Plagiátorstvo nie je výsadou rozvinutých ani menej rozvinutých krajín, ani malých ani veľkých, je to epidémia, ktorá nepozná hranice. Vidina získania titulu dokáže búrať morálne a etické zábrany aj u poli-ticky a verejne aktívnych osôb. Plagiátorstvo nemeckého ministra obrany K. T. zu Guttenberga, nemeckej ministerky školstva A. Schavanovej, či maďarského prezidenta P. Schmitta bolo príčinou ich predčasného odchodu z vysokých postov.
Dobrovoľná sieťová organizácia ruských vedcov, výskumníkov, novinárov (a nielen ich) Dissernet sa venuje odhaľovaniu a dokumentovaniu neadekvátnych postupov pri písaní dizertačných prác, pri ich obhajobách a pri udeľovaní titulov PhD. v Rusku. Počas štyroch rokov fungovania Dissernet identifikoval a zverejnil 6 6561 problematických dizertačných prác s
rozsiahlym plagiátorstvom. Od roku 2016 si Dissernet zobral na mušku aj ruské vedecké časopisy a pátra v nich po plagiátorstve, po duplicitných publikáciách, po ukradnutom autorstve, po falošných recenziách a po ďalších praktikách porušujúcich akademickú etiku. Významné porušenia zistili zatiaľ v 3 24211 článkoch z celkového počtu asi 100 000.
Aktivity Dissernetu pritiahli širokú pozornosť ruských médií, prispeli k rastu jeho popularity v akademickej komunite v Rusku. Oficiálne vládne orgány považujú aktivity Dissernetu za hrozbu pre štát.
V Rusku je rozšírené2 udeľovanie akademických titulov politikom, podnikateľom, lekárom na klinikách, profesorom na vysokých školách a učiteľom, teda všetkým tým, ktorí chcú využiť akademické tituly získané porušením etických princípov na to, aby vstúpili na rýchlejšiu kariérnu cestu, hovorí Andrej Rostovcev, jeden zo zakladateľov Dissernetu. Dá sa dokonca hovoriť o masovej výrobe problematických dizertačných prác a vedeckých publikácií.
Plagiátorstvo je najjednoduchším a najrýchlejším spôsobom, ako vytvoriť akademické texty. A tento spôsob tvorby akademických textov funguje dokonale, ak systém na udeľovanie titulov nepracuje tak, ako má. Často sa „práca“ pri tvorbe „novej“ práce obmedzuje na zmenu titulnej stránky, autorstva a preformulovanie názvu. Jeden príklad „hrubého zrna“: „nová“ dizertácia bola „napísaná“ tak, že slovo čokoláda bolo nahradené slovom mäso, zmenila sa len titulná stránka a autor. Čísla v tabuľkách a grafoch ostali tie isté.
Väčšina autorov prác identifikovaných ako plagiáty nikdy neurobila výskum. S najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nenapísali ani jednu stránku prác alebo publikácií (kde sú uvedení ako autori) a možno ich ani nikdy nevideli a nečítali. Takéto „vedecké“ diela zvyčajne sú len kompiláciou iných textov. To je košiar „veľkorozmerného“ plagiátorstva, keď desiatky alebo dokonca stovky strán textu sú od iných autorov, vrátane čísel, tabuliek, referencií a typografických chýb. Hlavnými „hniezdami“ produkcie takýchto prác sú Moskva a Petrohrad.
Akademické podvody majú najlepšiu živnú pôdu tam, kde sú mizerné vedecké výsledky resp. kde je slabá alebo chýbajúca akademická komunita. Takmer všetky problematické dizertácie pochádzajú z univerzít.
Väčšina problémových dizertačných prác (38 %) je produkovaná v ekonomických vedách. Ďalšími oblasťami sú pedagogika (19 %) a právo (13 %), po ktorých nasledujú lekárske vedy, politológia, inžinierstvo a spoločenské vedy. Dizertačné práce v oblasti prírodných vied obsahujúce plagiátorstvo sú zriedkavé.
