Projekt Horizont 2020 ARCH priniesol riešenia, ako ochrániť historické pamiatky pred meniacou sa klímou.
Devínsky hrad. Zdroj: iStockphoto.com
Zmena klímy so sebou prináša čoraz extrémnejšie prejavy počasia, v kombinácii so znečistením ovzdušia a ďalšími prírodnými hrozbami ohrozuje historické centrá, pamiatky a pamiatkovo chránené územia po celom svete. Snahou medzinárodného projektu Horizont 2020 ARCH – Advancing Resilience of historic areas against Climate-related and other Hazards (Zvyšovanie odolnosti historických oblastí voči klimaticky podmieneným a iným hazardom), ktorý sa realizoval od roku 2019 do konca augusta 2022, bolo pomôcť mestám so zvyšovaním odolnosti historických území a pamiatok proti nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a prírodným hrozbám.
Aktívne zapojenie európskych miest
Do projektu bolo zapojených pätnásť medzinárodných partnerov. Mestá Camerino, Hamburg, Bratislava a Valencia predstavovali kľúčových riešiteľov projektu. S ďalšími projektovými partnermi, inštitúciami z oblasti pamiatkovej ochrany, univerzitami a výskumnými inštitúciami z oblasti prírodných vied spolupracovali ako partnerské mestá.
Slovenskými projektovými partnermi Bratislavy boli v rámci tohto projektu Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave a Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského (PRIF UK). Mesto tak úspešne a aktívne kooperovalo s vedeckými inštitúciami, ktoré sú svojou prácou zamerané aj na ochranu pamiatok a prírodné vedy. Záujmovými oblasťami projektu boli mestské časti Staré Mesto (pamiatková rezervácia, pamiatková zóna) a Devín (hrad Devín).
Workshop na hrade Devín. Zdroj: Archív MUOP
Odborný workshop sa zameral na odolnosť historických pamiatok
Jednou z významných udalostí, ktoré sa v rámci plnenia úloh projektu v Bratislave a na Devíne uskutočnili, bol dvojdňový medzinárodný odborný workshop – ARCH Mutual Learning workshop 5 “Strengthening infrastructural and institutional resilience for a resilient city” (Posilnenie infraštruktúrnej a inštitucionálnej odolnosti pre odolnosť mesta). Hlavným organizátorom bol Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy – Útvar hlavnej architektky Ingrid Konrad v spolupráci so slovenskými projektovými partnermi a tiež s partnermi z Nemecka, ktorých zástupcovia boli na workshope taktiež prítomní.
Na workshope sa zúčastnili aj ďalší lokálni stakeholderi a zahraniční partneri z miest Varšava a Zadar. Dôležitým účastníkom bola i výskumná organizácia TECNALIA – Fundacion Tecnalia Research & innovation zo Španielska, s ktorou v rámci projektu ARCH mesto Bratislava, PRIF UK a MÚOP úzko spolupracovali. Účasť všetkých stakeholderov bola veľmi prínosná, nakoľko sa v rámci diskusií formulovali užitočné návrhy, ako zvýšiť odolnosť historických pamiatok miest proti negatívnym prejavom meniacej sa klímy.
V Starom Meste a na Devíne sledovali negatívny vplyv klímy v praxi
Súčasťou podujatia boli návštevy výskumných lokalít projektu ARCH. Na území mestskej časti Staré Mesto navštívili účastníci workshopu Bratislavský hrad, videli Keltskú pec v Apponyiho paláci Múzea mesta Bratislavy, Kaplnku sv. Jakuba pred Starou tržnicou a Rybársku bránu na Hviezdoslavovom námestí. V mestskej časti Devín sa konala časť pracovných rokovaní a účastníci absolvovali atraktívnu hru s názvom ARCHtopia. Podstatou hry bola simulácia situácií vo fiktívnom meste ohrozenom rizikami vyplývajúcich z meniacej sa klímy. Mesto sa svojou podstatou veľmi podobalo Bratislave, a preto bolo ľahšie demonštrovať problémy, ktoré sa jej priamo týkajú, najmä prívalové dažde, ktoré ohrozujú historické centrum. Riešenia simulovaných situácií priniesli nové pohľady na proces hodnotenia kritických situácií, usporiadanie priorít, stanovenie preferencií, ktoré sa reálne odrazia aj v tvorbe strategických dokumentov mesta – napríklad Akčného plánu pre udržateľný energetický rozvoj mesta a adaptáciu na zmenu klímy (SECAP).
Účastníci workshopu navštívili taktiež hrad Devín. Odborníci z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, Slovenského národného múzea – Historického múzea a PRIF UK v Bratislave ich previedli týmito miestami a ukázali, čo sa v rámci projektu sledovalo a aké opatrenia sa odporučili na realizáciu za účelom zvýšenia odolnosti týchto a iných pamiatok proti hrozbám vyplývajúcich zo zmeny klímy.
