Vedkyňa zo Slovenskej akadémie vied (SAV) vydáva novú knihu – Slovenčina na každý deň.
Portrét Sibyly Mislovičovej. Zdroj: Ramon Leško
Doktorka Sibyla Mislovičová je nielen známa jazykovedkyňa, ale aj autorka a prekladateľka kníh pre deti či hlavná redaktorka časopisu Kultúra slova.
Na pultoch kníhkupectiev môžete aktuálne nájsť aj jej najnovšiu knihu, ktorá má názov Slovenčina na každý deň.
Na publikácii pracovala so svojimi kolegyňami z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV – Denisou Dovičovičovou, Silviou Duchkovou, Danou Guričanovou, Katarínou Kálmanovou a Ivetou Vančovou.
Kniha obsahuje rady a odporúčania týkajúce sa používania spisovného jazyka, a to od pravopisu cez tvaroslovie, vetnú skladbu, slovnú zásobu až po výslovnosť. Okrem toho autorky zaradili do knihy aj testy, takže čitatelia majú možnosť overiť si vedomosti zo slovenčiny a aj to, či knihu čítali pozorne.
Viac o svojej práci, vzťahu k jazyku či o novej knihe prezradila v rozhovore pre portál Veda na dosah.
Patríte medzi uznávaných slovenských jazykovedcov. Okrem toho ste známa aj ako prekladateľka a autorka detských kníh. Čo pre vás jazyk znamená?
Prirodzene, znamená pre mňa veľmi veľa – v práci i v bežnom živote. Jazyk je predmetom môjho výskumu, záujmu a je pre mňa i pracovným nástrojom. Znamená to, že sa o jazyk zaujímam „zo všetkých strán“. Skúmam, ako funguje, ako sa používa v rozličných sférach, a používam ho najlepšie, ako viem.
Môže podľa vás jazyk ovplyvňovať aj to, ako vnímame svet okolo seba? Akú realitu si vytvárame?
Všetko súvisí s komunikáciou. Jazyk nám umožňuje vytvárať si kontakty, spoznávať ľudí, svet, nielen ten reálny, ale aj svet fantázie. Dovoľuje nám vytvárať si obraz o človeku, s ktorým komunikujeme. Vnímame to väčšinou podvedome, ale nezriedka človeka hodnotíme aj na základe jeho jazykového prejavu. Jazyk je dôvod, prečo nás niečí prejav baví počúvať či čítať a iný nás nezaujíma, prečo je nám niekto sympatický a iný nie. Dokážeme sa prostredníctvom jazyka naladiť, mať dobrý pocit alebo aj nie.
Ako jazykovedkyňa ale určite niektoré prvky jazyka, ktoré bežný človek vníma len podvedome, vnímate vedome. Čo si všimnete na slovnom prejave, keď sa stretnete s niekým novým?
Samozrejme, dalo by sa tomu povedať „profesionálna deformácia“. Jednoducho akosi automaticky sledujem, aké slová používa môj partner v komunikácii alebo niekto, čí prejav sledujem, ale nielen to. Dôležité je, ako tie slová zostaví do viet, teda ako štylizuje, do akej miery vie s jazykom pracovať tvorivo. A najmä si všímam to, ako sa mu darí splniť cieľ komunikácie, či dokáže sprostredkovať informáciu, o ktorú ide.
Majú ľudia na základe vašej osobnej skúsenosti ambíciu kultivovať svoj prejav?
Mám šťastie, že sa stretávam s ľuďmi, ktorým na prejave záleží a ktorí sa chcú o jazyku všeličo dozvedieť. Už to, že niekto rozmýšľa o tom, ako správne používať slovenčinu, je výhra.
Ste autorkou desiatok rozličných kníh. Nájdeme medzi nimi Sníčky zo zázračnej poduštičky, Veršované hádanky zo sveta prírody, Tešíš sa do školy, Školáčikovu čítanku, ale aj odbornú literatúru, napríklad Rozličnosti o slovenčine. Kde čerpáte námety pre svoje knihy? Čo vám prináša väčšiu radosť?
Troška poopravím váš výpočet týkajúci sa detských kníh. Preložila, respektíve prebásnila som desiatky a desiatky detských knižiek.
Jedného dňa ma z vydavateľstva oslovili, či by som nejakú aj nenapísala. Výzvu som prijala a onedlho vyšla moja prvá knižka pre deti Sníčky zo zázračnej poduštičky a potom nasledovali ďalšie. Začiatkom februára som odovzdala na ilustrovanie piatu knižku, ktorá má zatiaľ pracovný názov Po čom moja duša piští.