Uvedený rebríček predstavuje hlavné ruské problémové oblasti: hospodárstvo, vzdelávanie, právo, medicína. V týchto oblastiach tieto nežiadúce dizertácie predstavujú 3 – 5 %. Ale, ak zoberieme do úvahy skupiny riaditeľov moskovských škôl, rektorov ruských univerzít, predsedov regionálnych vlád a poslancov parlamentu, tak vtedy percento falošných dizertácií stúpa na 15, 20, 30 resp. 40 % pre uvedené skupiny. Teda čím vyššia spoločenská zodpovednosť alebo vyšší spoločenský status skupiny tým je vyššia náklonnosť k plagiátorstvu.
Evolúcia, genetika, kvasinky, spolupracovníci, podvodníci, altruisti dozerajúci na poriadok, rovnováha, horor, nepriatelia, piata kolóna, diera v okne a plagiátorstvo.
O tom všetkom pojednáva film o Dissernete (50’) v ruštine s anglickými titulkami. Z evolučného hľadiska analyzuje chovanie tých, ktorí podvádzajú a tých, ktorí sa snažia chytiť podvodníkov. Vykresľuje, dokumentuje a vysvetľuje udalosti a činy súvisiace s odhaľovaním plagiátorstva v Rusku. A jednou z týchto udalostí je aj streľba do okien bytu A. Rostovceva.
Dissernet inicioval 190 prípadov na odobratie titulu, uspel v 74 prípadoch – je to 1,1 % z celkového počtu detekovaných plagiátov. Celkový počet falošných dizertačných prác sa výrazne znížil. Ľudia sa asi zamysleli nad tým, či stojí za to mať titul, ale popri tom aj hanbu, že bol získaný nečestným spôsobom.
Podľa A. Rostovceva Dissernet je pre niektorých nádychom čerstvého vzduchu a pre iných hororom. A podľa nápisu na jeho tričku horor bude pokračovať.
O plagiátorstve špičiek politického a verejného života v Rumunsku, podobného rozsahu ako v Rusku, sa zmieňuje článok Plagiátorstvo na vysokých školách pod správou silových rezortov. S vysokou pravdepodobnosťou sa časom objavia aj ďalšie krajiny, kde sa plagiátorstvo vymyklo spod kontroly.
S vysokou pravdepodobnosťou sa časom objavia aj investigatívci v ďalších krajinách pranierujúci neetické postupy spojené so získavaním vysokoškolských titulov.
Spracoval: Július Kravjar, CVTI SR
Uverejnila: MI
Zdroje:
Ольга Хвостунова (2013). Плагиат-гейт. Dostupné na: https://www.dissernet.org/publications/plagiat-geit.htm
Andrei Rostovtsev (2017). PLAGIARISM IN THE DISSERTATIONS AND SCIENTIFIC PUBLICATIONS IN RUSSIA. Published in Proceedings of the international conference Plagiarism across Europe and Beyond 2017, pp. 107-115
Július Kravjar (2017). PLAGIARISM IN THE DISSERTATIONS AND SCIENTIFIC PUBLICATIONS IN RUSSIA. Accessible at: https://www.linkedin.com/pulse/plagiarism-dissertations-scientific-publications-russia-kravjar
Film o Dissernete (2017). https://yadi.sk/i/Er-ljApn3FufpG
Július Kravjar (2017). Plagiátorstvo na vysokých školách pod správou silových rezortov. Dostupné na: http://vedeckykaleidoskop.cvtisr.sk/2017/6-2017/plagiatorstvo-na-vysokych-skolach-pod-spravou-silovych-rezortov.html
Ilustračný obrázok: Pixabay.com
—————————————————————————
[1] Stav k 27. 6. 2017
[2] To je do určitej miery analógia s Rumunskom – viď článok Plagiátorstvo na vysokých školách pod správou silových rezortov. Dostupné na: http://vedeckykaleidoskop.cvtisr.sk/2017/6-2017/plagiatorstvo-na-vysokych-skolach-pod-spravou-silovych-rezortov.html?page_id=7561
