V jaskyni Hučivá diera v Belianskych Tatrách našli táborisko ľudí z doby kamennej.
Profil so skúmaným ohniskom a ryhami zdobený priebojník z kosti rysa. Zdroj: Archív: AÚ SAV, v. v. i.
V priebehu troch výskumných sezón v neveľkej jaskyni Hučivá diera v Belianskych Tatrách (katastrálne územie Tatranská Lomnica) sa archeológom podarilo z väčšej časti preskúmať zahĺbené ohnisko z doby kamennej a v ňom objaviť široké spektrum štiepaných kamenných nástrojov, kostí lovnej zveri a ďalších drobných artefaktov z kosti, kameňa i organické materiály vrátane paleobotanických zvyškov.
Typológia štiepanej kamennej industrie spolu so sériou zistených absolútnych dát umožnila vedcom uvedené osídlenie zaradiť do náplne magdalénienskej kultúry spred vyše 14 000 rokov (zhruba 12 200 pred Kr.). Na území Slovenska sa výskyt tejto kultúry objavil po prvýkrát.
Obdobie mladšieho paleolitu
Pozoruhodné táborisko z mladšieho paleolitu, dosiaľ jediné jaskynné nálezisko z obdobia praveku na území Tatier, sa podarilo objaviť koncom roka 2018. O necelý rok sa začal v tejto jaskyni medzinárodný výskum, ktorý pokračoval v rokoch 2022 a 2024. Realizovali ho dve vedecké inštitúcie – Archeologický ústav SAV (AÚ SAV), v. v. i., a Jagelovská univerzita v Krakove – pod vedením autora predloženej správy a univerzitného profesora Pawła Valde-Nowaka.
Uvedené nálezy dokumentujú, že šlo o sklonok pleistocénu, keď sa pozvoľna začínal topiť severský i lokálny tatranský ľadovec (obdobie prvého oteplenia, tzv. bölling), ktorý vytvoril na území našich veľhôr oválne depresie – kary, dnešné plesá.
Vchod do jaskyne pred uzavretím kovovou mrežou. Zdroj: Archív: AÚ SAV, v. v. i.
Analógie k nálezom až v západnej a severnej Európe
Kamenné nástroje, medzi ktorými dominujú typické hroty s naznačeným vrubom (projektily kostených, parohových i drevených oštepov a harpún), sú zhotovené z pieninských rádiolaritov, ale aj z rôznych pazúrikových odrôd spoza hrebeňa Karpát (Poľsko), ale i z Moravy. Analogické špecifické hroty sa objavujú predovšetkým na území dnešného Anglicka, Holandska a Švajčiarska.
Magdalénien je pôvodom západoeurópska kultúra, ktorá je v súčasnosti známa z franko-kantábrijskej oblasti najmä vďaka fenomenálnemu jaskynnému (parietálnemu), no tiež solitérnemu umeniu (samostatné plastiky zvierat i ľudí). Práve jej nositelia a ich umelecké diela predstavujú vrchol pravekého umenia na svete. Francúzske a španielske jaskyne ako Altamira, Lascaux a iné sú také slávne, že ich netreba predstavovať. Na území Slovenska sa však kultúra magdalénien jednoznačne objavila po prvýkrát.
Objavené artefakty i zvieratá
Z archeologických nálezov z Hučivej diery prekvapuje z tohoročnej výskumnej kampane nielen množstvo pozoruhodných artefaktov – kamenné nástroje, kostené ihly, pieskovcová lampička na svietenie, ryhami zdobený kostený priebojník, dve prevŕtané fosílne slimačie ulity (azda z náhrdelníkov) –, ale tiež zistené spektrum lovných zvierat, medzi ktorými prekvapujúco prevládajú kozorožce alpské, menej kone divé, medvede hnedé a iná fauna.
Sánka kozorožca alpského. Zdroj: Archív: AÚ SAV, v. v. i.
V súčasnosti sa všetky objavené nálezy a nálezové situácie z tohto interdisciplinárneho výskumu – z oblasti archeológie, paleontológie, paleobotaniky, geológie, petroarcheológie, sedimentológie vrátane absolútneho datovania (rádiokarbónové analýzy C14) i DNA (v Štokholme) – vyhodnocujú v Archeologickom ústave SAV, v. v. i., i v Poľsku. O výsledkoch doterajších pozoruhodných výskumov bola už informovaná vedecká komunita na viacerých domácich aj zahraničných konferenciách, kongresoch (Krakov, Mexiko, Rím atď.) a prostredníctvom štúdií v renomovaných časopisoch (napr. Antiquity). Vo výskume jaskyne plánujú archeológovia pokračovať.
Zdroj: SAV, Marián Soják, Archeologický ústav SAV, v. v. i.
