Vedecký opis nárečí všetkých slovanských jazykov na základe výskumov v 850 výskumných bodoch od Jadranského mora po Ural, no rovnako tak aj v lokalitách s výskytom slovanského etnika v neslovanských štátoch. To všetko má v sebe spájať Slovanský jazykový atlas (The Slavic Linguistic Atlas), ktorý vzniká na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV v rámci programu Medziakademickej dohody. Zodpovednou riešiteľkou je prom. fil. Adriana Ferenčíková CSc.
Projekt trvá od roku 2006 a do konca tohto roka má byť hotový. Participuje na ňom 13 štátov. Doteraz bolo vydaných 12 zväzkov, v ktorých sú spracované hláskoslovné a lexikálno-slovotvorné špecifiká nárečí jednotlivých slovanských jazykov z hľadiska integračných aj diferenciačných znakov. Lexikálno-slovotvorný zväzok, ktorý pripravuje A. Ferenčíková a M. Chochol, interpretuje pomenovania z poľnohospodárskej oblasti v širších slovanských súvislostiach a medzijazykových kontaktoch (lexika, sémantika, slovotvorba, areálová distribúcia, kontaktové javy). Morfologický zväzok (príprava koncepcie, prezentácia a oponentúra ukážkových máp, riešiteľ P. Žigo) sa zameriava na typologickú charakteristiku tvaroslovia ako komunikačnej dominanty v širších slovanských súvislostiach a metodologických paralelách výskumu ostatných slovných druhov (zámená z významového a funkčného hľadiska spracúva macedónska komisia).
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV rieši v rámci Medziakademickej dohody aj projekt Globalizačné a domestikačné procesy v slovanských jazykoch na začiatku 21. storočia (Globalisation and domestication processes in Slavic languages at the beginning of the 21. Century). Zodpovednou riešiteľkou je Mgr. Jana Wachtarczyková, PhD. Projekt nadväzuje na predchádzajúce výskumné programy kontinuálne zachytávajúce dynamické zmeny predovšetkým v lexike slovanských jazykov.
„Po sústredení na jazykové inovácie a špecifiká v slovnej zásobe slovanských jazykov sa tento projekt zameriava na nový fenomén globalizácie, ktorý sa v národných spoločenstvách výrazne prejavuje už nielen v ekonomike, ale aj v jazyku a v komunikácii. Všetky slovanské jazyky sa musia vyrovnávať s veľkým tlakom angličtiny, s prílevom cudzích slov, termínov, ale aj nových globálnych štýlov komunikácie, tzv. formátov v médiách. Globalizuje sa komunikácia na sociálnych sieťach, globalizuje sa veda – globalizujú sa štandardy vedeckých výstupov a globalizačné tendencie sa prejavujú aj v bibliografii,“ uvádzajú autori.
Zámerom projektu je zistiť a opísať, kde a ako sa globalizácia prejavuje v jednotlivých slovanských jazykoch (predovšetkým však v slovenčine a v poľštine); tiež akými postupmi a akými prostriedkami sa globalizačné tendencie vnášajú do jazyka; kde a akým spôsobom prebieha jazyková domestikácia (preberanie, udomácňovanie cudzích výrazových prostriedkov a vytváranie domácich alternatív k cudzorodým javom). Snahou je tiež preveriť, ako prebieha spoločenská domestikácia globalizačných javov (udomácňovanie nových komunikačných štýlov, žánrov, mediálnych formátov, vedeckých a bibliografických štandardov), ale aj to, aká je úloha domácich štandardov, noriem a kodifikačných pravidiel národných jazykoch vo vzťahu ku globalizácii a k inováciám, ktoré prináša. Projekt trvá od začiatku roka 2016 do konca roka 2018.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ
