Rok Ľudovíta Štúra bol vyhlásený vládou SR ešte v roku 2015. Hoci uplynulo už viac ako 200 rokov od jeho narodenia (28. 10. 1815), odkaz jeho vedeckej činnosti a horlivého úsilia za kultúrne pozdvihnutie slovenského národa ostáva žiť v každom z nás. Vďaka jeho vlastnému nasadeniu a oduševneniu jeho spolupracovníkov máme dnes možnosť dorozumievať sa slovenským jazykom nielen v domácnostiach, ale i na verejnosti, v školstve, v médiách, či na úradoch.
Uzákonením spisovnej slovenčiny však naša reč neustrnula vo vývine a súčasná spisovná podoba jazyka je výsledkom prístupu samotných používateľov k jazyku. My všetci sa podieľame na rozvoji jazykovej zásoby, ako i na nárečovej rozmanitosti. Hlbší pohľad do bohatstva a vývinu nášho jazyka, ako i metodiky práce našich vedcov z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) Slovenskej akadémie vied ponúka dokument z cyklu Spektrum vedy pod názvom Tajomstvá každodenného jazyka.
Podľa slov pána prof. PhDr. Pavla Žiga, CSc. bývalého riaditeľa JÚĽŠ sa postupne dostávali do nášho jazyka slová cudzieho pôvodu „prirodzeným spôsobom v príslušnom čase preto, lebo sme ich začali používať a boli funkčné.“ Keďže v domácom prostredí nebolo výstižné pomenovanie, udomácnili sa a začlenili do nášho jazyka. Dnes len málokto tuší, že slová „kostol“ či „mních“ pochádzajú ešte z obdobia pred 9. storočím a majú latinský pôvod, zatiaľ čo „bača“ a „bryndza“ k nám prenikli s valašskou pastierskou kolonizáciou. Pôvod slov skúma etymológia a na rozširovaní etymologického slovníka sa u nás pracuje už niekoľko desaťročí. Aj v súčasnosti sa u nás udomácňuje mnoho slov z cudzích jazykov, najmä v odbornej oblasti, no niekedy prijmeme za svoje zrozumiteľný ekvivalent v domácom jazyku, ako je to u pomenovania „počítač“ namiesto „kompjúter“.
Keďže v minulosti neboli dostupné moderné telekomunikačné technológie, ľudí v jednotlivých oblastiach oddeľovali prírodné hranice a jazyk sa na konkrétnom území postupne vyvíjal a prispôsoboval potrebám svojich používateľov. Čím viac prírodných prekážok, tým rozmanitejší jazyk. Pekným príkladom je Gemer, kde sa dá aplikovať porekadlo „Čo dedina, to reč iná.“ Odlišnú výslovnosť a zápis slov skúma dialektológia. Ako hovorí pani dialektologička z JÚĽŠ prom. fil. Adriana Ferenčíková, Csc. neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, koľko dialektov má slovenčina.
Jednotlivé nárečia sú predmetom výskumu, ktorý je založený na pozorovaní a spočíva v náročnom zbere dát v teréne. Je potrebné zozbierať tisíce údajov v každej lokalite formou dotazníkov a osobných pohovorov, aby bol výskum spoľahlivý a výsledky spoločensky využiteľné, teda sa premietli do pripravovaných slovníkov. V dokumente máme možnosť byť svedkami rozhovoru s obyvateľmi Marianky a priamo tak nahliadnuť do štýlu práce dialektologičky Mgr. Anny Ramšákovej, PhD., ktorej bolo pridelené Schwarzovo štipendium. Mgr. Lucia Satinská nám pri tvorbe svojej dizertačnej práce v dokumente predvedie rozmanitosť súčasného jazyka hlavného mesta a dokáže, že štúdium jazyka môže byť zaujímavý i pre mladú generáciu.
Rovnaký názor vyjadrila i pani PhDr. Mária Šimková, ktorá denne eviduje desaťtisíce elektronických prístupov do korpusu slovenského jazyka. Všíma si, o čo mladí ľudia prejavujú záujem a potvrdila, že vyhľadávajú nielen slovníky a zdroje, ale veľakrát sa dopytujú na históriu jazyka. Okrem Slovákov sú medzi registrovanými používateľmi ľudia z celého sveta, doslovne od Japonska až po Ameriku, a to nielen z oblasti lingvistiky. Z iných odvetví pochádzajú najmä psychológovia, neurológovia, či informatici. Korpus obsahuje stovky miliónov textových jednotiek a pripravuje sa i korpus nárečových a historických textov.
Ako vidíme, náš jazyk je rozmanitý a vo svojej prirodzenosti nevyčerpateľný. V dokumente zaznieva množstvo príkladov, ako i zaujímavostí. Napríklad prof. PhDr. Pavol Žigo, Csc. opisuje ako pôvodné slovanské pomenovanie pre „fúzy“ bolo prebraté do iných jazykov a vrátilo sa pozmenené späť, prečo sa pomenovanie „dedina“ zachovalo len na pomerne malom území, ako z toho možno potvrdiť historické skutočnosti spoločenského vývoja a pod. Na záver odpovedá na pomerne často kladenú otázku či nehrozí slovenčine zánik. „Jazyk ostane jazykom dovtedy, kým sa týmto jazykom bude hovoriť.“ A čo mu povedali kolegovia zo zahraničia? „V histórii ste mali veľké šťastie pri tom nešťastí, že ste nemali vlastný štát a svoju vládu, prežili ste aj zásluhou toho, že ste hovorili svojím jazykom.“
Cyklus dokumentov Spektrum vedy, ktorý bol odvysielaný Slovenskou televíziou je popularizačný projekt, ktorý vznikol v spolupráci Centra vedecko-technických informácií SR, Slovenskej akadémie vied a Slovenskej televízie.
© CVTI SR a SAV, 2011
Spracovala: Alena Oravcová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: filmový dokument „Tajomstvá každodenného jazyka“
Uverejnila: ZVČ