Na lokalitách sa v rámci projektu sledovali základné klimatické ukazovatele (teplota a vlhkosť vzduchu), skúmané boli i povrchy pamiatkovo chránených objektov z mikrobiologického hľadiska (prítomnosť mikroskopických húb, baktérií) a analyzované boli vzorky muriva z hradu Devín. Všetky získané údaje sú dôležitými podkladmi pre rozhodovacie procesy v rámci plánovacích činností mesta Bratislava a pre manažment ochrany kultúrnych pamiatok. Zachovanie nehnuteľného kultúrneho dedičstva poskytne ďalším generáciám odkaz na časy minulé, a zachová ho tak do budúcnosti.
Kapitulská ulica v Bratislave ako súčasť Starého Mesta. Zdroj: iStockphoto.com
Hlavné výstupy projektu
- Katalóg dlažieb – mapuje súčasný stav dláždenia povrchov pamiatkových území Bratislavy, definuje typológiu bratislavských historických dlažieb, analyzuje legislatívne rámce a definuje pamiatkarské a environmentálne kritériá. Materiál obsahuje aj odporúčania pamiatkovej ochrany do praxe a renováciu povrchov verejných komunikácií. Pomáha počas rozhodovacích procesov a tvorby miestnej legislatívy.
- Model povrchového odtoku – identifikuje rizikové lokality ohrozené prívalovými dažďami. Model je dôležitým výstupom pre budúce plánovanie a implementáciu opatrení na zachytenie vody z týchto teritórií.
- Výstupy z datalogerov – meracích zariadení zaznamenávajúcich klimatické indikátory, ako je teplota či vlhkosť. Najmä Keltská pec in situ bola špeciálne ohrozená mohutnými prívalovými dažďami. Múzeum mesta Bratislavy preto v roku 2022 pristúpilo k rekonštrukcii nevhodnej dlažby vnútri nádvoria a nahradilo ju novou, čo malo pozitívny vplyv na podmienky v súvislosti s prenikajúcou a udržiavajúcou sa vlhkosťou. Rovnako sa tak monitorovala aj Kaplnka sv. Jakuba a Rybárska brána.
- Expozícia keltského mincovníctva v Galérii mesta Bratislavy na Panskej 19 – v roku 2020 musela byť táto expozícia zrušená pre vysoký stupeň vlhkosti. GMB i na základe výsledkov meraní z projektu ARCH pristúpilo k sanácii suterénnych priestorov. Po výraznom zlepšení a odstránení vlhkosti bola 7. septembra 2022 otvorená nová interaktívna expozícia BIATEC Keltská mincovňa, zohľadňujúca tiež vlhkostné pomery.
- Implementácia výstupov projektu do Akčného plánu mesta Bratislavy – boli pripravené nové tematické mapové vrstvy a model povrchového odtoku v Starom Meste. Špeciálne digitálne mapové vrstvy a podklady boli vytvorené pre účely Akčného plánu v súradnicovom systéme ETRS89/UTM zone 34N (N-E, 3046), založenom na digitalizácii inžiniersko-geologických máp.
Workshop na Bratislavskom hrade. Zdroj: Archív MUOP
Mapa teplotného komfortu pre Bratislavu aj záverečný workshop
Pre účely Akčného plánu a rozhodovacie procesy v územnom plánovaní boli vytvorené ďalšie tematické mapy v spolupráci s PRIF UK v Bratislave. Na základe týchto mapových vstupov bol vypočítaný súčasný model „studených” a „teplých” ostrovov, a vznikla tak mapa teplotného komfortu pre mesto Bratislava.
Jednou z aktivít projektu bol tiež záverečný workshop – komentovaná prechádzka po meste Bratislava: Klimatické zmeny, intenzívne zrážky a ich dopady na kultúrne dedičstvo –, ktorý sa konal v auguste 2022. Účastníkmi boli experti z Magistrátu mesta Bratislava, PRIF UK v Bratislave, Mestského ústavu ochrany pamiatok a ďalší z inštitúcií zaoberajúcimi sa najmä ochranou pamiatok.
Program pripravil Metropolitný inštitút Bratislava ako jeden z najvýznamnejších partnerov mesta Bratislava v rámci projektu. Cieľom podujatia bolo informovať stakeholderov o výstupoch projektu a ich relevantnosti pre Akčný plán mesta. Počas akcie boli vysvetlené dáta pochádzajúce z modelu následkov krátkotrvajúcich, ale intenzívnych dažďov a ich vplyvov na zastavanú časť mesta. Počas akcie diskutovali účastníci o problémoch a riešeniach, zároveň verifikovali lokalizáciu miest na modeli záplavových území, ktoré sú najviac týmto živlom ohrozené.
Projekt bol v auguste úspešne ukončený. Veríme, že takýchto a podobných projektov s cieľom zachovania kultúrneho dedičstva pre domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov týchto miest bude na Slovensku a v rámci mesta Bratislava viac.
Autor: Ing. Lucia Krupová, PhD./Magistrát hlavného mesta Bratislavy – Útvar hlavnej architektky
(JM)
