Jasmína Jakalová pochádza z malého mestečka pri Trenčíne. Vždy ju bavilo písanie a aktívne sa ním začala zaoberať na základnej umeleckej škole ešte ako malá.
„Rozprávky, príbehy, komentáre a rôzne žánre som posielala do súťaží a rozvíjala to, čomu by som sa chcela aj venovať v budúcnosti – práci so slovami,“ prezradila Jasmína.
Možno aj toto jej úsilie, či záľuby sa kedysi stali predpokladom jej víťazstva v súťaži Junior Internet, kde zaujala pozornosť odbornej poroty v kategórií Junior Blog. Súťaž každoročne organizuje AMAVET, Asociácia pre mládež, vedu a techniku.
Slová sú pre Jasmínu veľmi dôležité a podľa nej sú práve oni v dnešnej dobe najväčšou zbraňou. Preto sa ich chce bezpečne a správne naučiť používať na Univerzite Komenského v Bratislave, kam nastupuje od septembra na vysokú školu v odbore žurnalistika. Prezradila nám aj to, že vždy milovala hudbu, knihy, cestovanie, tanec, školu a umenie ako také. Mladú nádejnú žurnalistku sme oslovili s prosbou o rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Do súťaže Junior Internet si sa prihlásila so svojím projektom MinaBlog. Čo si pod tým môžeme predstaviť?
J. JAKALOVÁ: Keďže najpraktickejší spôsob ako si každodenne niečo napísať je určite blog, rozhodla som sa, že tomu dám šancu. Svoj blog uverejňujem tak často, ako mi to moje aktivity dovolia. Ako nosnú tému som si zvolila „Život mulatky na Slovensku“, keďže som sa odjakživa chcela venovať takej téme. Hravou formou a nenúteným jazykom sa pokúšam prehovoriť ku rôznym vekovým kategóriám a moje slová by teoreticky mohli pomôcť tým, ktorí sa necítia tak úplne najlepšie vo svojej koži alebo zažívajú rasizmus.
M. H.: Prečo si sa rozhodla ísť s týmto projektom do súťaže?
J. JAKALOVÁ: MinaBlog som prihlásila do súťaže Junior Internet práve preto, aby som vyskúšala, či sa ujme aj inde, ako len medzi mojimi kamarátmi a rodinou. Stalo sa. Očividne, téma ľudskej inakosti pomaly, ale určite rezonuje u mnohých Slovákov. Chcela som, aby sa môj blog zapáčil hlavne mladým ľuďom, ktorí by mi vedeli dať ten najlepší „feedback“, ktorý ako bloger potrebujem najviac.
M. H.: Tvoj projekt sa nielen ujal v širšom prostredí, ako sú len známi, ale si sa s ním dokonca aj umiestnila. Mala si takéto ambície?
J. JAKALOVÁ: O umiestnení v súťaži som ani nesnívala. Keďže to bol môj prvý ročník, neuvažovala som nad tým, ako dopadnem. Chcela som len, aby si ho všimli tí, ktorých zaujíma moja téma, prípadne chcú o nej diskutovať.
M. H.: Vnímaš toto celé ako úspech, alebo niekedy sa k Tebe dostávajú aj podnety, ako to robiť ešte lepšie?
J. JAKALOVÁ: Spätné väzby, ktoré mi prichádzajú sú rôzne. Niektorí ľudia sú pozitívne naladení a dokážu čítať MinaBlog mojimi očami a iní majú predsudky. Ale to je predsa tak vždy a všade. Myslím si, že každý si zo všetkého vezme to, čo si vziať chce. Čo chcem ja je, aby si po prečítaní blogu dotyčný uvedomil, že každý svojou inakosťou prispieva do tohto krásneho sveta, ktorý nikdy nebol a ani nikdy nebude len čierno-biely.
M. H.: To je veľmi pekná a pravdivá myšlienka, ktorú si premenila vo svoje poslanie. Je dôležité, aby dnes čo najviac mladých ľudí v takomto podobnom duchu zmýšľalo?
J. JAKALOVÁ: Je veľmi dôležité, aby sa na školách, na pracoviskách či v osobných oblastiach rozprávalo o tejto záležitosti, pretože čím ďalej, tým viac sa rodia rôzni ľudia. Iná kultúra, náboženstvo, presvedčenie, etnikum či len obyčajný názor. Treba, aby sme sa pochopili a neodsúdili sa podľa prvého dojmu či pocitu. Všetci sme viac ako len troj-dimenzionálni. Preto sa snažím prispieť ku dielu porozumenia sa aspoň týmto málom.
M. H.: Aké máš plány do budúcna? Je to o masívnej čítanosti a množstve komentárov či interakcií, alebo chceš, aby to zostalo v takejto podobe aj naďalej?
J. JAKALOVÁ: Rada by som, aby blog ostal na tejto skromnej úrovni, čiže na verejnej stránke, bez možnosti komentárov a tiež by som si priala, aby blog oslovil čo najviac ľudí a aj im reálne pomohol.
M. H.: Budeme v tom držať palce a aj vo všetkom ďalšom, do čoho budeš mať ambíciu pustiť sa.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Jasmíny Jakalovej
Uverejnila: VČ