, o ktorú sa starala opatrovateľka. Avšak už o necelé dva roky nato zasiahla jej rodinu tragédia, Pierra totiž zrazila drožka a zomrel. Marie sa následne stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne. Vedkyňa zároveň začala tráviť viac času s oboma dcérami. Iréne prejavovala nadanie na matematiku, a tak dostala netradičné vzdelanie. Marie zorganizovala spolok významných akademikov z rôznych oblastí, ktorí sa stretávali, aby vzájomne vyučovali svoje deti. Staršia dcéra sa neskôr stala matkinou asistentkou.
Než Iréne stihla dokončiť svoje štúdium, vypukla prvá svetová vojna. Marie vytvorila rádiologické autá, ktoré umožnili lekárom na bojiskách operovať zranených vojakov a zachraňovať ich. V tejto snahe pomáhala aj Iréne, ktorá sama operovala aj učila sestry, ako narábať so zariadením. Po vojne pokračovali obe bok po boku vo výskume.
Éve, naopak, prejavovala viac záujem o umenie než o vedu. Stala sa z nej novinárka a klaviristka, teda ako jediná z rodiny si nevybrala kariéru vo vede. Po smrti Marie napísala jej životopis, pracovala aj pre Detský fond OSN.
Iréne neskôr pokračovala v matkiných šľapajach. Aj ona sa zoznámila so svojím manželom v laboratóriu a neskôr im spoločne za objav, že rádioaktívne atómy sa dajú vyrobiť umelo, udelili Nobelovu cenu. Jej dcéra Hélène sa stala jadrovou fyzičkou, syn Pierre zas biofyzikom. Odkaz Marie Curie tak naďalej pokračuje.
Zdroje: The Nobel Prize (1, 2), Smithsonian Magazine, American Nuclear Society