Námety čerpám z bežného života, keď mi niečo zaujímavé zíde na um, sadnem si k počítaču, vžijem sa do postavy a už to ide samo, fantázia pracuje a príbehy sú na svete. A čo mi prináša väčšiu radosť? Mám to šťastie, že práca ma napĺňa, teším sa z nej, verím, že má zmysel. Písanie a prekladanie kníh pre deti je pre mňa relax. Teší ma aj to, keď výsledky mojej práce prinesú radosť ostatným.
Spolu s kolegyňami z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV ste aktuálne vydali publikáciu Slovenčina na každý deň. Ako vznikla myšlienka vytvoriť práve takúto knihu o slovenčine určenú pre každého?
Myšlienka vznikla niekedy v máji minulý rok, keď nás už „dusila“ koronakríza na plné obrátky. Mala som totiž pocit, že by bolo dobré pomôcť používateľom jazyka v týchto ťažkých časoch. Mnohí rodičia sa zo dňa na deň stali učiteľmi. Potrebovali poradiť – nielen oni. Preto aj forma spracovania knihy smerovala k tomu, aby bola používateľsky prívetivá, zrozumiteľná pre čo najširší okruh čitateľov. Sformulovať jednoducho a stručne niečo, o čom by sa dalo napísať oveľa viac a komplikovanejšie, nie je ľahké. Našťastie náš kolektív autoriek má bohaté skúsenosti s jazykovým poradenstvom a s kontaktom s používateľmi jazyka.
Ilustračné foto knihy Slovenčina na každý deň od Sibyly Mislovičovej. Zdroj šablóny: mockupden.com. Zdroj pozadia: iStockphoto.com
Ako dlho trvalo, než kniha vznikla? Čo bolo pri tvorbe Slovenčiny na každý deň najťažšie?
Texty do knihy sme napísali asi za šesť týždňov, potom nasledovala redakcia, usporiadanie príspevkov do tematických kapitol podľa oblastí jazyka – od pravopisu cez tvaroslovie, vetnú skladbu, slovnú zásobu až po výslovnosť, čo zabralo dosť času. Medzitým som si ešte vymyslela, že k radám a odporúčaniam by sa ako istý bonus pre čitateľov hodili aj testy, tak sme ich pripravili. Sú koncipované bez „chytákov“ a majú jednoznačné riešenie, ktoré sa uvádza v závere knihy.
Všetko sme robili na diaľku, keďže stretávanie kolektívu už obmedzila pandémia. Aj s ilustrátorom som len telefonovala a mailovala. Potom nasledovali korektúry, príprava tlačových podkladov, komunikácia s vydavateľstvom Veda a začiatkom decembra bola knižka na pultoch kníhkupectiev a v e-shope.
Podstatné bolo to, že sme mali chuť knihu napísať i nad rámec plánovaných povinností, že sa nám to videlo zmysluplné. Verím, že naše nadšenie pre jazyk sme preniesli aj na čitateľov. Zatiaľ máme skvelé ohlasy.
Podľa opisu je kniha vhodná pre všetky vekové kategórie. Je teda zrozumiteľná pre deti na základnej aj strednej škole alebo by rodičia, ktorí majú deti ešte na prvom a druhom stupni ZŠ, mali s jej kúpou počkať?
Počkať nemusia. Myslím si, že s istou pomocou zo strany rodičov či starších súrodencov sa takýto zdroj informácií o jazyku môže zísť aj menším deťom. Príspevky sú stručné, napísané jednoducho a prehľadne, sú graficky členené s podnadpismi a zvýrazneniami textu, ktoré upútajú pozornosť na to najdôležitejšie. Testy v poslednej kapitole môžu byť pre malé deti zrejme príliš náročné, ale staršie deti a rodičia sa môžu poučiť aj zabaviť. A príjemne spolu stráviť čas.
Čo by ste odporučili človeku, ktorý chce svoj jazykový prejav zlepšiť, ale nevie, kde má začať?
Nuž, to by sa do tohto rozhovoru asi nezmestilo. Ale skúsim stručne. V prvom rade veľa čítať (kvalitnú literatúru) – tým sa rozširuje slovná zásoba a utvrdzuje sa pravopis a gramatika. Pomôže aj vedome sledovať svoj ústny prejav, skúšať a precvičovať si formulovanie viet, prerozprávanie príbehov. A sústrediť sa aj na písomný prejav, skontrolovať si text, overiť si čo-to vo výkladových slovníkoch na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV (www.slovnik.juls.savba.sk). Zistiť svoje nedostatky a potom sa venovať samovzdelávaniu, napríklad s našou knihou Slovenčina na každý deň.
