Studňa pochádza zo 7. až z 8. storočia a zachovali sa v nej zuhoľnatené rastliny, vďaka ktorým môžeme zistiť, čo pestovali a jedli vtedajší obyvatelia.
Pohľad do studne z ranoislamského obdobia. Zdroj: Matej Ruttkay
Osemčlennému výskumnému tímu z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) sa v rámci spoločného kuvajtsko-slovenského dlhodobého výskumného projektu podaril unikátny objav. Pri výskume nestoriánskej osady Al-Qusur zo 7. až z 8. storočia nachádzajúcej sa v centrálnej časti ostrova Failaka v Perzskom zálive objavili pod nánosmi piesku veľkorozmernú studňu 1,2 metra nad úrovňou mora.
„Studňa s vnútorným rozmerom 4,5 x 4,1 metra a hĺbkou približne 3,3 metra sa nachádza vnútri dobového dvorca medzi centrálnou obytnou budovou a ohradou. Spodná časť studne je vyhĺbená do podložného kameňa (bedrock) a hornú tvorí kamenný múr. Do studne vedú na jej západnej strane kamenné schody, ktorými sa dalo zísť na ploché dno s priehlbinou na pohodlnejšie vyberanie vody. Po odkrytí severnej polovice studne začala do nej prúdiť mierne slaná voda. Pohľad na trblietajúcu sa hladinu vody v objekte staršom ako 1200 rokov bol nielen pre nás, ale aj pre verejnosť doslova zázrakom, ktorý vyvolal veľký záujem všetkých skupín obyvateľstva i médií,“ vysvetľuje Matej Ruttkay, vedúci výskumného tímu a riaditeľ Archeologického ústavu SAV.
Archeológovia objavili vzácnu studňu. Zdroj: SAV
Vďaka vlhkému prostrediu sa v studni zachovalo množstvo rôznych častí zuhoľnatených rastlín, napríklad semien či peľov, plodín alebo burín. Časť z nich je už v špecializovaných laboratóriách a druhá časť sa bude precízne odoberať priamo na mieste. Je veľmi pravdepodobné, že na ich základe môžu výskumníci rekonštruovať spôsob života vtedajšieho obyvateľstva, teda čo pestovali a jedli, a zároveň modelovať vtedajšie prírodné prostredie a klimatické pomery v regióne.
„Samotný objekt je významný aj tým, že svojím vzhľadom a stavom zachovania je doslova predurčený na prezentáciu. So studňou sú prepojené ďalšie objekty a systém nadzemných a podzemných kanálov. To naznačuje, že studňa mohla byť využívaná aj technologicky pri rôznych činnostiach a nedá sa vylúčiť, že objekt (alebo jeho časť) mohol v niektorých obdobiach slúžiť ako cisterna. Práve doskúmanie druhej polovice studne a výskum priľahlých objektov, ako i analýza vnútorných sedimentov studne budú úlohou budúcoročnej výskumnej sezóny,“ dodáva archeológ.
Časť výskumného tímu počas objavu studne. Zdroj: SAV
Aktuálna rádiouhlíková analýza potvrdila, že objekt zanikol v poslednej tretine 7. storočia a v prvých dvoch tretinách 8. storočia nášho letopočtu. Na výskumnom projekte spolupracujú archeológovia SAV s National Council for Culture, Arts and Letters (NCCAL). O tento výskum sa zaujímajú nielen predstavitelia NCCAL a Kuvajtského národného múzea, ale veľký záujem prejavili aj veľvyslanci Nemecka a Vatikánu a najmä široká verejnosť i kuvajtské médiá.
Zdroj: TS SAV
(RR)
